Máš „Kristovu myseľ“?

„Nech dá Boh, ktorý poskytuje vytrvalosť a útechu, aby ste mali... rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš.“ — RIMANOM 15:5.

1. Ako je Ježiš zobrazovaný na obrazoch mnohých kresťanských maliarov a prečo to nie je správna predstava Ježiša?

„NIKTO ho nikdy nevidel smiať sa.“ Takto je Ježiš opísaný v istom dokumente, o ktorom sa falošne tvrdilo, že ho napísal istý staroveký rímsky úradník. Tento dokument, ktorý je v jeho súčasnej podobe známy asi od 11. storočia, vraj ovplyvnil mnohých výtvarníkov. * Na mnohých obrazoch Ježiš pôsobí ako zarmútená osoba, ktorá sa sotva niekedy usmeje. Ale to nie je správna predstava Ježiša, ktorého evanjeliá zobrazujú ako srdečného, prívetivého muža s hlbokými citmi.

2. Ako si môžeme pestovať „rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš“, a čo nám to umožní?

² Je zrejmé, že ak máme spoznať skutočného Ježiša, svoju myseľ a srdce musíme naplniť presným pochopením osobnosti, akou Ježiš počas svojho života na zemi naozaj bol. Preto teraz preskúmajme niektoré časti evanjelií, ktoré nám umožnia nahliadnuť do „Kristovej mysle“ — čiže do jeho pocitov, jeho postrehov, jeho myšlienok a jeho úvah. (1. Korinťanom 2:16) Popritom uvažujme, ako si môžeme pestovať „rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš“. (Rimanom 15:5) Tak môžeme byť v našom živote i v našom kontakte s druhými lepšie pripravení riadiť sa príkladom, ktorý nám dal. — Ján 13:15.

Prístupný

3, 4. a) Kedy sa stala príhoda zaznamenaná v Markovi 10:13–16? b) Ako Ježiš reagoval, keď sa učeníci snažili zabrániť malým deťom prísť k nemu?

³ Ľudia sa k Ježišovi cítili priťahovaní. Pri rôznych príležitostiach k nemu slobodne prichádzali jednotlivci rôzneho veku a pôvodu. Všimni si príhodu zaznamenanú v Markovi 10:13–16. Stala sa takmer na konci jeho  služby, keď išiel poslednýkrát do Jeruzalema a mal tam zomrieť bolestivou smrťou. — Marek 10:32–34.

⁴ Predstav si takúto situáciu. Ľudia začínajú prinášať deti i dojčatá, aby ich Ježiš požehnal. * Učeníci sa však snažia tomu zabrániť. Zrejme si myslia, že Ježiš si určite neželá, aby ho v týchto kritických týždňoch obťažovali deti. Ale mýlia sa. Keď si Ježiš všimne, čo robia učeníci, nepáči sa mu to. Ježiš volá deti k sebe a hovorí: „Nechajte malé deti prichádzať ku mne. Nepokúšajte sa ich zadržať.“ ​(Marek 10:14) Potom robí niečo veľmi nežné a láskyplné. Správa hovorí: „Bral deti do náručia [a] žehnal ich.“ ​(Marek 10:16) Ježiš s láskou berie deti do náručia a ony sa pri ňom očividne cítia dobre.

5. Čo nám správa v Markovi 10:13–16 hovorí o tom, akým človekom bol Ježiš?

⁵ Táto krátka správa nám veľa hovorí o tom, akým človekom bol Ježiš. Všimni si, že bol prístupný. Hoci v nebesiach mal vysoké postavenie, nedokonalých ľudí ani nezastrašoval, ani neponižoval. (Ján 17:5) Nie je veľavravné i to, že sa pri ňom dobre cítili aj deti? Určite by sa necítili priťahované k chladnému, zachmúrenému človeku, ktorý by sa nikdy neusmial či nezasmial! Za Ježišom prichádzali ľudia každého veku, lebo cítili, že je to srdečný, vnímavý človek a boli si istí, že ich nepošle preč.

