Kresťania a ľudská spoločnosť dnes

„Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ — MATÚŠ 24:9.

1. Čo malo byť charakteristickým znakom kresťanstva?

ODDELENOSŤ od sveta bola charakteristickým znakom raných kresťanov. Kristus v modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi, Jehovovi, povedal o svojich učeníkoch: „Dal som im tvoje slovo, ale svet ich nenávidel, lebo nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14) Keď bol Ježiš predvolaný k Pontskému Pilátovi, povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) O oddelenosti raných kresťanov od sveta svedčia Kresťanské grécke písma i historici.

2. a) Malo sa vo vzťahu, ktorý bol medzi Ježišovými nasledovníkmi a svetom, po čase niečo zmeniť? b) Malo prísť Ježišovo Kráľovstvo tak, že sa svet obráti na kresťanstvo?

² Ukázal vari Ježiš neskôr, že vo vzťahu medzi jeho nasledovníkmi a svetom dôjde k zmene a že jeho Kráľovstvo príde tak, že sa svet obráti na kresťanstvo? Nie. V ničom, čo Ježišovi nasledovníci pod inšpiráciou napísali po jeho smrti, nie je ani náznak niečoho takého. (Jakub 4:4 [napísané krátko pred rokom 62 n. l.]; 1. Jána  2:15–17; 5:19 [napísané okolo roku 98 n. l.]) Naopak, Biblia spája Ježišovu „prítomnosť“ a jeho budúci „príchod“ v kráľovskej moci so „záverom systému vecí“, ktorý vyvrcholí „koncom“ čiže zničením tohto systému. (Matúš 24:3, 14, 29, 30; Daniel 2:44; 7:13, 14) V znamení o svojej parúsii čiže prítomnosti Ježiš svojim pravým nasledovníkom povedal: „Potom vás vydajú súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ — Matúš 24:9.

Praví kresťania dnes

3, 4. a) Ako opisuje jedna katolícka encyklopédia raných kresťanov? b) Akými podobnými výrazmi sú opísaní Jehovovi svedkovia a raní kresťania?

³ Ktorá náboženská skupina si dnes získala povesť, že je verná kresťanským zásadám a oddelená od tohto sveta, pričom jej členovia sú nenávidení a prenasledovaní? Ktorá celosvetová kresťanská organizácia zodpovedá v každom ohľade historickému opisu raných kresťanov? V tejto súvislosti New Catholic Encyclopedia (Nová katolícka encyklopédia) uvádza: „Prvotná kresťanská komunita, hoci bola spočiatku považovaná len za ďalšiu sektu v rámci židovského prostredia, sa dokázala ako jedinečná svojím teologickým učením a ešte výraznejšie horlivosťou svojich členov, ktorí slúžili ako svedkovia Krista ‚v celej Judei a Samárii a až po konce zeme‘ (Skutky 1.8).“ — Zväzok 3, strana 694, angl.

⁴ Všimni si výrazy „považovaná len za ďalšiu sektu“, „jedinečná svojím... učením“ a „horlivosťou... ako svedkovia“. A teraz sa pozri, ako tá istá encyklopédia opisuje Jehovových svedkov: „Sekta... svedkovia je hlboko presvedčená, že koniec sveta príde už o niekoľko rokov. Zdá sa, že táto živá viera je najsilnejšou hnacou silou, ktorá je za ich neúnavnou horlivosťou... Základnou povinnosťou každého člena sekty je svedčiť o Jehovovi oznamovaním Jeho približujúceho sa Kráľovstva... Bibliu považujú za jediný zdroj viery a pravidiel správania... Aby bol niekto pravým svedkom, musí nejakým spôsobom účinne kázať.“ — Zväzok 7, strany 864–865.

5. a) V akých ohľadoch je učenie Jehovových svedkov jedinečné? b) Uveď príklady, ktoré ukazujú, že to, čomu veria Jehovovi svedkovia, je v súlade s Písmami.

