Ako nám Ježiš Kristus môže pomôcť

TO, ČO Ježiš Kristus urobil, aby pomohol ľuďom, keď bol na zemi, bolo niečo úžasné. Bolo to také pôsobivé, že po opise mnohých udalostí z Ježišovho života jeden očitý svedok povedal: „A je ešte mnoho iných vecí, ktoré robil Ježiš, ktoré keby sa mali niekedy dopodrobna napísať, myslím si, že by sám svet nemohol obsiahnuť napísané zvitky.“ ​(Ján 21:25) Keďže Ježiš urobil na zemi tak veľa, môžeme sa spýtať: ‚Ako môže byť naším pomocníkom v nebi? Môžeme aj dnes mať úžitok z Ježišovho nežného súcitu?‘

Odpoveď je veľmi potešujúca a uspokojujúca. Biblia nám hovorí, že Kristus vstúpil „do samého neba, aby sa teraz za nás zjavil pred osobou Boha“. (Hebrejom 9:24) Čo pre nás urobil? Apoštol Pavol vysvetľuje: „[Kristus] nevošiel s krvou capov a mladých býkov, ale so svojou vlastnou krvou raz navždy do svätého miesta [„do samého neba“] a získal pre nás večné oslobodenie.“ — Hebrejom 9:12; 1. Jána 2:2.

Aká je to dobrá správa! Ježiš neukončil svoje úžasné dielo v prospech ľudí, ale jeho vystúpenie do neba mu umožnilo urobiť pre ľudstvo dokonca ešte viac. Je to preto, že Boh vo svojej veľkej nezaslúženej láskavosti ustanovil Ježiša, aby slúžil ako „verejný služobník“ — veľkňaz — „po pravici trónu Majestátu v nebesiach“. — Hebrejom 8:1, 2.

„Verejný služobník“

V nebi potom mal byť Ježiš verejným služobníkom pre ľudstvo. Mal vykonávať prácu podobnú tej, ktorú konal izraelský veľkňaz v prospech Božích ctiteľov v staroveku. A aká to bola práca? Pavol vysvetlil: „Každý veľkňaz je ustanovený preto, aby prinášal dary a obete, a preto bolo treba, aby mal aj on [Ježiš Kristus vstupujúci do neba] čo obetovať.“ — Hebrejom 8:3.

Ježiš mohol obetovať niečo, čo bolo oveľa cennejšie ako to, čo obetoval kňaz v staroveku. „Ak krv capov a býkov“ mohla priniesť určitú mieru duchovnej čistoty starovekému Izraelu, „o čo viac krv Krista... očistí naše svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme preukazovali živému Bohu svätú službu?“ — Hebrejom 9:13, 14.

Ježiš je výnimočným verejným služobníkom aj preto, že mu bola daná nesmrteľnosť. V starovekom Izraeli sa „mnohí... museli stať kňazmi jeden za druhým, lebo im smrť bránila, aby nimi boli stále“. Ale čo Ježiš? Pavol píše: „Má svoje kňazstvo bez akýchkoľvek nástupcov. Teda môže aj úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával.“ ​(Hebrejom 7:23–25; Rimanom 6:9) Áno, po Božej pravici v nebi máme verejného služobníka,  ktorý ‚je stále živý, aby sa nás zastával‘. Len si pomyslite, čo to znamená pre nás dnes!

Keď bol Ježiš na zemi, mnohí ľudia k nemu prichádzali po pomoc a niekedy kvôli tomu precestovali veľké vzdialenosti. (Matúš 4:24, 25) V nebi je Ježiš ľahko dosiahnuteľný ľuďom zo všetkých národov. Zo svojho nebeského stanoviska je stále k dispozícii ako verejný služobník.

Akým veľkňazom je Ježiš?

Obraz Ježiša Krista vykreslený v záznamoch evanjelií nás nenecháva na pochybách, pokiaľ ide o jeho schopnosti pomáhať a o jeho nežný súcit. Aký bol obetavý! Pri viac ako jednej príležitosti bolo narušené jeho súkromie, keď sa on a jeho učeníci snažili trochu si oddýchnuť, lebo to veľmi potrebovali. Nemal pocit, že ho ľudia oberajú o cenné chvíle pokoja a ticha, ale „bol pohnutý ľútosťou“ voči tým, ktorí sa usilovali získať jeho pomoc. Dokonca aj keď bol Ježiš unavený, hladný a smädný, „prijímal ich láskavo“ a bol ochotný vzdať sa jedla, ak mohol pomôcť úprimným hriešnikom. — Marek 6:31–34; Lukáš 9:11–17; Ján 4:4–6, 31–34.

Ježiš, pohnutý ľútosťou, podnikol praktické kroky, aby uspokojil telesné, citové a duchovné potreby ľudí. (Matúš 9:35–38; Marek 6:35–44) A nielen to, učil ich nájsť trvalú úľavu a útechu. (Ján 4:7–30, 39–42) Aké príťažlivé je napríklad jeho osobné pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ — Matúš 11:28, 29.

