Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Hľadajte Jehovu a jeho silu“

„Hľadajte Jehovu a jeho silu“

„Hľadajte Jehovu a jeho silu“

„Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ — 2. PARALIPOMENON 16:9.

1. Čo je moc a ako ju ľudia používali?

SLOVO moc môže mať viacero významov, napríklad schopnosť ovládať iných, mať nad nimi moc alebo ich ovplyvňovať; schopnosť niečo vykonať alebo realizovať; môže to byť fyzická moc (sila); duševná zdatnosť alebo morálna sila. Pokiaľ ide o používanie moci, ľudia nedosiahli dobré výsledky. Keď historik lord Acton hovoril o moci v rukách politikov, povedal: „Moc kazí a absolútna moc kazí absolútne.“ Novodobá história poskytuje hojnosť príkladov, ktoré ukazujú, že slová lorda Actona sú vo všeobecnosti pravdivé. V 20. storočí „človek panoval nad človekom na jeho škodu“ ako nikdy predtým. (Kazateľ 8:9) Skazení diktátori hrubo zneužívali svoju moc a vyhasili život miliónov ľudí. Moc, ktorá nie je zmierňovaná láskou, múdrosťou a spravodlivosťou, je nebezpečná.

2. Vysvetli, ako ďalšie božské vlastnosti ovplyvňujú spôsob, ako Jehova používa svoju moc.

Na rozdiel od mnohých ľudí Boh vždy používa svoju moc na dobrý účel. „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi, aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu.“ ​(2. Paralipomenon 16:9) Jehova používa svoju moc kontrolovane. Trpezlivosť zdŕža Boha od vykonania rozsudku nad zlými, aby tak mali príležitosť kajať sa. Z lásky pôsobí, že slnko svieti na všetkých ľudí — na spravodlivých i nespravodlivých. Spravodlivosť ho podnieti, aby nakoniec použil svoju neobmedzenú moc na zničenie toho, ktorý má prostriedky na spôsobenie smrti, Satana Diabla. — Matúš 5:44, 45; Hebrejom 2:14; 2. Petra 3:9.

3. Prečo je Božia všemohúca sila podkladom na dôveru v Boha?

Bázeň vzbudzujúca moc nášho nebeského Otca je podkladom na dôveru — a to pokiaľ ide o jeho sľuby aj o jeho ochranu. Malé dieťa sa medzi cudzími ľuďmi cíti bezpečne vtedy, keď zviera ruku svojho otca, lebo vie, že otec nedovolí, aby mu niekto ublížil. Podobne aj náš nebeský Otec, ten, ktorý „oplýva silou zachraňovať“, nás ochráni pred akoukoľvek trvalou škodou, ak s ním budeme chodiť. (Izaiáš 63:1; Micheáš 6:8) A Jehova ako dobrý Otec vždy splní svoje sľuby. Jeho neobmedzená moc je zárukou, že jeho ‚slovo bude mať úspech v tom, na čo ho poslal‘. — Izaiáš 55:11; Títovi 1:2.

4, 5. a) Aký bol výsledok, keď Asa absolútne dôveroval Jehovovi? b) Čo sa môže stať, ak sa spoliehame na ľudské riešenie svojich problémov?

Prečo je také dôležité, aby sme boli rozhodnutí nestratiť zo zreteľa, že nám náš nebeský Otec poskytuje ochranu? Lebo inak by sme mohli byť zdrvení okolnosťami a mohli by sme zabudnúť, kde je naše skutočné bezpečie. Vidieť to z príkladu kráľa Asu, muža, ktorý v podstate dôveroval Jehovovi. Počas Asovej vlády zaútočila na Judsko miliónová armáda Etiópčanov. Asa si uvedomoval vojenskú prevahu svojich nepriateľov a modlil sa: „Ó, Jehova, keď ide o pomoc, tebe nezáleží na tom, či sú mnohí, alebo nemajú silu. Pomôž nám, ó, Jehova, náš Bože, lebo my sa opierame o teba a v tvojom mene sme prišli proti tomuto zástupu. Ó, Jehova, ty si náš Boh. Nenechaj, aby si smrteľný človek udržal silu proti tebe.“ ​(2. Paralipomenon 14:11) Jehova vyhovel Asovej prosbe a dal mu presvedčivé víťazstvo.

