Obrázky zo Zasľúbenej krajiny

Bér-šeba — kde studňa znamenala život

„OD DÁNA po Bér-šebu.“ Pre čitateľov Biblie je to známy výraz. Označuje celý Izrael, od Dána neďaleko severnej hranice po Bér-šebu na juhu. Pokoj Šalamúnovho panovania bol opísaný takto: „Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ — 1. Kráľov 4:25; Sudcovia 20:1.

Rozdielov medzi Dánom a Bér-šebou bolo viac než len ich vzájomná vzdialenosť. Dán sa napríklad tešil výdatným zrážkam; voda vyvierala zo zeme a vytvorila horný tok rieky Jordán, ktorý vidno na fotografii vpravo. Bér-šeba bola veľmi odlišná, pretože sa nachádzala v suchej oblasti medzi pobrežím a južným koncom Mŕtveho mora.

Ročné zrážky v oblasti Bér-šeby boli len 150 až 200 milimetrov. S týmito poznatkami si všimnite hore fotografiu pahorku či vyvýšeniny Bér-šeby. * Zeleň, ktorú vidíte, je dôkazom toho, že fotografia bola urobená po skromných zimných dažďoch, keď sa polia v okolí Bér-šeby na krátky čas zazelenajú. Neďaleké pláne boli a stále sú veľmi vhodné na pestovanie obilnín.

Keďže táto oblasť bola suchá, biblické správy o Bér-šebe zdôrazňujú studne a vodné práva. Mesto sa nachádzalo neďaleko ciest či karavánnych trás, ktoré ďalej na juhu pretínali púšťovú pustatinu. Iste si dokážete predstaviť, že cestujúci, ktorí tade prechádzali alebo sa tam zastavili, potrebovali vodu pre seba a pre svoje zvieratá. Táto voda nevyvierala zo zeme tak ako v Dáne, ale mohla byť získaná zo studní. Hebrejské slovo beer sa vzťahovalo na jamu alebo vyhĺbeninu vykopanú na to, aby sa dosiahli podzemné zásoby vody. Bér-šeba znamená „studňa prísahy“ alebo „studňa siedmich“.

Abrahám s rodinou dlho býval v Bér-šebe a v jej okolí a vedel, aké sú studne dôležité. Keď Sárina slúžka Hagar utiekla do pustatiny, možno si myslela, že dostane vodu zo studní alebo od beduínov, ktorí ich používajú — tak ako beduínska žena, ktorá čerpá vodu zo studne na Sinajskom polostrove na protiľahlej  strane. Keď neskôr musel Abrahám vyhnať Hagar a jej urážajúceho syna, láskavo jej dal zásobu vody. Čo sa stalo, keď sa jej voda minula? „Potom jej Boh otvoril oči, takže zazrela studňu s vodou; a išla, naplnila kožicu vodou a dala piť chlapcovi.“ — 1. Mojžišova 21:19.

Odkiaľ vzal Abrahám vodu na naplnenie Hagarinho koženého mecha na vodu? Možno zo studne, ktorú vykopal a pri ktorej zasadil tamarišku. (1. Mojžišova 21:25 až 33) Môžeme povedať, že vedci dnes chápu, aké bolo vhodné, že Abrahám vybral tamarišku, pretože tento strom má maličké listy, ktoré strácajú málo vlahy, a preto sa im môže dariť aj napriek suchu, aké je v tejto oblasti. — Pozri obrázok dole.

O tom, že Abrahám kopal studňu, bola zmienka v súvislosti so sporom medzi ním a filištínskym kráľom. Vzhľadom na všeobecný nedostatok vody a na prácu, ktorú si vykopanie hlbokej studne vyžadovalo, bola studňa vzácnym majetkom. Používať studňu bez dovolenia bolo vtedy vlastne porušením vlastníckych práv. — Porovnaj 4. Mojžišovu 20:17, 19.

Ak vyjdete na pahorok Bér-šeba, dolu, na juhovýchodnom svahu môžete uvidieť hlbokú studňu. Nevie sa, kedy bola v pevnej skale vysekaná a v hornej časti (ktorú vidno dole) spevnená kameňmi. Novodobí archeológovia ju vyčistili do hĺbky asi 30 metrov, ale nedostali sa na dno. Jeden z nich poznamenal: „Je lákavé urobiť záver, že táto studňa bola... ‚Studňou prísahy‘, kde Abrahám a Abimelech uzavreli zmluvu.“ — Biblical Archaeology Review.

V neskoršom biblickom období Bér-šeba zrejme vyrástla čo do veľkosti a stala sa opevneným mestom s veľkou bránou. Kľúčom od jej existencie a úspechu bola životne dôležitá voda z jej hlbokej studne.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.

[Prameň ilustrácie na strane 25]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.