Skromnosť — vlastnosť, ktorá prispieva k pokoju

Aký pekný by bol svet, keby každý prejavoval skromnosť. Ľudia by boli menej požadovační, členovia rodiny by sa menej hádali, firmy by menej súťažili a národy by menej bojovali. Páčilo by sa ti žiť v takom svete?

PRAVÍ služobníci Jehovu Boha sa pripravujú na jeho sľúbený nový svet, v ktorom bude skromnosť vždy považovaná za silnú stránku a za cnosť, nie za slabosť. (2. Petra 3:13) Túto vlastnosť si pestujú už teraz. Prečo? Najmä preto, lebo to od nich vyžaduje Jehova. Jeho prorok Micheáš napísal: „Povedal ti, ó, pozemský človek, čo je dobré. A čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — Micheáš 6:8.

Skromnosť môže znamenať viacero vecí, napríklad neprítomnosť namyslenosti či márnivosti a odmietanie vystatovať sa vlastnými schopnosťami, úspechmi a majetkom. Podľa jedného slovníka skromnosť tiež znamená „rešpektovať hranice“. Skromný človek rešpektuje hranice  dobrého správania. Uznáva tiež, že existujú hranice, pokiaľ ide o to, čo by mal robiť a čo je schopný urobiť. Vie, že sú veci, na ktoré nemá právo. Skromní ľudia nás nepochybne priťahujú. „Nič nie je príjemnejšie ako pravá skromnosť,“ napísal anglický básnik Joseph Addison.

Skromnosť nie je prirodzenou črtou nedokonalých ľudí. Na pestovanie tejto vlastnosti musíme vynakladať úsilie. Božie Slovo na naše povzbudenie opisuje niekoľko príhod, ktoré zobrazujú skromnosť v jej rôznych podobách.

Dvaja skromní králi

Jedným z Jehovových najlojálnejších služobníkov bol Dávid, ktorý bol už ako mladý muž pomazaný za budúceho kráľa Izraela. Vládnuci kráľ Saul na to reagoval tak, že sa Dávida snažil zabiť a nútil ho žiť ako utečenca, čím ho vystavil veľkému tlaku. — 1. Samuelova 16:1, 11–13; 19:9, 10; 26:2, 3.

Ale aj za týchto okolností si Dávid uvedomoval, že sú isté hranice toho, pokiaľ môže zájsť pri ochrane svojho života. Raz v pustatine Dávid nedovolil Abišajovi, aby ublížil spiacemu kráľovi Saulovi. Povedal mu: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ ​(1. Samuelova 26:8–11) Dávid vedel, že odstrániť Saula z pozície kráľa nie je v jeho právomoci. Preto Dávid pri tejto príležitosti prejavil skromnosť a zachoval hranice vhodného správania. Podobne aj Boží služobníci dnes vedia, že „z Jehovovho hľadiska“ určité veci jednoducho nemôžu urobiť, i keď je ohrozený ľudský život. — Skutky 15:28, 29; 21:25.

Aj syn kráľa Dávida, Šalamún, prejavoval ako mladý muž skromnosť, hoci trochu iným spôsobom. Keď bol Šalamún dosadený na trón, cítil sa nedostatočný na to, aby niesol závažnú zodpovednosť kráľa. Modlil sa: „Jehova, môj Bože, sám si urobil svojho sluhu kráľom na mieste môjho otca Dávida, a ja som iba malý chlapec. Neviem, ako vychádzať a ako vchádzať.“ Je zrejmé, že Šalamún si uvedomoval svoj nedostatok schopností a skúseností. Bol vtedy skromný, neprejavoval žiadnu namyslenosť ani márnivosť. Šalamún požiadal Jehovu o rozlišovaciu schopnosť a jeho žiadosť bola vypočutá. — 1. Kráľov 3:4–12.