Po mnohých rokoch vernej služby však Asova dôvera v Jehovovu zachraňujúcu moc ochabla. Keď chcel odvrátiť vojenskú hrozbu zo strany severného izraelského kráľovstva, obrátil sa o pomoc na Sýriu. (2. Paralipomenon 16:1–3) Hoci Asov úplatok zaplatený sýrskemu kráľovi Ben-hadadovi viedol k odstráneniu hrozby, ktorú pre Judsko predstavoval Izrael, jeho zmluva so Sýriou bola prejavom nedostatku dôvery v Jehovu. Prorok Chanani sa ho otvorene opýtal: „Či neboli Etiópčania a Líbyjčania veľmi veľkou vojenskou silou v množstve, v dvojkolesových vozoch a v jazdcoch? A pretože si sa opieral o Jehovu, či ti ich nevydal do ruky?“ ​(2. Paralipomenon 16:7, 8) Asa však toto pokarhanie neprijal. (2. Paralipomenon 16:9–12) Keď máme problémy, nespoliehajme sa na ľudské riešenia. Miesto toho dôverujme v Boha, lebo dôvera v schopnosti ľudí povedie nevyhnutne ku sklamaniu. — Žalm 146:3–5.

Hľadajte silu, ktorú dáva Jehova

6. Prečo by sme mali ‚hľadať Jehovu a jeho silu‘?

Jehova môže svojim služobníkom poskytnúť silu i ochranu. Biblia nás nabáda, aby sme ‚hľadali Jehovu a jeho silu‘. (Žalm 105:4, Reference Bible) Prečo? Lebo keď budeme robiť veci so silou od Boha, potom budeme svoju moc používať na úžitok, a nie na škodu iných. V nikom inom nemáme lepší príklad než v osobe Ježiša Krista, ktorý ‚mocou od Jehovu‘ vykonal mnoho zázrakov. (Lukáš 5:17) Ježiš sa mohol oddať úsiliu zbohatnúť, stať sa slávnym alebo dokonca všemocným kráľom. (Lukáš 4:5–7) No on miesto toho používal moc od Boha na školenie a vyučovanie, na pomoc a na uzdravovanie. (Marek 7:37; Ján 7:46) Aký je to pre nás znamenitý príklad!

7. Akú veľmi dôležitú vlastnosť si pestujeme, keď nerobíme veci vlastnou silou, ale silou od Boha?

Okrem toho, keď veci robíme so ‚silou, ktorú zaobstaráva Boh‘, pomáha nám to zostať pokornými. (1. Petra 4:11) Ľudia, ktorí sa snažia získať moc vo svoj prospech, sa stávajú opovážlivými. Typickým príkladom je asýrsky kráľ Esar-chaddon, ktorý vystatovačne vyhlásil: „Som mocný, som všemocný, som hrdina, som gigantický, som kolosálny.“ Naproti tomu Jehova si „vyvolil slabé veci sveta, aby zahanbil silných“. Ak sa teda pravý kresťan pýši, pýši sa v Jehovovi, lebo vie, že to, čo urobil, nedokázal z vlastnej sily. ‚Keď sa pokoríme pod mocnú Božiu ruku‘, budeme skutočne vyvýšení. — 1. Korinťanom 1:26–31; 1. Petra 5:6.

8. Čo máme v prvom rade robiť, aby sme dostali silu od Jehovu?

Ako môžeme čerpať silu od Boha? Po prvé, musíme o ňu prosiť v modlitbe. Ježiš svojich učeníkov uistil, že jeho Otec dá svätého ducha tým, ktorí oň prosia. (Lukáš 11:10–13) Pouvažuj nad tým, ako Kristových učeníkov naplnil svätý duch silou, keď sa rozhodli viac poslúchať Boha ako náboženských vodcov, ktorí im nariadili, aby prestali vydávať svedectvo o Ježišovi. Keď sa pomodlili k Jehovovi o pomoc, ich úprimná modlitba bola vypočutá a svätý duch ich posilnil, aby ďalej smelo kázali dobré posolstvo. — Skutky 4:19, 20, 29–31, 33.

