1. Ako by nás mohol ovplyvniť sebecký duch tohto sveta?

PREČO je pre nás ťažké žiť v súlade s tým, čo sa učíme z Božieho Slova? Pretože ak máme robiť to, čo je správne, musíme byť pokorní. No naša pokora je dnes vystavená skúške, lebo v týchto „posledných dňoch“ žijeme medzi ľuďmi, o ktorých bolo predpovedané, že „budú milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú sebaistí, pyšní“ a „bez sebaovládania“. (2. Tim. 3:1–3) Uvedomujeme si, že sebectvo je nesprávne, ale niekedy možno sebeckým ľuďom závidíme, ako sa im darí a ako pokojne si žijú. (Žalm 37:1; 73:3) Možno si kladieme otázky: Má nejaký zmysel uprednostňovať záujmy druhých pred vlastnými? Budú si ma druhí vážiť, ak sa budem „správať ako menší“? (Luk. 9:48) Ak by sme dovolili, aby nás ovplyvnil sebecký duch tohto sveta, naštrbili by sme si dobré vzťahy so spolukresťanmi a stratili by sme svoju kresťanskú totožnosť. Ale ak uvažujeme o biblických príkladoch pokorných Božích služobníkov a napodobňujeme ich, zožneme bohatú odmenu.

2. Prečo by sme mali uvažovať o verných Božích služobníkoch z minulosti?

² Ak chceme napodobňovať verných Božích služobníkov z minulosti, musíme preskúmať, vďaka čomu boli úspešní. Ako si vytvorili dobrý vzťah k Bohu? Čím si získali jeho  priazeň? A odkiaľ čerpali silu, aby konali to, čo je správne? Takéto štúdium je dôležitou súčasťou nášho duchovného sýtenia.

3., 4. a) Ako nás Jehova vyučuje? b) Prečo duchovné sýtenie zahŕňa viac než len prijímanie informácií?

³ Jehova nám poskytuje množstvo dobrých rád. Nachádzame ich v Biblii, v našich publikáciách, na našej webovej stránke, vo vysielaní JW Broadcasting a na našich zhromaždeniach a zjazdoch. Ale podľa Ježišových slov v Jánovi 4:34 musíme robiť viac, než len prijímať informácie. Čo si to od nás vyžaduje, ak sa máme dobre duchovne sýtiť? Ježiš povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“

⁴ Konať Božiu vôľu bolo pre Ježiša duchovným pokrmom. V akom zmysle je konanie Božej vôle pre nás pokrmom? Tak ako si výživným jedlom posilňujeme organizmus a udržiavame si dobré zdravie, konaním Božej vôle si posilňujeme vieru a udržiavame si nádej na večný život. Cítil si sa niekedy pred odchodom do služby unavený? Ale ako si sa cítil, keď si sa vrátil domov? Nebol si šťastný a duchovne občerstvený?

5. Akú odmenu to prináša, keď konáme múdro?

⁵ Byť múdry znamená uplatňovať Božie rady vo svojom živote. (Žalm 107:43) Tí, ktorí konajú múdro, získavajú veľkú odmenu. V Biblii o múdrosti čítame: „Všetky ostatné potešenia sa jej nemôžu vyrovnať... Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“ (Prísl. 3:13–18) Ježiš povedal: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ (Ján 13:17) Učeníci mohli byť trvale šťastní, len ak žili v súlade s tým, čo sa naučili od Ježiša. Jeho učením a príkladom sa nenadchli len krátkodobo. Napodobňovali ho a uplatňovali jeho rady do konca svojho života.