Mesiáš a jeho predchodca

Viac ako 1000 rokov po Šalamúnovi vykonával Ján Krstiteľ dielo, ktorým pripravoval cestu Mesiášovi. Ako predchodca Pomazaného Ján spĺňal biblické proroctvá. Mohol sa svojou výsadou vystatovať. Mohol sa tiež pokúsiť získať pre seba uznanie ako telesný príbuzný Mesiáša. Ale Ján povedal druhým, že nie je hoden ani rozviazať Ježišovi sandále. A keď Ježiš k nemu prišiel, aby sa dal pokrstiť v rieke Jordán, Ján povedal: „Ja potrebujem, aby si ma ty pokrstil, a ty prichádzaš ku mne?“ To ukazuje, že Ján nebol povýšenecký. Bol skromný. — Matúš 3:14; Malachiáš 4:5, 6; Lukáš 1:13–17; Ján 1:26, 27.

Keď bol Ježiš pokrstený, začal celým časom kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Hoci bol Ježiš dokonalý človek, povedal: „Sám od seba nemôžem robiť nič... Nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Okrem toho, Ježiš sa neusiloval získať si slávu u ľudí, ale za všetko, čo robil, vzdával chválu Jehovovi. (Ján 5:30, 41–44) Bol skutočne skromný!

Z toho teda vidíme, že lojálni Jehovovi služobníci — napríklad Dávid, Šalamún, Ján Krstiteľ a dokonca dokonalý človek Ježiš Kristus — prejavovali skromnosť. Nevystatovali sa, neboli márniví ani namyslení a rešpektovali vhodné hranice. Ich príklad je dostatočným dôvodom na to, aby aj dnešní Jehovovi služobníci pestovali a prejavovali skromnosť. No sú aj iné dôvody, prečo by to mali robiť.

V tomto nepokojnom období ľudskej histórie je skromnosť vlastnosťou, ktorá pravým kresťanom prináša veľký úžitok. Umožňuje nám žiť v pokoji s Jehovom Bohom, so spolukresťanmi i so sebou samým.

 Pokoj s Jehovom Bohom

Pokoj s Jehovom je možný, iba ak dodržiavame hranice, ktoré on sám vyznačil pre pravé uctievanie. Naši prví rodičia, Adam a Eva, prekročili hranice, ktoré stanovil Boh, a stali sa prvými ľuďmi, ktorí padli za obeť neskromnosti. Stratili dobré postavenie pred Jehovom a tiež svoj domov, svoju budúcnosť a svoj život. (1. Mojžišova 3:1–5, 16–19) Akú vysokú cenu zaplatili!

Z neúspechu Adama a Evy by sme sa mali poučiť, keďže pravé uctievanie so sebou prináša obmedzenia, podľa ktorých by sme mali konať. Napríklad Biblia hovorí, že „ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo“. (1. Korinťanom 6:9, 10) Jehova múdro určuje tieto hranice na naše dobro a my konáme múdro, ak ich rešpektujeme. (Izaiáš 48:17, 18) Príslovia 11:2 hovoria: „Múdrosť je u skromných.“

Čo ak nám nejaká náboženská organizácia povie, že tieto hranice môžeme prekračovať a aj tak budeme mať pokojný vzťah s Bohom? Taká organizácia sa nás snaží oklamať. Na druhej strane, skromnosť nám pomáha pestovať si blízky vzťah k Jehovovi Bohu.

Pokoj s blížnymi

Skromnosť tiež podporuje pokojné vzťahy s druhými. Napríklad keď rodičia dávajú príklad, ako byť spokojný s nevyhnutnými vecami pre život a ako klásť duchovné veci na prvé miesto, je väčšia pravdepodobnosť, že rovnaký postoj zaujmú aj ich deti. Pre deti bude potom ľahšie byť spokojnými, i keď možno nedostanú vždy to, čo chcú. To im pomôže žiť skromne a rodinný život bude pokojnejší.

Muži v postavení dozorcov musia zvlášť dávať pozor na to, aby boli skromní a nezneužívali svoju autoritu. Kresťania napríklad dostávajú pokyn: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ ​(1. Korinťanom 4:6) Zboroví starší si uvedomujú, že sa nesmú snažiť vnucovať druhým svoj názor vo veciach, ktoré sú otázkou osobného vkusu. Naopak, používajú Božie  Slovo ako základ na povzbudzovanie k vhodnému správaniu, obliekaniu, úprave zovňajšku alebo oddychu. (2. Timotejovi 3:14–17) Keď členovia zboru vidia, že starší rešpektujú biblické hranice, podporuje to úctu k týmto mužom a prispieva to k srdečnému, láskyplnému a pokojnému duchu v zbore.

