Choďme v múdrosti vzhľadom na svet

„Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku.“ — KOLOSANOM 4:5.

1. Čomu museli čeliť raní kresťania a akú radu dal Pavol zboru v Kolosách?

RANÍ kresťania, ktorí žili v mestách rímskeho sveta, museli neustále čeliť modlárstvu, nemravnému pôžitkárstvu a pohanským rituálom a zvykom. Tí, ktorí bývali v Kolosách, meste v stredozápadnej Malej Ázii, sa nepochybne stretávali s uctievaním bohyne matky a so špiritizmom pôvodných obyvateľov Frýgie, s pohanskou filozofiou gréckych usadlíkov a s judaizmom židovskej kolónie. Apoštol Pavol radil kresťanskému zboru, aby ‚chodili ďalej v múdrosti‘ vzhľadom na tých „vonku“. — Kolosanom 4:5.

2. Prečo v dnešných dňoch musia Jehovovi svedkovia chodiť múdro vzhľadom na tých, ktorí sú vonku?

² Dnes sa Jehovovi svedkovia stretávajú s podobnými nesprávnymi praktikami, dokonca ešte vo väčšej miere. Preto aj oni musia prejavovať múdrosť vo vzťahu k tým, ktorí sú mimo pravého kresťanského zboru. Proti nim sú mnohí z náboženských a politických ustanovizní, ako aj pracovníci masmédií. Niektorí z nich sa alebo priamym útokom, alebo, čo je častejšie,  narážkami snažia pošpiniť povesť Jehovových svedkov a vyvolávať voči nim predsudky. Tak ako boli raní kresťania nespravodlivo považovaní za fanatickú, ba až nebezpečnú „sektu“, aj Jehovovi svedkovia sú dnes často predmetom predsudkov a mylných predstáv. — Skutky 24:14; 1. Petra 4:4.

Prekonávanie predsudkov

3, 4. a) Prečo svet nikdy nebude milovať pravých kresťanov, ale čo by sme sa napriek tomu mali snažiť robiť? b) Čo napísala jedna autorka o Jehovových svedkoch väznených v nacistickom koncentračnom tábore?

³ Praví kresťania neočakávajú, že svet, ktorý podľa apoštola Jána „leží v moci toho zlého“, ich bude milovať. (1. Jána 5:19) Napriek tomu Biblia povzbudzuje kresťanov, aby sa snažili získať jednotlivcov pre Jehovu a pre jeho čisté uctievanie. Robíme to priamym vydávaním svedectva, ako aj svojím dobrým správaním. Apoštol Peter napísal: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ — 1. Petra 2:12.

⁴ Sylvia Salvesenová, autorka knihy Forgive—​But Do Not Forget (Odpustite, ale nezabudnite), rozprávala o svedkyniach, ktoré boli spolu s ňou v nacistickom koncentračnom tábore: „Tieto dve, Käthe a Margarethe, a mnohé ďalšie mi veľmi pomáhali, a to nielen svojou vierou, ale aj v praktických veciach. Zaobstarali nám prvé čisté handry, ktoré sme mali na rany... Skrátka, boli sme medzi ľuďmi, ktorí nám priali dobro a svoje priateľské city dávali najavo skutkami.“ Aké znamenité svedectvo od „tých, ktorí sú vonku“!

5, 6. a) Aké dielo v súčasnosti vykonáva Kristus a na čo by sme nemali zabúdať? b) Aký by mal byť náš postoj k ľuďom vo svete a prečo?

⁵ Na zborenie predsudkov môžeme urobiť veľa, keď sa budeme múdro správať k tým, ktorí sú vonku. Pravda, žijeme v čase, keď náš panujúci Kráľ, Kristus Ježiš, oddeľuje ľudí z národov, „tak ako pastier oddeľuje ovce od capov“. (Matúš 25:32) Ale nikdy nezabudnime na to, že Sudcom je Kristus; on rozhoduje o tom, kto je ‚ovca‘ a kto je ‚cap‘. — Ján 5:22.

⁶ To by malo ovplyvniť náš postoj k tým, ktorí nie sú časťou Jehovovej organizácie. Môžeme o nich uvažovať ako o svetských ľuďoch, ale zároveň sú časťou sveta ľudstva, ktorý „tak veľmi Boh miloval... že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Je oveľa lepšie považovať ľudí za budúce ovce, než o nich opovážlivo rozhodnúť, že sú capmi. Niektorí ľudia, ktorí kedysi prudko odporovali pravde, sú teraz oddanými svedkami. A mnohí, skôr ako zareagovali na priame vydanie svedectva, boli získaní láskavými skutkami. Pozri napríklad obrázok na strane 18.