6. Prečo musíme byť vytrvalí v uplatňovaní toho, čo sa učíme?

⁶ V uplatňovaní toho, čo sa učíme, musíme byť vytrvalí. Uveďme si ako príklad opravára, ktorý má vedomosti, materiál a nástroje. Keby ich nepoužil v praxi, nepriniesli by mu žiadny úžitok. A aj keď už má roky praxe, musí získavať ďalšie skúsenosti, aby zostal dobrým odborníkom. Podobne je to s nami. Keď sme spoznávali pravdu a začali sme uplatňovať to, čo sme sa naučili z Biblie, mali sme z toho radosť. Ale trvale šťastní budeme len vtedy, keď sa budeme pokorne riadiť Jehovovými radami každý deň.

7. Čo by sme mali robiť, ak sa chceme poučiť z biblických príkladov?

⁷ V tomto článku si rozoberieme niekoľko situácií, v ktorých sa môže ukázať, nakoľko sme pokorní. Zároveň preskúmame, ako si v podobných situáciách počínali verní Boží služobníci v minulosti. Ale pamätajme, že keď ich chceme napodobňovať, nestačí len prijímať informácie. Preto premýšľajme, ako môžeme uplatniť každú z nasledujúcich rád, a potom to urobme čo najskôr.

8., 9. Čo sa zo Skutkov 14:8–15 dozvedáme o Pavlovej pokore? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁸ Božou vôľou je, aby boli všetci ľudia „zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Ako sa pozeráš  na všetkých tých ľudí, ktorí ešte neslúžia Jehovovi? Je pravda, že apoštol Pavol zvestoval dobré posolstvo v synagógach, lebo hľadal tých, ktorí o Bohu už niečo vedeli. Ale svoje úsilie nezameriaval len na Židov. Snažil sa pomôcť aj ľuďom, ktorí uctievali pohanských bohov. Avšak ich reakcia bola preňho skúškou pokory.

⁹ Uveďme si príklad. Na svojej prvej misionárskej ceste prišiel spolu s Barnabášom do mesta Lystra. Lykaončania, ktorí tam žili, ich omylom pokladali za stelesnenie svojich bohov Dia a Hermesa. Polichotil Pavlovi a Barnabášovi ich obdiv? Považovali to za príjemnú zmenu v porovnaní s prenasledovaním, ktoré predtým zažili v dvoch iných mestách? Mysleli si, že vďaka tejto popularite viac ľudí prijme dobré posolstvo? Vôbec nie! Okamžite sa proti tomu ohradili. Roztrhli si odevy, vbehli medzi zástup a zvolali: „Prečo to robíte? Aj my sme ľudia, máme rovnaké slabosti ako vy.“ (Sk. 14:8–15)

10. Prečo sa Pavol a Barnabáš nepozerali na Lykaončanov zvrchu?

¹⁰ Keď Pavol a Barnabáš uznali, že sú tiež nedokonalí, nechceli tým povedať, že ich náboženstvo je v podstate rovnaké ako náboženstvo Lykaončanov. Uvedomovali si, že ich poveril sám Boh, aby slúžili ako misionári. (Sk. 13:2) Okrem toho boli pomazaní svätým duchom a dostali úžasnú nádej. Ale nepovažovali to za dôvod, aby sa na Lykaončanov pozerali zvrchu. Chápali, že aj títo ľudia majú príležitosť prijať dobré posolstvo a získať nádej na život v nebi.

11. Ako môžeme napodobňovať Pavla v službe?

¹¹ Pavol nám dal vynikajúci príklad v prejavovaní pokory. Ako ho môžeme napodobňovať? Nesmieme očakávať ani prijímať neprimeraný obdiv za to, čo sme dosiahli vďaka Jehovovi. Okrem toho by si mal každý z nás položiť otázky: Ako sa pozerám na ľudí v službe? Neprechovávam predsudky voči určitým skupinám ľudí? Jehovovi svedkovia na celom svete sa pri prepracúvaní svojho obvodu snažia zistiť, či v ňom nežijú ľudia hovoriaci iným jazykom. Niektorí z nich sú odsunutí na okraj spoločnosti. Prajeme si, aby aj oni počuli dobré posolstvo, a preto sa niektorí z nás učia ich jazyk a spoznávajú ich kultúru. V žiadnom prípade sa na nich nechceme pozerať zvrchu. Snažíme sa ku každému z nich pristupovať individuálne, aby sme mu pomohli prijať posolstvo o Kráľovstve.