Ježišova láska k ľuďom bola taká veľká, že napokon dal za hriešne ľudstvo svoj život. (Rimanom 5:6–8) Vzhľadom na to apoštol Pavol hovorí: „Ten [Jehova Boh], ktorý neušetril dokonca ani svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by nám s ním tiež láskavo nedal všetko ostatné?... Kristus Ježiš je ten, ktorý zomrel, ba skôr ten, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, ktorý je po Božej pravici, ktorý sa nás aj zastáva.“ — Rimanom 8:32–34.

Veľkňaz, ktorý môže mať pochopenie

Keď Ježiš žil ako človek, zakúsil hlad, smäd, únavu, úzkosť, bolesť a smrť. Stres a tlak, ktoré zažil, ho jedinečným spôsobom vyzbrojili na službu veľkňaza pre trpiace ľudstvo. Pavol napísal: „[Ježiš] sa musel stať v každom ohľade podobný svojim ‚bratom‘, aby sa stal vo veciach týkajúcich sa Boha milosrdným a verným veľkňazom a aby priniesol obeť na zmierenie za hriechy ľudu. Lebo v tom, v čom sám trpel, keď bol skúšaný, je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní.“ — Hebrejom 2:17, 18; 13:8.

Ježiš ukázal, že je spôsobilý a ochotný pomáhať ľuďom priblížiť sa k Bohu. Znamená to však, že musí presviedčať tvrdého a nemilosrdného Boha, ktorý nie je ochotný odpustiť? Vôbec nie, lebo Biblia nás uisťuje, že Jehova je „dobrý a pripravený odpúšťať“. Hovorí tiež: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“ ​(Žalm 86:5; 1. Jána 1:9) Skutočne, Ježišove láskavé slová a skutky odrážajú súcit, milosrdenstvo a lásku jeho Otca. — Ján 5:19; 8:28; 14:9, 10.

 Ako Ježiš priniesol úľavu kajúcnym hriešnikom? Tak, že im pomohol nájsť radosť a uspokojenie v úprimnom úsilí páčiť sa Bohu. Keď Pavol písal svojim pomazaným spolukresťanom, zhrnul situáciu takto: „Teda keď vidíme, že máme veľkého veľkňaza, ktorý prešiel nebesami, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania o ňom. Lebo ako veľkňaza nemáme niekoho, kto nemôže mať pochopenie pre naše slabosti, ale máme toho, ktorý bol skúšaný vo všetkom ako my sami, ale bez hriechu. Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 4:14–16.

„Pomoc v pravý čas“

Čo však môžeme robiť, keď sa dostaneme do problémov, ktoré sa nám zdajú väčšie, než dokážeme sami zvládnuť — ako je vážna choroba, ťažké bremeno viny, zdrvujúca skľúčenosť či depresia? Môžeme využiť opatrenie, ktoré sám Ježiš pravidelne využíval — drahocennú výsadu modlitby. Napríklad v noci predtým, ako dal za nás svoj život, „modlil sa ešte vrúcnejšie a jeho pot bol ako kvapky krvi, ktoré padali na zem“. (Lukáš 22:44) Áno, Ježiš vie, čo znamená modliť sa k Bohu veľmi intenzívne. „Obetoval... pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ — Hebrejom 5:7.

Ježiš vie, ako veľa to pre ľudí znamená, keď sú ‚priaznivo vypočutí‘ a keď sú posilnení. (Lukáš 22:43) Okrem toho sľúbil: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene... Proste, a dostanete, aby bola vaša radosť úplná.“ ​(Ján 16:23, 24) Môžeme teda Bohu predkladať prosby s dôverou, že dovolí svojmu Synovi, aby použil svoju autoritu a využil hodnotu svojej výkupnej obete v náš prospech. — Matúš 28:18.

Môžeme si byť istí, že Ježiš vo svojom nebeskom postavení bude poskytovať pomoc správnym spôsobom v správnom čase. Napríklad ak sa dopustíme hriechu, ktorý úprimne ľutujeme, môžeme čerpať útechu z uistenia, že „máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého“. (1. Jána 2:1, 2) Náš Pomocník a Utešiteľ v nebi sa nás bude zastávať, a tak budú naše modlitby, vyslovené v jeho mene a v súlade s Písmami, vypočuté. — Ján 14:13, 14; 1. Jána 5:14, 15.