9. Uveď druhý zdroj duchovnej sily a biblický príklad, ktorý ukazuje účinnosť tohto zdroja.

Po druhé, duchovnú silu môžeme čerpať z Biblie. (Hebrejom 4:12) Moc Božieho slova bola zrejmá aj za dní kráľa Joziáša. Hoci tento judský kráľ už z krajiny odstránil pohanské modly, neočakávaný objav Jehovovho Zákona v chráme ho podnietil zintenzívniť tento program očisťovania. * Keď sám Joziáš čítal ľudu Zákon, celý národ uzavrel s Jehovom zmluvu a potom sa začalo druhé, energickejšie ťaženie proti modlárstvu. Znamenitým výsledkom Joziášovej reformy bolo, že „po všetky jeho dni neodbočili od nasledovania Jehovu“. — 2. Paralipomenon 34:33.

10. Aký je tretí spôsob čerpania sily od Jehovu a prečo je dôležitý?

10 Po tretie, silu od Jehovu môžeme čerpať prostredníctvom kresťanského spoločenstva. Pavol povzbudzoval kresťanov, aby pravidelne navštevovali zhromaždenia, aby sa „podnecovali k láske a k znamenitým skutkom“ a aby sa povzbudzovali navzájom. (Hebrejom 10:24, 25) Keď bol Peter zázračne oslobodený z väzenia, chcel byť s bratmi, a tak šiel rovno do domu matky Jána Marka, kde „sa ich dosť veľa zhromaždilo a modlili sa“. (Skutky 12:12) Prirodzene, všetci mohli ostať doma a modliť sa tam. No oni sa rozhodli zísť sa spolu na modlitbu a navzájom sa v tom náročnom období povzbudzovať. Krátko pred koncom dlhej a nebezpečnej cesty do Ríma sa Pavol stretol s niekoľkými bratmi v Puteole a neskôr s ďalšími, ktorí vycestovali, aby sa s ním zvítali. Aká bola jeho reakcia? „Len čo ich [tých druhých] Pavol zbadal, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.“ ​(Skutky 28:13–15) Bol posilnený tým, že bol opäť so spolukresťanmi. Aj my čerpáme silu zo spoločenstva so spolukresťanmi. Kým máme slobodu a môžeme pestovať vzájomné spoločenstvo, nesmieme sa pokúšať kráčať sami po úzkej ceste vedúcej do života. — Príslovia 18:1; Matúš 7:14.

11. Uveď niektoré okolnosti, za akých je zvlášť potrebná „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“.

11 Prostredníctvom pravidelnej modlitby, štúdia Božieho Slova a spoločenstva so spoluveriacimi ďalej ‚získavajme moc v Pánovi a v jeho mohutnej sile‘. (Efezanom 6:10) Nepochybne všetci potrebujeme „moc v Pánovi“. Niektorí trpia vysiľujúcou chorobou, ďalší ničivými účinkami staroby či stratou životného druha. (Žalm 41:3) Ďalší znášajú odpor neveriaceho manželského partnera. Pre rodičov, zvlášť pre osamelých rodičov, je azda práca v zamestnaní na plný úväzok popri výchove detí vyčerpávajúcou úlohou. Mladí kresťania potrebujú silu, aby mohli obstáť napriek tlaku vrstovníkov a aby odmietli drogy a nemravnosť. Nik by nemal váhať prosiť Jehovu o „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby sa dokázal vyrovnať s takými náročnými situáciami. — 2. Korinťanom 4:7.