12. Ako prejavil Epafras nesebecký záujem o druhých?

¹² Teraz sa budeme zaoberať ďalšou oblasťou, v ktorej môžeme dať najavo, že sa pokorne riadime radami od Jehovu. Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa modlili za tých, ktorí „získali vieru rovnakou výsadou ako my“. (2. Petra 1:1) Robil to aj Epafras. V Biblii nachádzame o ňom len tri zmienky v Pavlových listoch. Počas pobytu v domácom väzení v Ríme Pavol napísal kresťanom v Kolosách, že Epafras sa „stále za [nich] namáha v svojich modlitbách“. (Kol. 4:12) Tento kresťan ich dobre poznal a veľmi mu na nich záležalo. Pavol ho nazval svojím „spoluzajatcom“, z čoho vidno, že mal svoje vlastné problémy. To mu však nezabránilo, aby si všímal duchovné potreby druhých. (Filém. 23) A niečo pre spolukresťanov aj robil. Modlil sa za nich, a to dokonca menovite. Nebolo  to prejavom nesebeckého záujmu? To isté môžeme robiť aj my. Modlitby za našich bratov a sestry majú veľkú moc, najmä keď za nich prosíme menovite. (2. Kor. 1:11; Jak. 5:16)

13. Ako môžeme napodobňovať Epafra?

¹³ Zamysli sa, za koho by si sa mohol menovite modliť. Mnohí bratia a sestry sa podobne ako Epafras modlia za členov svojho zboru, ktorí prežívajú ťažkosti. Možno pre nich nie je ľahké postarať sa o rodinu, stoja pred vážnym rozhodnutím alebo sú vystavení pokušeniu. Môžeme sa modliť aj za tých, ktorých osobne nepoznáme, ale ich mená sú uverejnené na stránke jw.org v článku „Jehovovi svedkovia väznení za svoju vieru“. (Nájdeš v časti TLAČOVÉ CENTRUM > SÚDNE PRÍPADY.) Vo svojich modlitbách by sme mali pamätať aj na tých, ktorí stratili smrťou milovaného človeka, na tých, ktorí boli zasiahnutí prírodnou katastrofou alebo vojnou, a na tých, ktorí musia znášať ekonomické ťažkosti. Je zrejmé, že mnohí bratia a sestry potrebujú, aby sme sa za nich modlili. Naše modlitby im môžu veľmi pomôcť. Keď za nich prosíme, dokazujeme, že nehľadáme len svoje vlastné záujmy, ale aj záujmy druhých. (Fil. 2:4) Jehova vypočúva také modlitby.

14. Prečo je Jehova pre nás najlepším príkladom v ochote počúvať?

¹⁴ Ďalšia situácia, v ktorej sa môže ukázať, nakoľko sme pokorní, nastáva vtedy, keď nám niekto chce niečo povedať. Sme ochotní vypočuť si ho? V Jakubovi 1:19 čítame, že by sme mali „byť rýchli v počúvaní“. Jehova nám dáva v tomto ohľade najlepší príklad. (1. Mojž. 18:32; Joz. 10:14) Pouvažujme, čo sa učíme z rozhovoru, ktorý je zaznamenaný v 2. Mojžišovej 32:11–14. (Prečítajte.) Hoci Jehova nepotreboval, aby mu Mojžiš radil, dal mu príležitosť vyjadriť názor. Bol by si ochotný trpezlivo počúvať niekoho, kto v minulosti uvažoval nesprávne, a potom konať podľa jeho rady? Jehova však trpezlivo počúva všetkých, ktorí sa naňho s dôverou obracajú.

