Čo znamená milovať Boha celou mysľou

JEHOVA predpovedal, že uzavrie novú zmluvu, na základe ktorej svätý duch napíše jeho zákony do mysle a srdca členov Božieho ľudu. (Hebrejom 8:10; 10:16) Tak môžu splniť to, od čoho závisí celý Zákon a Proroci, čiže ‚milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako sám seba‘. — Matúš 22:37–40; Lukáš 10:27, 28.

Človek musí milovať Boha celým svojím srdcom (túžbami, pocitmi a emóciami vnútornej osobnosti), celou svojou dušou (svojím životom a celou bytosťou) a celou svojou mysľou (svojimi rozumovými schopnosťami). Toto posledné slovné spojenie znamená, že Boží služobníci musia milovať Boha nielen svojimi pocitmi, emóciami a silou, ale musia aj dôsledne používať svoju myseľ na prijímanie poznania o Bohu a Kristovi (Ján 17:3), na získavanie porozumenia (Marek 12:33; Efezanom 3:18), na službu Bohu a jeho predsavzatiam a na oznamovanie dobrého posolstva. Písmo im radí, aby ‚upierali svoju myseľ na veci hore‘ (Kolosanom 3:2), aby ‚si prepásali myseľ k činnosti‘ a aby ‚boli triezvi‘. (1. Petra 1:13) Apoštol Peter považoval za dôležité ‚prebúdzať ich schopnosť jasne premýšľať‘, aby si tak v mysli uchovali to, čo sa naučili. (2. Petra 3:1, 2) Musia ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. — 2. Petra 3:11, 12.

Keď Pavol hovoril o zázračných daroch ducha, ktoré sa prejavovali v ranom kresťanskom zbore, zdôraznil potrebu používať myseľ. Povedal, že keby sa mal modliť v jazyku, ktorý by nedokázal preložiť, jeho myseľ by bola neplodná. A keby mal rovnakým spôsobom spievať chvály, ako by to pomohlo poslucháčovi, ktorý by tomu jazyku nerozumel? Preto nakoniec povedal, že radšej by povedal päť slov svojou mysľou, aby iných poučil, ako desaťtisíc slov v nejakom jazyku. Potom svojich bratov nabádal, aby sa stali plne dospelými v schopnosti porozumenia. — 1. Korinťanom 14:13–20.

Jehovovi služobníci majú byť „pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Korinťanom 1:10; Filipanom 2:2; 1. Petra 3:8) To, samozrejme, znamená byť jednotní, pokiaľ ide o záujmy čistého uctievania — o dôležité veci —, nie v otázkach osobného vkusu alebo v nezávažných veciach, ktoré sa vyriešia, keď kresťania dospejú k zrelosti. (Rimanom 14:2–6, 17) Majú byť „rovnakej mysle v Pánovi“ ​(Filipanom 4:2), teda nehádať sa, ale ‚myslieť v zhode‘. — 2. Korinťanom 13:11.

Kresťania sa majú snažiť lepšie spoznať Boha, a to do tej miery, do akej Boh zjavuje svoje zmýšľanie v určitých otázkach. (Rimanom 11:33, 34; 16:25, 26) A majú mať myšlienkový postoj poslušnosti a pokory, aký mal aj Ježiš Kristus; vtedy budú mať „Kristovu myseľ“. (1. Korinťanom 2:15, 16) Peter radí: „Keďže teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte rovnakým zmýšľaním.“ — 1. Petra 4:1.