Horliví, nie agresívni

7. Akú kritiku vyslovil pápež, ale akú otázku by sme mohli položiť?

⁷ Pápež Ján Pavol II. kritizoval sekty vo všeobecnosti, a najmä Jehovových svedkov, keď povedal: „Takmer agresívna horlivosť, s akou vyhľadávajú nových prívržencov, keď chodia z domu do domu alebo zastavujú okoloidúcich na rohoch ulíc, je sektárskou napodobeninou apoštolskej a misionárskej horlivosti.“ Mohli  by sme sa spýtať: Ak je naša horlivosť „napodobeninou apoštolskej a misionárskej horlivosti“, kde možno nájsť pravú evanjelizačnú horlivosť? Určite nie medzi katolíkmi, a takisto ani medzi protestantmi či medzi členmi ortodoxných cirkví.

8. Ako by sme mali vydávať svedectvo z domu do domu a v aký výsledok dúfame?

⁸ Aby sme však dokázali nepravdivosť akéhokoľvek obvinenia, že naše vydávanie svedectva je agresívne, mali by sme byť vždy láskaví, úctiví a zdvorilí, keď pristupujeme k ľuďom. Učeník Jakub napísal: „Kto je múdry a má porozumenie medzi vami? Nech dokáže svojím znamenitým správaním svoje skutky s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti.“ (Jakub 3:13) Apoštol Pavol nás nabáda, aby sme neboli „bojovní“. (Títovi 3:2) Prečo by sme napríklad neprejavili úprimný záujem o názory človeka, ktorému vydávame svedectvo, miesto toho, že by sme ich hneď odsúdili? Potom tomu človeku povedz o dobrom posolstve, ktoré je v Biblii. Keď si osvojíme pozitívny prístup a ľuďom s iným presvedčením budeme prejavovať náležitú úctu, pomôžeme im k pokojnejšiemu rozpoloženiu mysle, aby počúvali, a možno rozoznajú hodnotu biblického posolstva. Výsledkom môže byť, že niektorí začnú ‚oslavovať Boha‘. — 1. Petra 2:12.

9. Ako môžeme uplatňovať radu, ktorú dal Pavol a) v Kolosanom 4:5? b) v Kolosanom 4:6?

⁹ Apoštol Pavol radil: „Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku, a vykupujte si príhodný čas.“ (Kolosanom 4:5) Ako vysvetlenie druhej časti tohto verša J. B. Lightfoot napísal: „Nenechajte si ujsť žiadnu príležitosť hovoriť a robiť to, čo môže podporiť Božiu vec.“ (Kurzíva od nás.) Áno, musíme byť pripravení, aby sme vedeli v príhodnom čase vydať svedectvo slovami i skutkami. K múdrosti v tomto ohľade patrí aj vyberať si vhodný čas dňa na návštevy. Ak je naše posolstvo odmietané, je to preto, že si ho ľudia nevážia, alebo preto, že sme ich navštívili v čase, ktorý pravdepodobne nie je vhodný? Pavol tiež napísal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6) To si žiada vopred premýšľať a mať pravú lásku k blížnemu. Posolstvo o Kráľovstve predkladajme vždy láskavo.

 Úctiví a „pripravení pre každé dobré dielo“

10. a) Akú radu dal Pavol kresťanom žijúcim na Kréte? b) Sú Jehovovi svedkovia príkladní v uplatňovaní Pavlovej rady?

¹⁰ V biblických zásadách nemôžeme robiť ústupky. Na druhej strane by sme však nemali zbytočne robiť spor z otázok, ktoré sa netýkajú kresťanskej rýdzosti. Apoštol Pavol napísal: „Ďalej im pripomínaj [kresťanom na Kréte], aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov a boli pripravení pre každé dobré dielo, aby o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom.“ (Títovi 3:1, 2) Biblista E. F. Scott o tejto pasáži napísal: „Kresťania mali nielen poslúchať vrchnosť, ale museli byť aj pripravení pre každé dobré dielo. To... znamená, že keď si to okolnosti vyžadovali, kresťania mali byť medzi prvými v prejavovaní záujmu o všeobecné dobro. Stále sa vyskytovali požiare, epidémie a rôzne kalamity, pri ktorých dobrí občania vždy chceli pomôcť svojim blížnym.“ Na celom svete došlo už k mnohým katastrofám a Jehovovi svedkovia boli v poskytovaní pomoci medzi prvými. Pomáhali nielen svojim bratom, ale aj ostatným ľuďom.

