Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prenasledovateľ vidí veľké svetlo

Prenasledovateľ vidí veľké svetlo

Prenasledovateľ vidí veľké svetlo

V SAULOVI kypela zlosť na Ježišových nasledovníkov. Bol nespokojný s prenasledovaním, ktoré už viedol proti nim v Jeruzaleme vrátane kameňovania Štefana, a preto sa teraz usiloval tento útlak rozšíriť. „Saul ešte stále dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom. Šiel k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damašku, aby priviedol do Jeruzalema spútaného každého, koho nájde, kto patrí k tej Ceste, mužov aj ženy.“ — Skutky 9:1, 2.

Keď Saul kráčal smerom do Damašku, musel premýšľať o tom, ako čo najúčinnejšie splní svoje poverenie. Oprávnenie od veľkňaza mu malo nepochybne zabezpečiť spoluprácu zo strany vodcov veľkej židovskej komunity v tomto meste. Saul chcel vyhľadať ich pomoc.

Ako sa Saul približoval k cieľu svojej cesty, muselo sa jeho rozhorčenie stupňovať. Cesta z Jeruzalema do Damašku — sedem či osem dní chôdze, asi 220 kilometrov — bola únavná. Zrazu okolo poludnia ožiarilo Saula svetlo jasnejšie ako slnko a on padol na zem. Počul, ako mu nejaký hlas v hebrejčine hovorí: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti je vzpierať sa proti ostňom.“ „Kto si, Pane?“ opýtal sa Saul. „Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ,“ znela odpoveď. „Ale vstaň a postav sa na nohy. Preto som sa ti stal viditeľným, aby som si ťa vyvolil za služobníka a svedka toho, čo si videl, ako aj toho, čo ti ešte o sebe zjavím; oslobodzujúc ťa od tohto ľudu a od národov, ku ktorým ťa posielam.“ „Čo mám robiť, Pane?“ opýtal sa Saul. „Vstaň, choď do Damašku a tam ti povedia o všetkom, čo je ustanovené, aby si urobil.“ — Skutky 9:3–6; 22:6–10; 26:13–17.

Ľudia cestujúci so Saulom počuli hlas, ale nevideli, kto to hovoril, ani nerozumeli, čo povedal. Keď Saul vstal, pre žiaru toho svetla nič nevidel a museli ho viesť za ruku. „Tri dni nič nevidel, nejedol ani nepil.“ — Skutky 9:7–9; 22:11.

Tri dni rozjímania

Saula pohostinne prijal Judáš, ktorý býval na ulici, ktorá sa volala Priama. * (Skutky 9:11) Táto ulica — po arabsky sa volá Darb al-Mustaqim — je ešte stále jednou z hlavných dopravných tepien v Damašku. Predstav si, čo prechádzalo Saulovi mysľou, kým bol v Judášovom dome. Saul zostal po tomto zážitku oslepený a ohromený. Teraz mal čas na rozjímanie o jeho dôsledkoch.

Tento prenasledovateľ stál pred niečím, čo predtým zavrhol ako absurdné. Pán Ježiš Kristus, ktorý bol pribitý na kôl — odsúdený najvyššou židovskou autoritou a „opovrhovaný a ľudia sa mu vyhýbali“ —, žije. Veď sa dokonca postavil ako schválený po Božej pravici v „neprístupnom svetle“! Ježiš bol Mesiáš. Štefan a ďalší mali pravdu. (Izaiáš 53:3; Skutky 7:56; 1. Timotejovi 6:16) Saul sa úplne mýlil, lebo Ježiš sa stotožnil práve s tými, ktorých Saul prenasledoval! Ako by sa mohol Saul zoči-voči dôkazu naďalej ‚vzpierať proti ostňom‘? Dokonca aj tvrdohlavý býk je nakoniec donútený ísť smerom, ktorým chce jeho majiteľ. Saul by si len ublížil, keby odmietol poslúchnuť Ježišovo nabádanie.

Boh nemohol odsúdiť Ježiša ako Mesiáša. Jehova však predsa dovolil, aby vytrpel najpotupnejšiu smrť a aby sa naňho vzťahoval výrok zo Zákona: „Povesený je niečo Bohom prekliate.“ ​(5. Mojžišova 21:23) Ježiš zomrel, kým visel na mučeníckom kole. Nebol prekliaty za svoje vlastné hriechy, keďže žiadne nemal, ale za hriešnosť ľudstva. Saul to neskôr vysvetlil: „Všetci, ktorí sa spoliehajú na skutky zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: ‚Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané vo zvitku Zákona, aby to konal.‘ Okrem toho je zrejmé, že zo zákona Boh nikoho nevyhlási za spravodlivého... Kristus nás vykúpením oslobodil z kliatby Zákona tým, že sa stal kliatbou namiesto nás, lebo je napísané: ‚Prekliaty je každý, kto je povesený na kôl.‘“ — Galaťanom 3:10–13.

Ježišova obeť mala výkupnú hodnotu. Tým, že Jehova prijal túto obeť, obrazne pribil Zákon a jeho kliatbu na kôl. Keď Saul pochopil túto skutočnosť, mohol si vážiť mučenícky kôl, ktorý bol ‚Židom dôvodom na potknutie‘, ako „Božiu múdrosť“. (1. Korinťanom 1:18–25; Kolosanom 2:14) Preto ak záchrana nemala nastať na základe skutkov zákona, ale prejavením Božej nezaslúženej láskavosti voči hriešnikom, akým bol i samotný Saul, potom bola možná aj záchrana ľudí mimo Zákona. A práve k pohanom Ježiš posielal Saula. — Efezanom 3:3–7.