⁵ V akých ohľadoch je učenie Jehovových svedkov jedinečné? New Catholic Encyclopedia sa zmieňuje o niekoľkých: „[Jehovovi svedkovia] zavrhujú Trojicu ako pohanské modlárstvo... Považujú Ježiša za najväčšieho z Jehovových svedkov, za ‚boha‘ (tak prekladajú Jána 1.1), ktorý je nižší len od Jehovu... Zomrel ako človek a bol vzkriesený ako nesmrteľný duchovný Syn. Jeho Umučenie a smrť boli cenou, ktorú zaplatil, aby ľudstvo malo opäť právo žiť večne na zemi. Skutočne, ‚veľký zástup‘ (Ap 7.9) pravých svedkov dúfa v pozemský Raj; len 144 000 verných (Ap 7.4; 14.1, 4) sa môže tešiť z nebeskej slávy s Kristom. Zlí podstúpia úplné zničenie... Krst, ktorý svedkovia vykonávajú ponorením... [je] vonkajším symbolom ich oddanosti službe Jehovovi Bohu... Jehovovi svedkovia upútali pozornosť odmietaním transfúzie krvi... Ich manželská a sexuálna morálka je dosť prísna.“ Jehovovi svedkovia sú možno v tomto ohľade ojedinelí, ale ich postoj vo všetkých týchto veciach má pevný podklad v Biblii. — Žalm 37:29; Matúš 3:16; 6:10; Skutky 15:28, 29; Rimanom 6:23; 1. Korinťanom 6:9, 10; 8:6; Zjavenie 1:5.

6. Aký postoj si zachovávajú Jehovovi svedkovia? Prečo?

⁶ Toto rímskokatolícke dielo dodáva, že v roku 1965 (čo bol zrejme rok napísania  tejto časti diela) „svedkovia ešte neuvažovali, že by sa zaradili do spoločnosti, v ktorej žijú“. Autor si zrejme myslel, že po čase, keď bude Jehovových svedkov viac a budú nadobúdať „stále viac charakteristík cirkvi, v protiklade k sekte“, stanú sa časťou tohto sveta. To sa však nepotvrdilo. Dnes, keď je svedkov viac než štyrikrát toľko ako v roku 1965, Jehovovi svedkovia si stále zachovávajú ten istý postoj k tomuto svetu. „Nie sú časťou sveta“, tak ako Ježiš nebol „časťou sveta“. — Ján 17:16.

Oddelení, ale nie nepriateľskí

7, 8. Čo je pravda o Jehovových svedkoch dnes, takisto ako to bolo v prípade raných kresťanov?

⁷ V knihe Early Christianity and Society (Rané kresťanstvo a spoločnosť) cituje Robert M. Grant nasledovnú obhajobu raných kresťanov od Justína Mučeníka, apologéta z druhého storočia: „Keby boli kresťania revolucionármi, zostávali by utajení, aby dosiahli svoj cieľ... Vo veci pokoja a poriadku sú cisárovými najlepšími spojencami.“ Rovnako dnes sú Jehovovi svedkovia známi na celom svete ako pokojamilovní ľudia a poriadni občania. Vlády, bez ohľadu na to, aké sú, vedia, že Jehovových svedkov sa nemusia v ničom báť.

⁸ Istý severoamerický autor úvodníkov napísal: „Veriť, že Jehovovi svedkovia predstavujú nejakú hrozbu pre akýkoľvek politický režim, si vyžaduje bigotnú a paranoidnú predstavivosť; sú do takej miery nerozvratnícki a pokojamilovní, ako je to len v prípade náboženského zboru možné.“ Jean-Pierre Cattelain v knihe L’objection de conscience (Odmietanie vojenskej služby z dôvodu svedomia) píše: „Svedkovia sú dokonale podriadení vrchnostiam a všeobecne dodržiavajú zákony; platia dane a nesnažia sa spochybňovať, meniť či likvidovať vlády, pretože neprejavujú záujem o záležitosti tohto sveta.“ Cattelain dodáva, že Jehovovi svedkovia odmietajú poslúchať iba vtedy, ak si štát robí nárok na ich život, ktorý plne oddali Bohu. V tom sa veľmi podobajú raným kresťanom. — Marek 12:17; Skutky 5:29.