11, 12. a) Ako by sa mali kresťania správať k vrchnostiam? b) Čo patrí k podriadenosti vrchnostiam v súvislosti s výstavbou sál Kráľovstva?

¹¹ Tá istá pasáž z Pavlovho listu Títovi zdôrazňuje aj dôležitosť osvojenia si úctivého postoja k vrchnostiam. Mladí kresťania, ktorí sa pre svoj postoj neutrality ocitnú pred sudcami, by mali zvlášť dbať na to, aby chodili v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku. Svojím zovňajškom, vystupovaním a spôsobom, ako sa rozprávajú s týmito vrchnosťami, môžu v značnej miere alebo budovať, alebo poškodzovať povesť Jehovovho ľudu. Mali by dávať „česť tomu, kto vyžaduje takú česť“, a obhajovať sa s hlbokou úctou. — Rimanom 13:1–7; 1. Petra 2:17; 3:15.

¹² K „vrchnostiam“ patria aj miestni štátni úradníci. Teraz, keď sa stavia stále viac sál Kráľovstva, sú rokovania s miestnymi úradmi nevyhnutné. Starší sa často stretávajú s predsudkami. Ukazuje sa však, že tam, kde predstavitelia zboru nadviažu dobré vzťahy s úradmi a spolupracujú s mestskou plánovacou komisiou, je možné predsudky prelomiť. Často je vydané vynikajúce svedectvo ľuďom, ktorí predtým vedeli o Jehovových svedkoch a o ich posolstve len málo alebo nevedeli nič.

‚Ak je to možné, zachovávajte pokoj so všetkými‘

13, 14. Akú radu dal Pavol kresťanom v Ríme a ako ju môžeme uplatňovať v našom vzťahu k tým, ktorí sú vonku?

¹³ Pavol dal kresťanom žijúcim v pohanskom Ríme túto radu: „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘ Ale ‚keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť; veď týmto konaním zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.‘ Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ — Rimanom 12:17–21.

¹⁴ V našich vzťahoch k ostatným ľuďom sa ako praví kresťania nevyhnutne stretávame s odporom. Vo vyššie uvedenej pasáži Pavol ukazuje, že cestou múdrosti je snažiť sa prekonávať odpor láskavým konaním. Tieto láskavé skutky môžu ako žeravé uhlie roztaviť nepriateľstvo a nakloniť odporcu  k vľúdnejšiemu postoju voči Jehovovmu ľudu, a možno aj roznietiť uňho záujem o dobré posolstvo. V takom prípade je zlo premožené dobrom.

15. V akom prípade by mali kresťania zvlášť starostlivo chodiť v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku?

¹⁵ Chodiť v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku, je mimoriadne dôležité v domácnostiach, kde jeden manželský partner ešte neprijal pravdu. Tí, ktorí dodržiavajú biblické zásady, stávajú sa lepšími manželmi, lepšími manželkami, lepšími otcami, lepšími matkami a deťmi, ktoré sú poslušnejšie a v škole sa usilovnejšie učia. Neveriaci by mal mať možnosť vidieť, že biblické zásady majú na veriaceho dobrý vplyv. Tak môžu byť niektorí „získaní bez slova správaním“ členov rodiny, ktorí sú oddaní Bohu. — 1. Petra 3:1, 2.

„Robme dobro všetkým“

16, 17. a) Aké obete sa páčia Bohu? b) Ako by sme mali ‚robiť dobro‘ našim bratom a aj tým, ktorí sú vonku?

¹⁶ Najväčšie dobro, aké môžeme preukázať nášmu blížnemu, je priniesť mu posolstvo života a učiť ho o zmierení s Jehovom prostredníctvom Ježiša Krista. (Rimanom 5:8–11) Preto nám apoštol Pavol hovorí: „Prostredníctvom neho [Krista] vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ (Hebrejom 13:15) Pavol dodáva: „Navyše, nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ (Hebrejom 13:16) Popri verejnom vydávaní svedectva by sme nemali zabúdať „konať dobro“. Je to neodlučiteľná súčasť obetí, ktoré sa páčia Bohu.