Nevieme povedať, nakoľko tomu Saul rozumel v čase svojho obrátenia. Ježiš s ním musel o misii k národom ešte rozprávať, pravdepodobne viac než raz. Navyše kým to všetko Saul pod božskou inšpiráciou zapísal, prešlo niekoľko rokov. (Skutky 22:17–21; Galaťanom 1:15–18; 2:1, 2) Uplynulo však len niekoľko dní, kým Saul dostal ďalšie pokyny od svojho nového Pána.

Príchod Ananiáša

Po tom, čo sa Ježiš zjavil Saulovi, zjavil sa aj Ananiášovi a povedal mu: „Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Priama, a v dome Judáša vyhľadaj muža menom Saul z Tarzu. Lebo, hľa, modlí sa a vo videní vidí muža menom Ananiáš, ako prichádza a kladie naňho ruky, aby opäť získal zrak.“ — Skutky 9:11, 12.

Ananiášov údiv je pochopiteľný, lebo poznal Saula. Povedal: „Pane, počul som od mnohých o tom mužovi, koľko škôd spôsobil tvojim svätým v Jeruzaleme. A má tu oprávnenie od hlavných kňazov, aby spútal všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.“ Ježiš však Ananiášovi povedal: „Choď, lebo tento mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno národom aj kráľom a synom Izraela.“ — Skutky 9:13–15.

Upokojený Ananiáš išiel na adresu, ktorú mu dal Ježiš. Keď Ananiáš našiel Saula, pozdravil ho a položil naňho ruky. „A ihneď,“ hovorí správa, „spadli [Saulovi] z očí akoby šupiny a opäť získal zrak.“ Saul bol teraz pripravený počúvať. Ananiášove slová potvrdili to, čo Saul pravdepodobne pochopil z Ježišových slov: „Boh našich predkov si ťa vyvolil, aby si spoznal jeho vôľu, videl Toho spravodlivého a počul hlas z jeho úst, lebo máš byť pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. Prečo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť a zmy svoje hriechy tým, že budeš vzývať jeho meno.“ Aký bol výsledok? Saul „vstal a bol pokrstený, a prijal jedlo a posilnil sa“. — Skutky 9:17–19; 22:12–16.

Keď verný Ananiáš splnil svoje poverenie, stratil sa zo scény tak náhle, ako sa na nej objavil, a už sa o ňom nič viac nedozvedáme. Ale Saul prekvapil všetkých, ktorí o ňom počuli! Bývalý prenasledovateľ, ktorý prišiel do Damašku, aby zatkol Ježišových učeníkov, začal kázať v synagógach a dokazovať, že Ježiš je Kristus. — Skutky 9:20–22.

„Apoštolom pre národy“

Stretnutie, ktoré Saul zažil na ceste do Damašku, zastavilo tohto prenasledovateľa na jeho dráhe. Keď si uvedomil totožnosť Mesiáša, mohol uplatniť mnohé opisy a proroctvá Hebrejských Písiem na Ježiša. Saul si uvedomoval, že sa mu Ježiš zjavil, ‚uchopil ho‘ a ustanovil ho za ‚apoštola pre národy‘, a to úplne zmenilo jeho život. (Filipanom 3:12; Rimanom 11:13) Teraz mal ako apoštol Pavol výsadu a oprávnenie, ktoré nielenže formovali zvyšok jeho života na zemi, ale aj smer histórie kresťanstva.

Keď po rokoch niektorí spochybňovali Pavlovo apoštolstvo, bránil svoje oprávnenie tým, že sa odvolával na zážitok na ceste do Damašku. „Nie som apoštol? Nevidel som Ježiša, nášho Pána?“ pýtal sa. A po zmienke o tom, ako sa Ježiš po svojom vzkriesení zjavil ďalším, Saul (Pavol) uviedol: „Poslednému zo všetkých sa zjavil aj mne, akoby nedochôdčaťu.“ ​(1. Korinťanom 9:1; 15:8) Bolo to, akoby Saul prostredníctvom videnia Ježiša v nebeskej sláve dostal predčasne česť znova sa narodiť či vstať z mŕtvych k duchovnému životu.

Saul prijal túto výsadu a namáhal sa, aby podľa nej žil. „Ja som najmenší z apoštolov, a nie som hoden byť nazvaný apoštolom, pretože som prenasledoval Boží zbor,“ napísal. „Ale... [Božia] nezaslúžená láskavosť ku mne nebola márna, ale tvrdo som pracoval viac než [všetci ostatní apoštoli].“ — 1. Korinťanom 15:9, 10.

Možno si tak ako Saul spomínaš na čas, keď si si uvedomil, že na to, aby si mal Božiu priazeň, potrebuješ upraviť dlhoročné náboženské predstavy. Nepochybne si bol veľmi vďačný, že ti Jehova pomohol pochopiť pravdu. Keď Saul videl to svetlo a uvedomil si, čo si to od neho vyžaduje, neváhal podľa toho konať. A konal to horlivo a odhodlane po zvyšok svojho života na zemi. Aký znamenitý príklad pre všetkých, ktorí dnes túžia po Jehovovej priazni!

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Jeden učenec si myslí, že Judáš mohol byť vodcom miestnej židovskej komunity alebo majiteľom nejakého hostinca pre Židov.

[Obrázok na strane 27]

Priama ulica v dnešnom Damasku

[Prameň ilustrácie]

Photo by ROLOC Color Slides