1., 2. Čo bolo Timotejovi zverené podľa 1. Timotejovi 6:20?

KAŽDÝ z nás má nejakú cennú vec a niekedy ju potrebuje zveriť do rúk niekoho iného. Napríklad peniaze si ukladáme do banky. Očakávame, že tam budú v bezpečí, nestratia sa ani ich nikto neukradne. Teda myšlienka, že niekomu zveríme do rúk niečo cenné, nie je pre nás neznáma.

² Prečítajte 1. Timotejovi 6:20. Apoštol Pavol pripomenul Timotejovi, že dostal od Boha niečo drahocenné – presné poznanie o Božom predsavzatí s ľudstvom a vzácnu úlohu „hlásať slovo“ a „konať dielo evanjelistu“. (2. Tim. 4:2, 5) Pavol nabádal Timoteja, aby chránil, čo mu bolo zverené. Tak ako Timotejovi, aj nám Jehova zveril niečo cenné. Čo to je a prečo si to musíme chrániť ako poklad?

3., 4. Prečo sú biblické pravdy také vzácne?

³ Jehova nás poctil presným poznaním vzácnych právd, ktoré nachádzame v jeho Slove, Biblii. Prečo sú tieto pravdy také vzácne? Lebo vďaka nim vieme, ako môžeme mať dobrý vzťah k Jehovovi a ako môžeme byť v živote skutočne šťastní. Keď sa s nimi stotožníme a žijeme podľa nich, nie sme otrokmi falošných náuk a nemravnosti. (1. Kor. 6:9–11)

⁴ Existuje aj ďalší dôvod, prečo by sme mali považovať pravdy z Božieho Slova za veľmi vzácne. Je to preto, lebo Jehova ich dáva spoznať iba pokorným ľuďom, ktorí majú „správny postoj k pravde“. (Sk. 13:48) Títo ľudia uznávajú, že Jehova dnes šíri tieto pravdy prostredníctvom verného a rozvážneho otroka. (Mat. 11:25; 24:45) Presné  porozumenie Biblie je vzácnejšie než čokoľvek iné a sami by sme k nemu nikdy nedospeli. (Prísl. 3:13, 15)

5. Čo nám ešte Jehova zveril?

⁵ Jehova nám zveril aj vzácnu úlohu oznamovať pravdu o ňom a o jeho predsavzatí ďalším ľuďom. (Mat. 24:14) Posolstvo, ktoré oznamujeme, má neoceniteľnú hodnotu, lebo dáva ľuďom možnosť stať sa časťou Jehovovej rodiny a získať večný život. (1. Tim. 4:16) Niektorým z nás okolnosti dovoľujú chodiť do služby viac, iným menej, ale všetci podporujeme to najdôležitejšie dielo, ktoré sa dnes vykonáva. (1. Tim. 2:3, 4) Byť Božími spolupracovníkmi je nevýslovná česť! (1. Kor. 3:9)

6. Čo sa stalo niektorým kresťanom v Timotejových dňoch?

⁶ Niektorí kresťania v Timotejových dňoch si prestali vážiť, že môžu byť Božími spolupracovníkmi. Napríklad Démas si zamiloval tento svet a vzdal sa príležitosti slúžiť s Pavlom. (2. Tim. 4:10) Zdá sa, že Fygelos a Hermogenes prestali zvestovať dobrú správu, lebo sa báli, že budú prenasledovaní tak ako Pavol. (2. Tim. 1:15) Hymeneos, Alexander a Filetos sa stali odpadlíkmi a opustili pravdu. (1. Tim. 1:19, 20; 2. Tim. 2:16–18) Všetci boli kedysi duchovne silní, ale prestali vidieť hodnotu toho, čo im bolo zverené.

7. Aké taktiky Satan používa, aby nás odviedol od pravdy?

⁷ Satan sa snaží dosiahnuť, aby sme si prestali ceniť to, čo nám Jehova zveril. Aké sú niektoré jeho taktiky? Prostredníctvom zábavy a médií propaguje správanie, hodnoty a názory, ktoré by mohli oslabiť naše odhodlanie pevne sa držať pravdy. Používa tlak vrstovníkov alebo prenasledovanie, aby nás zastrašil a odradil od zvestovania. Pokúša sa nás zviesť k tomu, aby sme počúvali „prázdne reči“ odpadlíkov a nakoniec opustili pravdu. (1. Tim. 6:20, 21)

8. Čo sa učíme z toho, čo zažil Daniel?