6. Ako sa starší môžu stať prístupnejšími?

⁶ Keď premýšľame o tejto správe, môžeme si položiť otázku: ‚Mám Kristovu myseľ? Som prístupný?‘ V týchto kritických časoch potrebujú Božie ovce prístupných pastierov, mužov, ktorí sú ako „úkryt pred vetrom“. (Izaiáš 32:1, 2; 2. Timotejovi 3:1) Starší, ak si rozvíjate úprimný, vrúcny záujem o svojich bratov a ste ochotní obetovať sa v ich prospech, budú cítiť váš záujem. Uvidia ho vo výraze vašej tváre, budú ho počuť v tóne vášho hlasu a všimnú si ho vo vašom láskavom správaní. Taká pravá vrúcnosť a záujem môžu vytvoriť atmosféru dôvery, v ktorej bude druhým, aj deťom, ľahšie prísť za vami. Jedna kresťanka vysvetľuje, prečo sa dokázala zveriť istému staršiemu: „Rozprával sa so mnou nežným a súcitným spôsobom. Inak by som zrejme nepovedala ani slovo. Cítila som sa pri ňom bezpečne.“

 Ohľaduplný k druhým

7. a) Ako Ježiš prejavoval voči druhým ohľaduplnosť? b) Zrejme prečo vrátil Ježiš istému slepému mužovi zrak postupne?

⁷ Ježiš bol ohľaduplný. Bol citlivý k pocitom druhých. Už len pohľad na postihnutých ľudí naňho tak hlboko pôsobil, že bol podnietený oslobodiť ich od trápenia. (Matúš 14:14) Bral tiež ohľad na obmedzenia a potreby iných. (Ján 16:12) Raz ľudia priviedli k Ježišovi slepého muža a prosili ho, aby ho uzdravil. Ježiš vrátil tomuto mužovi zrak, ale urobil to postupne. Spočiatku muž videl ľudí iba nejasne — „niečo, čo vyzerá ako stromy, ale chodia“. Potom mu Ježiš vrátil zrak úplne. Prečo uzdravoval tohto muža postupne? Možno to bolo preto, aby mužovi, ktorý bol zvyknutý žiť v tme, umožnil prekonať šok z toho, že náhle vidí slnečné svetlo a zložitý svet. — Marek 8:22–26.

8, 9. a) Čo sa stalo krátko po tom, ako Ježiš a jeho učeníci prišli do oblasti Dekapolisu? b) Opíš, ako Ježiš uzdravil hluchého muža.

⁸ Všimnime si tiež jednu príhodu, ktorá sa odohrala po Pesachu v roku 32 n. l. Ježiš a jeho učeníci prišli do oblasti Dekapolisu, východne od Galilejského mora. Tam ich onedlho našli veľké zástupy a priviedli k Ježišovi mnoho chorých a postihnutých a on všetkých uzdravoval. (Matúš 15:29, 30) Je však zaujímavé, že jednému mužovi Ježiš venoval mimoriadnu pozornosť. Túto príhodu zaznamenal iba pisateľ Marek. — Marek 7:31–35.

⁹ Ten muž bol hluchý a nevedel dobre rozprávať. Ježiš zrejme vycítil, že tento muž je zvlášť nervózny alebo je vo veľkých rozpakoch. Ježiš potom urobil čosi trochu nezvyčajné. Vzal tohto muža nabok, mimo zástupu, kde neboli ľudia. Potom Ježiš pomocou náznakov mužovi vysvetlil, čo sa chystá urobiť. „Vložil svoje prsty do mužových uší a napľujúc, dotkol sa jeho jazyka.“ ​(Marek 7:33) Potom vzhliadol k nebu a hlboko si vzdychol. Toto názorné počínanie mužovi hovorilo: ‚To, čo teraz pre teba urobím, je vďaka moci od Boha.‘ Napokon Ježiš povedal: „Otvor sa.“ ​(Marek 7:34) Vtom sa mužovi vrátil sluch a mohol normálne hovoriť.

10, 11. Ako môžeme prejaviť ohľaduplnosť voči pocitom druhých v zbore a v rodine?

¹⁰ Akú ohľaduplnosť prejavoval Ježiš voči ľuďom! Citlivo reagoval na ich pocity a tento súcitný postoj ho podnecoval konať tak, aby bol ohľaduplný k ich pocitom. Ako kresťania urobíme dobre, ak si v tomto smere budeme pestovať a budeme prejavovať Kristovu myseľ. Biblia nás nabáda: „Majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ ​(1. Petra 3:8) To si určite vyžaduje, aby sme hovorili a konali tak, že budeme ohľaduplní k pocitom druhých.

 ¹¹ V zbore môžeme prejavovať ohľaduplnosť k pocitom druhých tak, že budeme rešpektovať ich dôstojnosť a budeme sa k nim správať tak, ako by sme chceli, aby sa správali oni k nám. (Matúš 7:12) To napríklad znamená dávať si pozor na to, čo hovoríme a tiež ako to hovoríme. (Kolosanom 4:6) Pamätaj, že ‚bezmyšlienkovité slová môžu bodať ako meč‘. (Príslovia 12:18) A ako je to v rodine? Manžel a manželka, ktorí naozaj milujú jeden druhého, sú citliví voči pocitom toho druhého. (Efezanom 5:33) Vyhýbajú sa drsným slovám, nemilosrdnej kritike a štipľavému sarkazmu — to všetko môže zraniť city, ktoré sa neliečia ľahko. Aj deti majú pocity a milujúci rodičia ich berú do úvahy. Keď deti potrebujú usmernenie, rodičia to robia tak, že rešpektujú dôstojnosť svojich detí a nevystavujú ich zbytočnej hanbe. * (Kolosanom 3:21) Keď teda prejavujeme ohľaduplnosť voči druhým, ukazujeme, že máme Kristovu myseľ.