15. Ako môžeme napodobňovať Jehovu v prejavovaní úcty?

¹⁵ Jehova si pokorne vypočul ľudí, ako boli Abrahám, Ráchel, Mojžiš, Jozua, Manoach, Eliáš a Ezechiáš. Preto by sa mal každý z nás zamyslieť: Nemal by som si aj ja druhých trpezlivo vypočuť, a tak dať najavo, že si ich vážim? Mohol by som sa v tom zlepšiť? A môžem ich dobré návrhy uplatniť? Ktorý člen zboru alebo rodiny teraz potrebuje počujúce ucho? Môžem preňho niečo urobiť? (1. Mojž. 30:6; Sud. 13:9; 1. Kráľ. 17:22; 2. Par. 30:20)

16. Ako reagoval kráľ Dávid, keď ho provokoval Šimei?

¹⁶ Teraz budeme hovoriť o inej situácii, v ktorej hrá dôležitú úlohu pokora. Vďaka nej dokážeme prejavovať sebaovládanie aj vtedy, keď nás niekto provokuje. (Ef. 4:2) Pozoruhodný príklad nám v tomto ohľade dal Dávid. Čítame o ňom v 2. Samuelovej 16:5–13. (Prečítajte.) Šimei, ktorý bol príbuzný kráľa Saula, urážal Dávida a jeho služobníkov a fyzicky na nich zaútočil. Dávid ho mohol okamžite zastaviť, ale napriek tomu trpezlivo znášal jeho urážky. Odkiaľ čerpal silu, aby sa ovládol? Zistíme to, keď preskúmame tretí žalm.

17. a) Vďaka čomu sa Dávid ovládol? b) Ako môžeme Dávida napodobňovať?

 ¹⁷ Z nadpisu tretieho žalmu vyplýva, že Dávid ho zložil v čase, „keď utekal kvôli svojmu synovi Abšalómovi“. V prvom a druhom verši opísal svoje pocity v situácii, o ktorej hovorí 16. kapitola Druhej Samuelovej. V Žalme 3:4 čítame, na koho sa Dávid spoliehal: „Svojím hlasom budem volať k samému Jehovovi a on mi odpovie zo svojho svätého vrchu.“ Aj my by sme sa mali modliť, keď niekto s nami zle zaobchádza. Jehova nám poskytne svätého ducha, s pomocou ktorého dokážeme vytrvať. Predstav si, že niekto sa k tebe bezdôvodne správa nepekne. Prejavíš sebaovládanie a ochotne mu odpustíš? Dôveruješ Jehovovi, že vie o tvojom trápení a pomôže ti?

18. Aký úžitok nám to prinesie, keď budeme uplatňovať Božie rady?

¹⁸ Keď robíme to, o čom vieme, že je správne, získame bohatú odmenu. Preto nás neprekvapuje, že v Prísloviach 4:7 čítame: „Múdrosť je prvoradá vec.“ Múdrosť síce súvisí s poznaním, ale zahŕňa viac než len prijímanie informácií. Byť múdry predovšetkým znamená správne sa rozhodovať. Múdrosť prejavujú dokonca aj mravce. Riadia sa inštinktom a v lete si pripravujú zásoby potravy na zimu. (Prísl. 30:24, 25) Kristus, ktorý je opísaný ako „Božia múdrosť“, vždy robí to, čo sa páči jeho Otcovi. (1. Kor. 1:24; Ján 8:29) Jedna vec je urobiť správne rozhodnutie a druhá vec je v súlade s ním žiť. Boh to vie a odmeňuje tých, ktorí pokorne uplatňujú, čo sa naučili. (Prečítajte Matúša 7:21–23.) Preto prispievajme v zbore k dobrej duchovnej atmosfére, v ktorej môžu všetci pokorne slúžiť Jehovovi. Uplatňovanie toho, čo sme sa naučili, si vyžaduje čas a trpezlivosť. Ale ak sme pokorní, budeme šťastní dnes i po celú večnosť.