⁸ Keby sme si nedali pozor, mohlo by sa stať, že by sme si pravdu postupne prestali ceniť. Zamyslime sa nad tým, čo zažil Daniel, * ktorý rád hral videohry. Hovorí: „Videohry som začal hrať, keď som mal asi desať rokov. Najprv som hral hry, ktoré boli relatívne neškodné. Ale postupne som prešiel na také,  ktoré obsahovali násilie a démonizmus.“ Nakoniec to zašlo tak ďaleko, že hrával videohry asi 15 hodín denne. Daniel pokračuje: „Hlboko vnútri som vedel, že hry, ktoré hrám, a množstvo času, ktoré im venujem, ma vzďaľujú od Jehovu. Ale moje srdce už bolo zatvrdené a presviedčalo ma, že neporušujem žiadnu biblickú zásadu.“ Vplyv nevhodnej zábavy môže byť taký nenápadný, že si ani nevšimneme a prestaneme sa pevne držať pravdy. Nakoniec by sme mohli prísť o všetky cenné veci, ktoré nám Jehova dal.

9. K čomu Pavol nabádal Timoteja podľa 1. Timotejovi 1:18, 19?

⁹ Prečítajte 1. Timotejovi 1:18, 19. Pavol prirovnal Timoteja k vojakovi a nabádal ho, aby „ďalej viedol dobrý boj“. Samozrejme, Timotej mal viesť duchovný boj. Aj kresťania sú zapojení do boja. Proti čomu bojujeme a aké vlastnosti si musíme rozvíjať ako Kristovi vojaci? Teraz si ukážeme päť vecí, ktoré sa učíme z Pavlovho prirovnania. Povieme si, ako nám pomôžu držať sa pevne pravdy.

10. Čo je oddanosť Bohu a prečo by sme si ju mali prehlbovať?

¹⁰ Prehlbuj si oddanosť Bohu. Dobrého vojaka charakterizuje vernosť. Keď treba chrániť niekoho, koho miluje, alebo niečo, čo si váži, bude za to bojovať s nasadením života. Pavol povzbudzoval Timoteja, aby sa cvičil v oddanosti Bohu – to znamená vo vernosti a v hlbokej úcte k Bohu. (1. Tim. 4:7) Čím hlbšia je naša láska a oddanosť Bohu, tým väčšia je naša túžba pevne sa držať pravdy. (1. Tim. 4:8–10; 6:6)

11. Prečo potrebujeme sebaovládanie?

¹¹ Pracuj na sebaovládaní. Aby bol vojak v dobrej kondícii, musí viesť sám seba k disciplíne. Timotej bol v dobrej duchovnej kondícii, pretože sa riadil Pavlovou radou, aby utekal pred nesprávnymi túžbami, pracoval na kresťanských vlastnostiach a stretával sa so spoluveriacimi. (2. Tim. 2:22) Na to potreboval sebaovládanie. Aj my potrebujeme sebaovládanie, aby sme dokázali zvíťaziť nad telesnými túžbami. (Rim. 7:21–25) Potrebujeme ho aj na to, aby sme odložili starú osobnosť a obliekli si novú. (Ef. 4:22, 24) A keď sme na konci dlhého dňa unavení, možno sa musíme prinútiť, aby sme išli na zhromaždenie. (Hebr. 10:24, 25)

12. Ako sa môžeme zlepšovať v používaní Biblie?

¹² Vojak sa musí cvičiť aj v narábaní so zbraňou. Aby v tom bol zručný, musí pravidelne trénovať. Podobne aj my musíme byť zruční v používaní Božieho Slova. (2. Tim. 2:15) Takúto zručnosť môžeme do určitej miery nadobudnúť na zhromaždeniach. Ale ak máme pomôcť druhým, aby videli hodnotu biblickej pravdy, musíme aj sami pravidelne študovať. Musíme si pomocou Božieho Slova posilňovať vieru. To zahŕňa viac než si ho len čítať. Musíme premýšľať o tom, čo sme si prečítali, a hľadať v našich publikáciách, aby sme tomu správne rozumeli a dokázali to vysvetliť. (1. Tim. 4:13–15) Až potom budeme pripravení vyučovať z Božieho Slova druhých. Aj tu platí, že nestačí biblický verš len prečítať. Chceme, aby mu druhí rozumeli a vedeli, ako ho uplatniť. Keď si budeme  Bibliu pravidelne študovať, staneme sa lepšími učiteľmi. (2. Tim. 3:16, 17)