Vnútorný pokoj

Tí, ktorí prejavujú skromnosť, sú odmenení vnútorným pokojom. Skromného človeka nestravujú ambície. To neznamená, že nemá žiadne osobné ciele. Môže napríklad túžiť po ďalších výsadách služby, ale čaká na Boha a zásluhu za akékoľvek kresťanské výsady, ktoré dostane, pripisuje Jehovovi. Nepozerá sa na ne ako na osobné úspechy. To skromného človeka približuje k Jehovovi, ‚Bohu pokoja‘. — Filipanom 4:9.

Povedzme, že niekedy máme pocit, že nás druhí prehliadajú. Ale nie je lepšie byť pre svoju skromnosť prehliadaný, ako na seba neskromne upozorňovať? Skromných ľudí nestravujú ambície. Preto majú vnútorný pokoj, čo je užitočné pre ich citové i telesné zdravie.

Ako si pestovať a uchovať skromnosť

Adam a Eva podľahli neskromnosti — črte, ktorú preniesli na svojich potomkov. Čo nám pomôže vyhnúť sa tomu, aby sme urobili rovnakú chybu ako naši prví rodičia? Ako si môžeme vypestovať takú vynikajúcu vlastnosť, akou je skromnosť?

V prvom rade nám pomôže presné porozumenie nášho postavenia vo vzťahu k Jehovovi, Stvoriteľovi vesmíru. Akými osobnými úspechmi by sme sa mohli pýšiť v porovnaní s Božími úspechmi? Jehova sa svojho verného služobníka Jóba opýtal: „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem? Povedz mi to, ak máš porozumenie.“ ​(Jób 38:4) Jób mu na to nemohol odpovedať. Nemáme aj my podobne obmedzené poznanie, schopnosti a skúsenosti? Nie je pre nás užitočné uznať svoje obmedzenia?

Biblia nám okrem toho hovorí: „Jehovovi patrí zem a to, čo ju napĺňa, úrodná zem i tí, ktorí na nej bývajú.“ K tomu patrí „každý divý živočích v lese, zvieratá na tisícoch vrchov“. Jehova môže povedať: „Striebro je moje a zlato je moje.“ ​(Žalm 24:1; 50:10; Haggeus 2:8) Aký majetok porovnateľný s majetkom Jehovu môžeme vystaviť na obdiv? Veru, ani ten najbohatší človek nemá dôvod pýšiť sa tým, čo vlastní! Preto je múdre držať sa inšpirovanej rady apoštola Pavla kresťanom v Ríme: „Z nezaslúženej láskavosti, ktorá mi je daná, hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba.“ — Rimanom 12:3.

Ako Boží služobníci túžiaci pestovať si skromnosť by sme sa mali modliť o ovocie ducha — o lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vieru, miernosť a sebaovládanie. (Lukáš 11:13; Galaťanom 5:22, 23) Prečo? Lebo každá z týchto vlastností nám uľahčí prejavovanie skromnosti. Napríklad láska k blížnym nám pomôže prekonať sklon k vystatovaniu alebo k namyslenosti. A sebaovládanie nás podnieti zastaviť sa a porozmýšľať, skôr ako urobíme niečo neskromné.

Buďme ostražití! Na osídla neskromnosti si musíme sústavne dávať pozor. Tí dvaja králi, o ktorých sme predtým hovorili, neboli skromní pri každej príležitosti. Kráľ Dávid urobil nepremyslené rozhodnutie, keď dal v rozpore s Jehovovou vôľou spočítať izraelský národ. Kráľ Šalamún sa stal neskromným až do tej miery, že sa zaplietol do falošného uctievania. — 2. Samuelova 24:1–10; 1. Kráľov 11:1–13.

Kým trvá tento bezbožný systém veci, byť skromný si vyžaduje sústavnú ostražitosť. No také úsilie stojí za to. V Božom novom svete sa bude ľudská spoločnosť skladať len z tých, ktorí sú skromní. Skromnosť budú považovať za silnú stránku, nie za slabosť. Aké to bude nádherné, keď všetci ľudia i rodiny budú požehnaní pokojom, ktorý prináša skromnosť!

[Obrázok na strane 23]

Ježiš so skromnosťou vzdával za všetko, čo robil, česť Jehovovi