¹⁷ Je len prirodzené, že robíme dobro našim duchovným bratom, ktorí môžu byť v núdzi po citovej, duchovnej, telesnej či hmotnej stránke. Pavol to ukázal, keď napísal: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ (Galaťanom 6:10; Jakub 2:15, 16) Nemali by sme však zabúdať na slová: „Robme dobro všetkým.“ Láskavý skutok preukázaný príbuznému, susedovi či kolegovi v práci by mohol urobiť veľa pre prekonanie predsudkov voči nám a mohol by otvoriť srdce toho človeka pre pravdu.

18. a) Akým nebezpečenstvám by sme sa mali vyhýbať? b) Ako môžeme svojou kresťanskou dobrotou podporovať naše verejné svedecké dielo?

¹⁸ Kvôli tomu sa však nemusíme stať blízkymi priateľmi tých, ktorí sú vonku. Taká spoločnosť v sebe skrýva nebezpečenstvo. (1. Korinťanom 15:33) A nemáme v úmysle byť priateľmi sveta. (Jakub 4:4) Naša kresťanská dobrota však môže podporovať naše kázanie. V niektorých krajinách je stále ťažšie rozprávať sa s ľuďmi  v ich bytoch. Niektoré bytovky sú chránené zariadeniami, ktoré nám znemožňujú prísť do styku s ich obyvateľmi. Vo vyspelých krajinách je možnosť kázať cez telefón. Vo väčšine krajín možno vydávať svedectvo na ulici. No príjemné, zdvorilé, láskavé správanie a vychádzanie v ústrety druhým vytvára vo všetkých krajinách príležitosti na prekonanie predsudkov a na vydanie znamenitého svedectva.

Umlčanie odporcov

19. a) Keďže sa nesnažíme páčiť ľuďom, čo môžeme očakávať? b) Ako by sme sa mali snažiť nasledovať Danielov príklad a uplatňovať Petrovu radu?

¹⁹ Jehovovi svedkovia netúžia zapáčiť sa ľuďom, ani sa ľudí neboja. (Príslovia 29:25; Efezanom 6:6) Plne si uvedomujú, že napriek všetkému ich úsiliu byť príkladnými daňovými poplatníkmi a dobrými občanmi, odporcovia budú o nich ďalej rozširovať zlomyseľné lži a hovoriť o nich pohŕdavo. (1. Petra 3:16) Keďže to vedia, snažia sa napodobňovať Daniela, o ktorom jeho nepriatelia povedali: „Na tomto Danielovi nenájdeme vôbec nijakú zámienku, musíme ju nájsť proti nemu iba v zákone jeho Boha.“ (Daniel 6:5) Nikdy nebudeme robiť ústupky v biblických zásadách, aby sme sa zapáčili ľuďom. Naproti tomu sa však neusilujeme o mučeníctvo. Snažíme sa žiť pokojne a dbať na apoštolskú radu: „Taká je Božia vôľa, aby ste konaním dobra umlčali pochabé reči nevedomých ľudí.“ — 1. Petra 2:15.

20. a) O čom sme presvedčení a aké povzbudenie nám dal Ježiš? b) Ako môžeme ďalej chodiť v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku?

²⁰ Sme presvedčení, že náš postoj oddelenosti od sveta je v úplnom súlade s Bibliou. Tento postoj podporujú aj dejiny kresťanov prvého storočia. Povzbudzujú nás Ježišove slová: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ (Ján 16:33) Nebojíme sa. „Veď aký človek vám uškodí, ak budete horliví pre dobro? Ale i keby ste mali trpieť pre spravodlivosť, ste šťastní. A nebojte sa toho, čoho sa boja oni, ani sa neznepokojujte. Ale v svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:13–15) Keď budeme konať takýmto spôsobom, budeme ďalej chodiť v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku.

Na zopakovanie

□ Prečo Jehovovi svedkovia musia chodiť múdro vzhľadom na tých, ktorí sú vonku?

□ Prečo praví kresťania neočakávajú, že svet ich bude milovať, ale čo by sa napriek tomu mali snažiť robiť?

□ Aký by mal byť náš postoj k ľuďom vo svete a prečo?

□ Prečo by sme mali „robiť dobro“ nielen našim bratom, ale aj tým, ktorí sú vonku?

□ Ako nám môže v našom verejnom svedeckom diele pomôcť to, že chodíme v múdrosti vzhľadom na tých, ktorí sú vonku?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 18]

Vľavo: Praví kresťania pomáhajú svojim blížnym po povodni vo Francúzsku

[Obrázok na strane 20]

Kresťanské skutky láskavosti môžu urobiť veľa na prekonanie predsudkov

[Obrázok na strane 23]

Kresťania by mali byť „pripravení pre každé dobré dielo“