„Unavenému dáva silu“

12. Ako nás Jehova podporuje v kresťanskej službe?

12 Jehova dáva svojim služobníkom silu aj vtedy, keď vykonávajú svoju službu. V Izaiášovom proroctve čítame: „Unavenému dáva silu; a v človeku bez dynamickej energie rozhojňuje plnú moc... Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly. Pobežia a neustanú; budú kráčať a neunavia sa.“ ​(Izaiáš 40:29–31) Aj apoštol Pavol dostal silu na vykonanie svojej služby. Vďaka tomu bola jeho služba úspešná. Kresťanom v Tesalonike napísal: „Dobré posolstvo, ktoré zvestujeme, sa medzi vami neprejavilo iba slovami, ale aj mocou a svätým duchom.“ ​(1. Tesaloničanom 1:5) Jeho kázanie a vyučovanie malo moc pôsobiť veľké zmeny v živote ľudí, ktorí ho počúvali.

13. Čo posilnilo Jeremiáša, aby napriek odporu vytrvával?

13 Keď sa v našom obvode — v ktorom azda opakovane kážeme bez priaznivého ohlasu už celé roky — stretávame s ľahostajnosťou, môže nás to deprimovať. Podobne aj Jeremiáša skľučoval odpor, posmech a apatia, s ktorými sa stretával. „Nebudem sa zmieňovať o [Bohu] a nebudem už hovoriť v jeho mene,“ povedal si. Ale nemohol zostať ticho. Jeho posolstvo bolo „ako horiaci oheň uzavretý v [jeho] kostiach“. (Jeremiáš 20:9) Čo mu dodalo novú silu vyrovnávať sa s toľkým príkorím? Jeremiáš povedal: „Jehova bol so mnou ako niekto hrozne mocný.“ ​(Jeremiáš 20:11) Jeremiáš mal ocenenie pre životne dôležité posolstvo a pre úlohu, ktorú mu Boh pridelil, a preto bol vnímavý na povzbudenie od Jehovu.

Moc škodiť a moc liečiť

14. a) Aký mocný nástroj je jazyk? b) Uveď príklady škôd, ktoré môže jazyk spôsobiť.

14 Nie všetka moc, ktorú máme, pochádza priamo od Boha. Napríklad jazyk má moc škodiť i liečiť. „Smrť i život sú v moci jazyka,“ upozorňuje Šalamún. (Príslovia 18:21) Dôsledky Satanovho krátkeho rozhovoru s Evou ukazujú, koľko škody môžu narobiť slová. (1. Mojžišova 3:1–5; Jakub 3:5) Aj my môžeme jazykom spôsobiť veľké škody. Znevažujúce poznámky na adresu nejakého mladého dievčaťa o jeho hmotnosti by ju mohli podnietiť k počínaniu vedúcemu až k anorexii. Bezohľadné opakovanie nejakého ohovárania by mohlo zničiť celoživotné priateľstvo. Áno, jazyk treba ovládať.

15. Ako môžeme používať svoj jazyk na budovanie a uzdravovanie?

15 No ako môže jazyk strhávať, tak môže aj budovať. Biblické príslovie hovorí: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ ​(Príslovia 12:18) Múdri kresťania používajú moc jazyka na utešovanie skľúčených a smútiacich. Súcitné slová môžu povzbudiť dospievajúcich, ktorí zápasia so škodlivým tlakom vrstovníkov. Uvážlivý jazyk môže uistiť vekom starších bratov a sestry, že sú stále potrební a milovaní. Láskavé slová môžu vniesť radosť do života chorých. A predovšetkým, jazyk môžeme používať na to, aby sme sa so všetkými, ktorí počúvajú, delili o mocné posolstvo o Kráľovstve. Hlásanie Božieho Slova je v našich silách, ak do toho vkladáme srdce. Biblia hovorí: „Nezadržuj dobro pred tými, ktorým patrí, ak by bolo v moci tvojej ruky to urobiť.“ — Príslovia 3:27.

Správne používanie moci

16, 17. Ako môžu starší, rodičia, manželia a manželky napodobňovať Jehovu pri uplatňovaní autority, ktorú im dal Boh?

