Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú

Ich viera bola odmenená

APOŠTOL Pavol bol muž s výnimočnou vierou a spoluveriacich povzbudzoval, aby si aj oni pestovali vieru. Povedal: „Ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Nasledujúce skúsenosti z Mozambiku ukazujú, ako Jehova odmeňuje silnú vieru a ako vypočúva vrúcne modlitby.

• Istá ovdovená sestra zo severnej provincie Niassa si robila starosti, ako sa so šiestimi deťmi budú môcť zúčastniť oblastného zjazdu „Božia cesta života“. Jej jediný zdroj príjmu bol z predaja tovaru na miestnom trhu, ale keď prišiel čas zjazdu, mala peniaze len na zaplatenie jednej cesty vlakom pre seba a svoju rodinu. Jednako sa rozhodla vložiť dôveru v Jehovovu starostlivosť a vydala sa na cestu s cieľom zúčastniť sa zjazdu.

Spolu so svojimi šiestimi deťmi nastúpila na vlak. Počas cesty k nej prišiel sprievodca a požiadal ju o lístok. Všimol si jej menovku a spýtal sa, aké to má označenie. Sestra mu povedala, že menovka ju má identifikovať ako delegátku oblastného zjazdu Jehovových svedkov. „Kde sa bude konať ten zjazd?“ spýtal sa sprievodca. Keď sa dozvedel, že zjazd je v susednej provincii Nampula vzdialenej asi 300 kilometrov, neočakávane sa rozhodol účtovať jej len polovičnú cenu lístka! Potom jej a jej deťom dal za druhú polovicu peňazí spiatočné lístky. Aká bola sestra šťastná, že dôverovala Jehovovi! — Žalm 121:1, 2.

• Približne 25 rokov sa istá silne veriaca žena modlila k Bohu, aby jej ukázal správny spôsob, ako ho má uctievať. Cirkev, do ktorej chodila, kombinovala náboženské obrady s tradičnými rituálmi a táto žena pochybovala, že sa tento spôsob uctievania Bohu páči.

Hovorí: „Stále som si pripomínala Ježišove slová z Matúša 7:7: ‚Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.‘ S týmto biblickým textom na mysli som sa pravidelne modlila k Bohu, aby ma priviedol k pravde. Jedného dňa pastor našej cirkvi požiadal všetkých, ktorí predávali na miestnom trhu, aby mu priniesli istú sumu peňazí a niečo zo svojho tovaru, aby im mohol udeliť požehnanie. Považovala som túto požiadavku za nebiblickú, a tak som nepriniesla nič. Keď pastor videl, že som nedoniesla ‚oferu‘, začal ma pred všetkými členmi cirkvi urážať. V ten deň som si uvedomila, že toto nie je spôsob, akým chce byť Boh uctievaný, a tak som túto cirkev opustila. Medzičasom som sa stále vytrvalo modlila o to, aby som našla pravdu.

Napokon som pozbierala odvahu a skontaktovala som sa s príbuzným, ktorý je Jehovovým svedkom. Ponúkol mi traktát, a keď som si ho prečítala, ihneď som si uvedomila, že Boh vypočul moje modlitby. Časom si aj môj druh začal ceniť biblické pravdy a legalizovali sme náš zväzok. Neskôr však môj manžel vážne ochorel. No až do svojej smrti ma povzbudzoval, aby som vytrvala na ceste pravdy, aby sme sa mohli opäť stretnúť v Raji.

Naveky budem Jehovovi vďačná za to, že vypočul moje modlitby a ukázal mi správny spôsob, ako ho uctievať. Moje modlitby vypočul aj v tom, že som videla, ako sa všetkých mojich osem detí stáva oddanými služobníkmi Jehovu.“