Nepochopení vládnucimi vrstvami

9. Aký významný rozdiel je medzi ranými kresťanmi a súčasnými katolíkmi, čo sa týka oddelenosti od sveta?

⁹ Väčšina rímskych cisárov nechápala raných kresťanov a prenasledovala ich. Epištola Diognetovi, o ktorej sa niektorí domnievajú, že bola napísaná v druhom storočí n. l., ukazuje, prečo to tak bolo: „Kresťania bývajú vo svete, ale nie sú vôbec časťou sveta.“ Naproti tomu Druhý vatikánsky koncil vo svojej Dogmatickej konštitúcii o Cirkvi uviedol, že katolíci by mali „hľadať Božie kráľovstvo zapojením sa do svetských záležitostí“ a „usilovať sa o posvätenie sveta zvnútra“.

10. a) Ako sa na raných kresťanov pozerali vládnuce vrstvy? b) Ako sa svet často pozerá na Jehovových svedkov a aká je ich reakcia?

¹⁰ Historik E. G. Hardy uvádza, že rímski cisári považovali raných kresťanov „do istej miery [za] opovrhnutiahodných fanatikov“. Francúzsky historik Étienne Trocmé hovorí, že „vzdelaní Gréci a Rimania opovrhovali tým, čo považovali za veľmi čudnú orientálnu sektu [kresťanov]“. Korešpondencia medzi Pliniom Mladším, rímskym miestodržiteľom Bitýnie, a rímskym cisárom Trajánom ukazuje, že vládnuce vrstvy vo všeobecnosti nepoznali skutočnú podstatu kresťanstva. Podobne dnes vládnuce vrstvy sveta Jehovových svedkov často nechápu a opovrhujú nimi. To však svedkov ani neprekvapuje, ani neľaká. — Skutky 4:13; 1. Petra 4:12, 13.

 ‚Všade sa hovorí proti nim‘

11. a) Čo sa hovorilo o raných kresťanoch a čo sa hovorí o Jehovových svedkoch? b) Prečo sa Jehovovi svedkovia nezapájajú do politiky?

¹¹ O raných kresťanoch bolo povedané: „O tejto sekte je nám... známe, že sa všade hovorí proti nej.“ (Skutky 28:22) V druhom storočí n. l. pohan Celsus tvrdil, že kresťanstvo priťahuje iba spodinu ľudskej spoločnosti. Podobne bolo povedané o Jehovových svedkoch, že „poväčšine sa zoskupujú z ľudí na okraji našej spoločnosti“. Cirkevný historik Augustus Neander uviedol, že „kresťania boli opisovaní ako ľudia mŕtvi pre svet a neužitoční, čo sa týka akejkoľvek záležitosti života... a kládla sa otázka: Ako by vyzeral život, keby boli všetci ako oni?“ Keďže sa Jehovovi svedkovia nezapájajú do politiky, sú tiež často obviňovaní, že sú suchou vetvou ľudskej spoločnosti. Ako by však mohli byť politickými aktivistami a súčasne obhajcami Božieho Kráľovstva ako jedinej nádeje ľudstva? Jehovovi svedkovia si berú k srdcu slová apoštola Pavla: „Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal.“ — 2. Timotejovi 2:3, 4, katolícky Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty.

12. V akom dôležitom aspekte oddelenosti od sveta sa Jehovovi svedkovia podobajú raným kresťanom?

¹² Profesor K. S. Latourette v knihe A History of Christianity (Dejiny kresťanstva) píše: „Jednou z otázok, v ktorých sa raní kresťania nezhodovali s grécko-rímskym svetom, bola účasť vo vojne. Žiaden z kresťanských spisov, ktoré sa zachovali z prvých troch storočí, netoleroval účasť kresťanov vo vojne.“ Dielo Edwarda Gibbona The History of the Decline and Fall of the Roman Empire (Dejiny úpadku a zániku Rímskej ríše) uvádza: „Nebolo možné, aby kresťania prijali postavenie vojakov, sudcov či kniežat bez toho, že by sa zriekli väčšmi posvätnej povinnosti.“ Jehovovi svedkovia zastávajú podobný postoj prísnej neutrality a riadia sa biblickými zásadami zapísanými v Izaiášovi 2:2–4 a v Matúšovi 26:52.