 Prejavujme ocenenie za Kristovu pomoc

Zahŕňa to však viac ako len prosiť Boha prostredníctvom jeho Syna. Vďaka hodnote svojej výkupnej obete sa Kristus „vykúpením“ stal akoby ‚majiteľom, ktorý kúpil‘ ľudí. (Galaťanom 3:13; 4:5; 2. Petra 2:1) Svoju vďačnosť za všetko, čo Kristus pre nás urobil, môžeme prejaviť tak, že uznáme, že nás vlastní, a ochotne zareagujeme na jeho pozvanie: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba a berie deň čo deň svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ ​(Lukáš 9:23) ‚Zaprieť sám seba‘ nie je iba ústne tvrdenie, že si už viac nepatríme. Napokon, Kristus „zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel“. (2. Korinťanom 5:14, 15) A tak ocenenie pre výkupné bude mať hlboký účinok na naše postoje, ciele a spôsob života. Naša večná zadlženosť „Kristovi Ježišovi, ktorý dal sám seba za nás“ by nás mala podnecovať k tomu, aby sme sa stále viac učili o ňom a o jeho milujúcom Otcovi, Jehovovi Bohu. Mali by sme tiež chcieť rásť vo viere, žiť podľa Božích užitočných meradiel a byť ‚horliví pre znamenité skutky‘. — Títovi 2:13, 14; Ján 17:3.

Kresťanský zbor je prostriedok, cez ktorý prijímame časový duchovný pokrm, povzbudenie a vedenie. (Matúš 24:45–47; Hebrejom 10:21–25) Napríklad ak je niekto duchovne chorý, môže si „[zavolať] starších zboru“. Jakub dodáva uistenie: „A modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne. A ak hrešil, bude mu odpustené.“ — Jakub 5:13–15.

Uveďme príklad: Muž, ktorý si odpykával trest vo väznici v Južnej Afrike, napísal jednému zborovému staršiemu a vyjadril ocenenie pre „všetkých Jehovových svedkov, ktorí vykonávajú dobré dielo, ktoré začal Ježiš Kristus, a ktorí pomáhajú ľuďom usilovať sa o Božie Kráľovstvo“. Potom napísal: „Bol som nesmierne  šťastný, keď som dostal od Teba list. Tvoj záujem o moju duchovnú spásu ma hlboko ovplyvnil. Tým viac som mal dôvod na to, aby som začal dbať na výzvu Jehovu Boha a robil pokánie. Dvadsaťsedem rokov som sa potkýnal a strácal cestu v temnote hriechu, podvodu, nezákonných záležitostí, nemorálnych praktík a pochybného náboženstva. Keď som sa zoznámil s Jehovovými svedkami, cítil som, že som konečne našiel cestu — správnu cestu! Všetko, čo musím urobiť, je len ísť po nej.“

Väčšia pomoc v blízkej budúcnosti

Zhoršujúce sa podmienky vo svete sú jasným dôkazom toho, že žijeme v rozhodujúcom období, ktoré predchádza vypuknutiu „veľkého súženia“. Práve teraz si veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov ‚perie rúcha a bieli ich v Baránkovej krvi‘. (Zjavenie 7:9, 13, 14; 2. Timotejovi 3:1–5) Na základe prejavovania viery v Ježišovu výkupnú obeť sú im odpúšťané hriechy a dostávajú pomoc, aby mohli nadviazať blízky vzťah s Bohom — naozaj sa stať jeho priateľmi. — Jakub 2:23.

Baránok, Ježiš Kristus, „bude pásť [tých, ktorí prežijú veľké súženie] a povedie ich k prameňom vôd života. A Boh zotrie každú slzu z ich očí.“ ​(Zjavenie 7:17) Kristus potom dovŕši svoju službu Veľkňaza. Bude pomáhať všetkým Božím priateľom, aby mali plný úžitok z „prameňov vôd života“ — v duchovnom, telesnom, duševnom i citovom ohľade. To, čo Ježiš začal v roku 33 n. l. a v čom odvtedy pokračoval z nebies, potom dovedie do dokonalosti.

Nikdy sa teda nevzdávajte v prejavovaní hlbokého ocenenia pre všetko, čo Boh a Kristus pre nás urobili — a stále robia. Apoštol Pavol naliehal: „Vždy sa radujte v Pánovi... O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ — Filipanom 4:4, 6, 7.

Je tu významný spôsob, ako môžete prejaviť ocenenie pre Ježiša, nášho Pomocníka v nebesiach. V stredu 19. apríla 2000 po západe slnka sa Jehovovi svedkovia po celom svete zhromaždia na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti. (Lukáš 22:19) Bude to príležitosť prehĺbiť si ocenenie pre Kristovu výkupnú obeť. Srdečne vás pozývame, aby ste prišli a vypočuli si, ako môžete mať večný úžitok z Božieho úžasného opatrenia na záchranu prostredníctvom Krista. Spojte sa s Jehovovými svedkami vo vašom okolí, aby ste zistili presný čas a miesto tohto výnimočného zhromaždenia.

[Obrázok na strane 7]

Ježiš vie, čo znamená modliť sa k Bohu veľmi intenzívne

[Obrázky na strane 8]

Ježiš nám bude pomáhať s problémami, ktoré sa nám zdajú väčšie, než dokážeme sami zvládnuť

[Obrázok na strane 9]

Kristus nám pomáha prostredníctvom milujúcich starších