Ochotný dôverovať druhým

12. Aký vyrovnaný, realistický pohľad mal Ježiš na svojich učeníkov?

¹² Ježiš mal vyrovnaný, realistický pohľad na svojich učeníkov. Dobre vedel, že nie sú dokonalí. Napokon, vedel čítať v ľudských srdciach. (Ján 2:24, 25) Napriek tomu v nich nevidel len nedokonalosti, ale aj dobré vlastnosti. U týchto mužov, ktorých Jehova pritiahol, videl tiež možnosti ďalšieho rastu. (Ján 6:44) Ježišov pozitívny názor na učeníkov bol zjavný z toho, ako sa k nim správal. Napríklad, bol ochotný im dôverovať.

13. Ako dal Ježiš najavo, že dôveruje svojim učeníkom?

¹³ Ako Ježiš prejavil túto dôveru? Keď opustil zem, zveril svojim pomazaným učeníkom vážnu zodpovednosť. Vložil im do rúk zodpovednosť starať sa o celosvetové záujmy jeho Kráľovstva. (Matúš 25:14, 15; Lukáš 12:42–44) Počas svojej služby i v maličkostiach nepriamo dával najavo, že im dôveruje. Keď zázračne rozmnožil jedlo, aby nasýtil zástupy, zveril svojim učeníkom zodpovednosť rozdeľovať jedlo. — Matúš 14:15–21; 15:32–37.

14. Ako by si zhrnul správu zaznamenanú v Markovi 4:35–41?

¹⁴ Všimni si aj správu zaznamenanú v Markovi 4:35–41. Pri tejto príležitosti Ježiš a učeníci nastúpili do člna a plavili sa cez Galilejské more na východ. Krátko po tom, čo sa odrazili od brehu, Ježiš si ľahol do zadnej časti člna a tvrdo zaspal. Čoskoro sa však ‚strhla prudká víchrica‘. Takéto búrky neboli na Galilejskom mori ničím nezvyčajným. Pre jeho nízku polohu (asi 200 metrov pod úrovňou mora) je tu vzduch oveľa teplejší ako v okolí, a tým vznikajú atmosférické poruchy. Okrem toho, údolím Jordánu sa od vrchu Hermon, ktorý sa nachádza na severe, ženú silné vetry. Momentálny pokoj sa môže rýchlo zmeniť na prudkú búrku. Zamysli sa: Ježiš určite vedel o tunajších častých búrkach, lebo vyrastal v Galilei. No pokojne zaspal, lebo dôveroval šikovnosti svojich učeníkov, keďže niektorí z nich boli rybári. — Matúš 4:18, 19.

15. Ako môžeme napodobniť Ježišovu ochotu dôverovať svojim učeníkom?

¹⁵ Môžeme napodobniť Ježišovu ochotu dôverovať svojim učeníkom? Niektorí len horko-ťažko zverujú zodpovednosti druhým. Musia byť takpovediac vždy pri kormidle.  Možno si myslia: ‚Ak chcem, aby sa niečo urobilo dobre, musím to urobiť sám!‘ Ale ak musíme robiť všetko sami, hrozí nám, že sa vyčerpáme a možno budeme zbytočne ochudobňovať o čas svoju rodinu. Okrem toho, ak nedáme iným primerané úlohy a zodpovednosti, možno ich pripravíme o potrebné skúsenosti a školenie. Bolo by múdre naučiť sa dôverovať druhým a poverovať ich úlohami. Urobíme dobre, ak sa čestne sami seba opýtame: ‚Mám v tejto veci Kristovu myseľ? Zverujem ochotne druhým určité úlohy a dôverujem im, že ich vykonajú čo najlepšie?‘

Dal svojim učeníkom najavo, že im verí

16, 17. Aké uistenie dal Ježiš svojim apoštolom v poslednú noc svojho pozemského života, hoci vedel, že ho opustia?

¹⁶ Ježiš prejavil pozitívny postoj voči svojim učeníkom aj v inom dôležitom smere. Dal im najavo, že im verí. To sa jasne prejavilo v uisťujúcich slovách, ktoré povedal svojim apoštolom v poslednú noc svojho pozemského života. Všimni si, čo sa stalo.