13. Prečo si podľa Hebrejom 5:14 musíme rozvíjať schopnosť rozlišovať?

¹³ Rozvíjaj si schopnosť rozlišovať. Vojak musí vedieť predvídať nebezpečenstvo a vyhnúť sa mu. Aj my sa musíme naučiť predvídať duchovné nebezpečenstvo, aby sme sa mu mohli vyhnúť. (Prísl. 22:3; prečítajte Hebrejom 5:14.) Napríklad si musíme múdro vyberať, ako trávime voľný čas. V televíznych programoch a vo filmoch sa často zobrazuje nemravnosť. Vieme, že Jehova nenávidí nemravnosť a že ľudia, ktorí sa jej dopúšťajú, škodia sebe i druhým. Takej zábave sa vyhýbame, lebo by mohla postupne oslabiť našu lásku k Bohu. (Ef. 5:5, 6)

14. Ako Daniel prejavil schopnosť rozlišovať?

¹⁴ Daniel, o ktorom sme už hovorili, si časom začal uvedomovať, že hranie násilných a démonských videohier je nesprávne. Vo Watchtower Library si našiel informácie, ktoré sa týkali jeho problému. Ako mu to pomohlo? Prestal hrať nevhodné videohry, zrušil predplatné na online hry a prestal hrať s inými hráčmi. Hovorí: „Namiesto hrania videohier som sa začal venovať rôznym aktivitám vonku a tráviť čas s priateľmi zo zboru.“ Daniel teraz slúži ako priekopník a starší.

15. Prečo sú falošné historky nebezpečné?

¹⁵ Tak ako Timotej, aj my si musíme uvedomovať, aké nebezpečné je venovať pozornosť nepravdivým informáciám, ktoré pochádzajú od odpadlíkov. (1. Tim. 4:1, 7; 2. Tim. 2:16) Odpadlíci šíria napríklad falošné historky o našich bratoch a snažia sa vyvolať pochybnosti o Jehovovej organizácii. Takéto mylné informácie by mohli oslabiť našu vieru. Musíme si dať pozor, aby sme neuverili ich klamstvám, lebo sú to „ľudia, ktorí majú skazenú myseľ, nerozumejú už pravde“, a ich cieľom je vyvolať „škriepky a hádky“. (1. Tim. 6:4, 5) Chcú, aby sme ich ohováračským rečiam uverili a prestali bratom dôverovať.

16. Čím sa nesmieme dať rozptýliť?

¹⁶ Nedaj sa ničím rozptýliť. Timotej sa mal ako „dobrý vojak Krista Ježiša“ zameriavať na službu a nemal sa rozptyľovať  úsilím o hmotné veci ani inými cieľmi, ktoré propaguje tento svet. (2. Tim. 2:3, 4) Tak ako Timotej, ani my nemôžeme dovoliť, aby hmotné veci odviedli našu pozornosť od duchovných vecí. „Podvodná moc bohatstva“ by mohla zadusiť našu lásku k Jehovovi, našu vďačnosť za Božie Slovo a našu túžbu hovoriť o ňom s druhými. (Mat. 13:22) Preto je dôležité, aby sme žili jednoducho a využívali čas a energiu na to, aby sme dávali „na prvé miesto Kráľovstvo“. (Mat. 6:22–25, 33)

17., 18. Čo musíme robiť, aby sme sa vyhli duchovnej škode?

¹⁷ Buď pripravený konať rýchlo. Vojak si musí vopred premyslieť, čo urobí v prípade nebezpečenstva. Podobne aj my keď vidíme nebezpečenstvo, musíme konať rýchlo, aby sme ochránili to, čo nám Jehova zveril. Čo nám pomôže, aby sme tak konali? Musíme si vopred premyslieť, ako sa zachováme.

¹⁸ Uveďme si príklad. Keď sa koná nejaká akcia, usporiadatelia niekedy poprosia návštevníkov, aby si ešte pred začiatkom programu zistili, kde je najbližší únikový východ. Prečo? Aby mohli v prípade ohrozenia čo najrýchlejšie vyjsť von. Aj my si môžeme vopred premyslieť, akým „únikovým východom“ utečieme, keď sa na internete, v televízii alebo v nejakom filme objaví nemravná či násilná scéna alebo materiál od odpadlíkov. Ak budeme pripravení na to, čo sa môže stať, budeme schopní pohotovo zareagovať. Tak sa vyhneme duchovnej škode a zostaneme čistí v Jehovových očiach. (Žalm 101:3; 1. Tim. 4:12)

19. Akú odmenu zažijeme, keď budeme chrániť vzácne veci, ktoré nám Jehova zveril?

¹⁹ Musíme si chrániť cenné veci, ktoré nám Jehova zveril – vzácne biblické pravdy a možnosť učiť o nich druhých. Keď to budeme robiť, zachováme si čisté svedomie, náš život bude mať skutočný zmysel a budeme mať radosť z toho, že môžeme druhým pomáhať spoznať Jehovu. S jeho pomocou dokážeme chrániť to, čo nám zveril. (1. Tim. 6:12, 19)