Otázky čitateľov

Chcel apoštol Pavol povedať, že kresťania by sa nemali hnevať, keď v Rimanom 12:19 napísal: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu“?

V prísnom zmysle slova, nie. Apoštol Pavol sa tu zmieňuje o Božom hneve. Samozrejme, to neznamená, že to, či sa kresťania poddávajú hnevu, nie je podstatné. Biblia nám jasne radí, aby sme neboli hnevliví. Všimnime si niekoľko príkladov tejto božskej rady.

„Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“ ​(Žalm 37:8) „Každý, kto prechováva hnev voči svojmu bratovi, bude sa zodpovedať pred súdom.“ ​(Matúš 5:22) „Zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu.“ ​(Galaťanom 5:19, 20) „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč.“ ​(Efezanom 4:31) „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ ​(Jakub 1:19) Okrem toho, kniha Príslovia nám opakovane radí, aby sme sa nepoddávali hnevu či nemali sklon hnevať sa pre drobné urážky a ľudské chyby. — Príslovia 12:16; 14:17, 29; 15:1; 16:32; 17:14; 19:11, 19; 22:24; 25:28; 29:22.

Kontext slov v Rimanom 12:19 je v súlade s touto radou. Pavol tu odporúčal, aby naša láska bola bez pokrytectva, aby sme žehnali tých, ktorí nás prenasledujú, aby sme sa snažili zmýšľať o druhých dobre, aby sme neodplácali zlé zlým a aby sme sa snažili so všetkými zachovať pokoj. Potom nabádal: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ — Rimanom 12:9, 14, 16–19.

Teda nemali by sme dovoliť, aby nás hnev doviedol k tomu, že by sme sa odplácali skutkami pomsty. Naša znalosť situácií a náš zmysel pre právo sú nedokonalé. Keby sme dovolili, aby nás hnev doviedol k vykonaniu pomsty, často by sme urobili niečo nesprávne. To by slúžilo cieľom Božieho Protivníka, Diabla. Pavol na inom mieste napísal: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ — Efezanom 4:26, 27.

Lepšia a múdrejšia cesta je nechať Boha, aby sám určil, kedy a na koho má byť privedená pomsta. Môže to urobiť s úplnou znalosťou faktov a akákoľvek odplata z jeho strany bude odzrkadľovať jeho dokonalé právo. To, že túto myšlienku chcel Pavol vyjadriť v Rimanom 12:19, môžeme pochopiť, keď si všimneme jeho odkaz na 5. Mojžišovu 32:35, 41, kde sú tieto slová: „Moja je pomsta i odplata.“ ​(Porovnaj Hebrejom 10:30.) A tak hoci sa slovo „Boží“ v gréckom texte nenachádza, viacerí novodobí prekladatelia ho do textu v Rimanom 12:19 vložili. Potom znie tento text napríklad takto: „Nechajte Boha, nech on odplatí“ ​(The Contemporary English Version); „ponechajte to hnevu (Božiemu)“ ​(Evanjelický preklad); „nech Boh potrestá, ak chce“ ​(The New Testament in Modern English); „ponechajte súd skôr Bohu“ ​(Nový Zákon v modernom slovenskom jazyku).

I keď nás nepriatelia pravdy hania alebo prenasledujú, môžeme mať dôveru v opis Jehovu Boha, ktorý počul Mojžiš: „Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde, zachovávajúci milujúcu láskavosť pre tisíce, odpúšťajúci previnenie a priestupok a hriech, ale určite neponecháva bez trestu.“ — 2. Mojžišova 34:6, 7.