¹⁷ Pre Ježiša to bol rušný večer. Svojim apoštolom dal názornú lekciu pokory tým, že im umyl nohy. Potom zaviedol večeru, ktorá mala slúžiť ako pripomienka jeho smrti. Nato sa apoštoli opäť dostali do konfliktu a prudko sa hádali, ktorý z nich bude asi najväčší. Stále trpezlivý Ježiš im nič nevyčítal, ale snažil sa ich priviesť k premýšľaniu. Povedal im, čo ich čaká: „Vy všetci sa potknete tejto noci v súvislosti so mnou, lebo je napísané: ‚Budem biť pastiera a ovce stáda budú rozptýlené.‘“ ​(Matúš 26:31; Zechariáš 13:7) Vedel, že jeho najbližší druhovia ho opustia práve vtedy, keď ich bude potrebovať. A predsa ich za to neodsudzoval. Naopak, povedal im: „Ale keď budem vzkriesený, predídem vás do Galiley.“ ​(Matúš 26:32) Áno, uistil ich, že i keď ho opustia, on ich neopustí. Po tejto strašnej skúške sa mal s nimi opäť stretnúť.

18. Aké závažné poverenie dal v Galilei Ježiš svojim učeníkom a ako na ňom apoštoli pracovali?

¹⁸ Ježiš svoje slovo dodržal. Neskôr sa vzkriesený Ježiš zjavil v Galilei 11 verným apoštolom, ktorí sa zjavne zhromaždili s mnohými ďalšími. (Matúš 28:16, 17; 1. Korinťanom 15:6) Ježiš im dal závažné poverenie: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Kniha Skutky jasne svedčí o tom, že apoštoli si toto poverenie spĺňali. Verne viedli dielo kázania dobrého posolstva v prvom storočí. — Skutky 2:41, 42; 4:33; 5:27–32.

19. Čo nás Ježišovo počínanie po vzkriesení učí o Kristovej mysli?

¹⁹ Čo nám táto poučná správa hovorí o Kristovej mysli? Ježiš poznal svojich apoštolov aj z tej horšej stránky, a predsa, „miloval ich až do konca“. (Ján 13:1) Napriek ich nedostatkom im dal najavo, že im verí. Všimnime si, že Ježišova dôvera nebola neopodstatnená. Dôvera a viera, ktorú im Ježiš prejavil, ich nepochybne posilnila, aby boli vo svojom srdci odhodlaní vykonať dielo, ktoré im prikázal.

20, 21. Ako môžeme prejaviť pozitívny názor na svojich spoluveriacich?

 ²⁰ Ako môžeme v tomto ohľade prejaviť Kristovu myseľ? Nebuďme pesimisticky naladení voči našim spoluveriacim. Ak si o nich myslíš to najhoršie, bude to pravdepodobne vidno v tvojich slovách a skutkoch. (Lukáš 6:45) No Biblia nám hovorí, že láska „všetkému verí“. (1. Korinťanom 13:7) Láska je pozitívna, nie negatívna. Buduje — nerúca. Ľudia ochotnejšie zareagujú na lásku a povzbudenie, ako na zastrašovanie. Budovať a povzbudzovať druhých môžeme tak, že im budeme dôverovať. (1. Tesaloničanom 5:11) Ak máme tak ako Kristus pozitívny názor na našich bratov, budeme s nimi zaobchádzať spôsobom, ktorý ich buduje a podnecuje ich prejavovať tie najlepšie stránky svojej osobnosti.

²¹ Pestovať a prejavovať Kristovu myseľ znamená ešte niečo viac, ako len napodobňovať určité veci, ktoré robil Ježiš. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, ak máme naozaj konať ako Ježiš, musíme sa najprv naučiť pozerať sa na veci tak ako on. Evanjeliá nám umožňujú pochopiť ešte inú stránku jeho osobnosti, jeho myšlienok a pocitov v súvislosti s jeho pridelenou prácou. O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Ako Ježiš reagoval, keď sa učeníci snažili zabrániť deťom prísť k nemu?

• Ako Ježiš prejavoval voči druhým ohľaduplnosť?

• Ako môžeme napodobňovať Ježišovu ochotu dôverovať jeho učeníkom?

• Ako môžeme napodobňovať Ježiša v tom, ako dal svojim apoštolom najavo, že im verí?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 16]

Deti sa pri Ježišovi cítili dobre

[Obrázok na strane 17]

Ježiš sa správal k druhým súcitne

[Obrázok na strane 18]

Prístupní starší sú požehnaním