16 Jehova, i keď je všemocný, zaobchádza so zborom s láskou. (1. Jána 4:8) Keď ho kresťanskí dozorcovia napodobňujú, starajú sa o Božie stádo s láskou — pričom používajú, ale nezneužívajú svoju autoritu. Pravda, dozorcovia niekedy musia ‚karhať, napomínať, nabádať‘, ale robia to „s celou zhovievavosťou a umením vyučovať“. (2. Timotejovi 4:2) A tak starší neustále uvažujú o slovách, ktoré apoštol Peter napísal tým, ktorí majú v zbore autoritu: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ — 1. Petra 5:2, 3; 1. Tesaloničanom 2:7, 8.

17 Rodičia a ženatí muži majú tiež autoritu, ktorú im dal Jehova, a táto moc sa má používať na poskytovanie pomoci, výchovy a starostlivosti. (Efezanom 5:22, 28–30; 6:4) Ježišov príklad ukazuje, že autoritu je možné účinne uplatňovať láskavým spôsobom. Ak sú deti vedené k disciplíne vyrovnane a dôsledne, nebudú skľúčené. (Kolosanom 3:21) Manželstvá sú posilnené, keď kresťanskí manželia láskavo uplatňujú svoje postavenie hlavy a manželky majú hlbokú úctu k manželovi ako hlave a neprekračujú hranice sféry vplyvu, ktorú im vymedzil Boh, tak, že by sa snažili ovládať manžela alebo si robiť veci po svojom. — Efezanom 5:28, 33; 1. Petra 3:7.

18. a) Ako by sme mali napodobňovať Jehovov príklad v ovládaní svojho hnevu? b) Čo by sa mali tí, ktorí majú autoritu, snažiť vštepovať tým, ktorí sú v ich starostlivosti?

18 Tí, ktorí majú autoritu v rodine a v zbore, by mali zvlášť dbať na to, aby ovládali svoj hnev, lebo hnev nevštepuje lásku, ale skôr strach. Prorok Náhum povedal: „Jehova je pomalý do hnevu a veľký v moci.“ ​(Náhum 1:3; Kolosanom 3:19) Ovládať hnev je známkou sily, zatiaľ čo dávať priechod hnevu je dôkazom slabosti. (Príslovia 16:32) V rodine i v zbore je cieľom vštepovať lásku — lásku k Jehovovi, lásku k sebe navzájom a lásku k spravodlivým zásadám. Láska je najsilnejším putom jednoty a najsilnejšou motiváciou na konanie toho, čo je správne. — 1. Korinťanom 13:8, 13; Kolosanom 3:14.

19. Aké utešujúce uistenie nám dáva Jehova a ako by sme naň mali reagovať?

19 Poznať Jehovu znamená uznať jeho moc. Jehova prostredníctvom Izaiáša povedal: „Nepoznal si, ani si nepočul? Jehova, Stvoriteľ najvzdialenejších končín zeme, je Bohom na neurčitý čas. Neunavuje sa ani neustáva.“ ​(Izaiáš 40:28) Jehovova moc je nevyčerpateľná. Jehova nás neopustí, ak sa spoliehame naňho, a nie na seba. Dáva nám toto uistenie: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ ​(Izaiáš 41:10) Ako by sme mali reagovať na jeho láskyplnú starostlivosť? Používajme tak ako Ježiš všetku silu, ktorú nám Jehova dáva, na to, aby sme pomáhali a budovali. Ovládajme svoj jazyk tak, aby neškodil, ale liečil. A vždy zostávajme duchovne bdelí, stojme pevne vo viere a mocnejme silou od nášho Vznešeného Stvoriteľa, Jehovu Boha. — 1. Korinťanom 16:13.

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Zdá sa, že Židia objavili originál Mojžišovho Zákona, ktorý bol stáročia predtým uložený v chráme.

Vieš vysvetliť?

• Ako Jehova používa svoju moc?

• Akými spôsobmi môžeme čerpať silu od Jehovu?

• Ako treba používať moc jazyka?

• Kedy môže byť autorita od Boha požehnaním?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Ježiš používal silu od Jehovu, aby pomáhal druhým

[Obrázky na strane 17]

Hlásanie Božieho Slova je v našich silách, ak do toho vkladáme srdce