13. Z čoho sú Jehovovi svedkovia obviňovaní, ale čo ukazujú fakty?

¹³ Jehovových svedkov ich nepriatelia obviňujú, že rozbíjajú rodiny. Sú aj také prípady; niektoré rodiny sa rozdelili, keď jeden alebo viacerí členovia rodiny sa stali Jehovovými svedkami. Ježiš predpovedal, že sa to môže stať. (Lukáš 12:51–53) Štatistiky však ukazujú, že manželstvá, ktoré sa rozpadajú z tohto dôvodu, sú výnimkou. Napríklad medzi Jehovovými svedkami vo Francúzsku je v každom treťom manželstve manželský partner, ktorý nie je svedkom. Napriek tomu rozvodovosť u týchto zmiešaných manželstiev nie je vyššia než celoštátny priemer. Prečo je to tak? Apoštoli Pavol aj Peter dali kresťanom žijúcim v manželstve s neveriacim múdru inšpirovanú radu a Jehovovi svedkovia sa snažia riadiť ich slovami. (1. Korinťanom 7:12–16; 1. Petra 3:1–4) Keď sa zmiešané manželstvo rozpadne, podnet k tomu takmer vždy vychádza od partnera, ktorý nie je svedkom. Na druhej strane však bolo tisíce manželstiev zachránených, pretože sa manželskí partneri stali Jehovovými svedkami a začali vo svojom živote uplatňovať biblické zásady.

Kresťania, nie trinitári

14. Aké obvinenie bolo vznesené proti raným kresťanom a prečo je to iróniou?

¹⁴ Je iróniou, že v Rímskej ríši jedno z obvinení proti raným kresťanom bolo, že  sú ateisti. Dr. Augustus Neander píše: „Popierači bohov, ateisti... bolo bežné označenie, ktoré bolo medzi ľudom používané na kresťanov.“ Aké je to čudné, že kresťanov, ktorí uctievali živého Stvoriteľa, a nie početných bohov, nazývali ateistami pohania, ktorí uctievali tých, čo „neboli nijakí bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň“. — Izaiáš 37:19.

15, 16. a) Čo povedali niektorí náboženskí činitelia o Jehovových svedkoch a akú otázku to vyvoláva? b) Čo ukazuje, že Jehovovi svedkovia sú skutočne kresťanmi?

¹⁵ Rovnako je iróniou, že niektorí predstavitelia takzvaných kresťanských cirkví popierajú, že Jehovovi svedkovia sú kresťanmi. Prečo? Pretože svedkovia odmietajú Trojicu. Podľa tendenčnej definície takzvaného kresťanstva „kresťanmi sú tí, ktorí uznávajú Krista ako Boha“. Na rozdiel od toho jeden moderný slovník definuje podstatné meno „kresťan“ takto: „človek, ktorý verí v Ježiša Krista a riadi sa jeho učením“; a „kresťanstvo“ definuje ako „náboženstvo, ktoré je založené na učení Ježiša Krista a na viere, že je Božím synom“. Ktorá skupina lepšie zodpovedá tejto definícii?

¹⁶ Jehovovi svedkovia uznávajú Ježišove vlastné svedectvo o tom, kým je. Povedal: „Som Boží Syn,“ a nie: „Som Boh Syn.“ (Ján 10:36; porovnaj Jána 20:31.) Uznávajú inšpirovaný výrok apoštola Pavla o Kristovi: „Ten, ktorý bol v Božej podobe, nepovažoval rovnosť s Bohom za niečo, čoho by sa mal chopiť.“ * (Filipanom 2:6, The New Jerusalem Bible) Kniha The Paganism in Our Christianity (Pohanstvo v našom kresťanstve) uvádza: „Ježiš Kristus sa nikdy nezmienil o takom jave [o rovnosti v Trojici] a nikde v Novom Zákone sa slovo ‚Trojica‘ nevyskytuje. Táto predstava bola prijatá Cirkvou tristo rokov po smrti nášho Pána; jej pôvod je úplne pohanský.“ Jehovovi svedkovia uznávajú biblické učenie o Kristovi. Sú kresťanmi, nie trinitármi.

Žiaden ekumenizmus

17. Prečo Jehovovi svedkovia nespolupracujú s ekumenickým čiže medzicirkevným hnutím?

¹⁷ Ďalšie dve ponosy na Jehovových svedkov sú, že odmietajú zapojiť sa do ekumenického hnutia a že sa zaoberajú tým, čo je označované ako „agresívne získavanie stúpencov na svoju vieru“. Obidve tieto obvinenia boli vznášané aj proti raným kresťanom. Takzvané kresťanstvo s jeho katolíckymi, ortodoxnými a protestantskými zložkami je nesporne časťou tohto sveta. Jehovovi svedkovia však takisto ako Ježiš „nie sú časťou sveta“. (Ján 17:14) Ako by sa mohli prostredníctvom medzicirkevných hnutí spájať s náboženskými organizáciami, ktoré podporujú nekresťanské správanie a náuky?

18. a) Prečo nemožno Jehovových svedkov kritizovať za tvrdenie, že iba oni vykonávajú pravé náboženstvo? b) Hoci si rímskokatolíci myslia, že majú pravé náboženstvo, čo im chýba?

 ¹⁸ Kto môže opodstatnene kritizovať Jehovových svedkov, keď takisto ako raní kresťania veria, že len oni vykonávajú pravé náboženstvo? Aj katolícka cirkev, hoci pokrytecky tvrdí, že spolupracuje s ekumenickým hnutím, vyhlasuje: „Veríme, že toto jediné pravé náboženstvo naďalej existuje v Katolíckej apoštolskej Cirkvi, ktorej Pán Ježiš zveril úlohu, aby ho šírila medzi všetkými ľuďmi, keď povedal apoštolom: ‚Preto choďte a robte učeníkov zo všetkých národov.‘“ (Druhý vatikánsky koncil, „Deklarácia o náboženskej slobode“) Takáto viera však nie je dostatočná na to, aby naplnila katolíkov neúnavnou horlivosťou pri robení učeníkov.

19. a) Čo sú Jehovovi svedkovia odhodlaní robiť a s akou pohnútkou? b) Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Jehovovi svedkovia majú takúto horlivosť. Sú odhodlaní ďalej svedčiť dovtedy, kým to Boh bude chcieť. (Matúš 24:14) Ich svedecká činnosť je horlivá, ale nie agresívna. Je podnecovaná láskou k blížnemu, nie nenávisťou k ľudstvu. Dúfajú, že bude zachránených toľko ľudí, koľko je len možné. (1. Timotejovi 4:16) Snažia sa, takisto ako raní kresťania, ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘. (Rimanom 12:18) V nasledujúcom článku sa bude hovoriť o tom, ako si pri tom počínajú.

[Poznámka pod čiarou]

Na zopakovanie

□ Čím sa vyznačovali raní kresťania a v čom sú im Jehovovi svedkovia podobní?

□ V akých ohľadoch dávajú Jehovovi svedkovia najavo, že sú dobrými občanmi?

□ Ako sa vládnuce vrstvy pozerali na raných kresťanov? Je to dnes inak?

□ K akému konaniu podnecuje svedkov presvedčenie, že majú pravdu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Jehovovi svedkovia sú odhodlaní ďalej svedčiť dovtedy, kým to Boh bude chcieť

[Obrázok na strane 17]

Pilát povedal: „Hľa, človek!“ — Ten, ktorý nie je časťou sveta. — Ján 19:5

[Prameň ilustrácie]

„Ecce Homo“ od A. Ciseriho: Florencia, Galleria d’Arte Moderna / Alinari/​Art Resource, N. Y.