Tí, čo bojujú proti Bohu, nezvíťazia!

„Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu.“ — JEREMIÁŠ 1:19.

1. Aké poverenie dostal Jeremiáš a ako dlho konal toto dielo?

JEHOVA poveril mladého Jeremiáša, aby bol prorokom pre národy. (Jeremiáš 1:5) Bolo to za vlády dobrého judského kráľa Joziáša. Jeremiáš pokračoval v prorockej službe aj počas búrlivého obdobia pred dobytím Jeruzalema Babylonom a až do odvedenia Božieho ľudu do vyhnanstva. — Jeremiáš 1:1–3.

2. Ako Jehova posilnil Jeremiáša a čo znamenalo bojovať proti tomuto prorokovi?

² Bolo zjavné, že posolstvá súdu, ktoré mal Jeremiáš ohlasovať, vyvolajú odpor. Preto ho Boh posilnil, aby zvládol to, čo ho čakalo. (Jeremiáš 1:8–10) Prorokov duch bol posilnený napríklad slovami: „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou,‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“ ​(Jeremiáš 1:19) Bojovať proti Jeremiášovi znamenalo bojovať proti Bohu. Aj dnes má Jehova skupinu služobníkov podobnú prorokom, ktorí konajú podobné dielo ako Jeremiáš. Tak ako on odvážne ohlasujú Božie prorocké slovo. A toto posolstvo sa dotýka každého jednotlivca i národa, či už priaznivo, alebo nepriaznivo, v závislosti od toho, ako naň reagujú. Podobne ako v čase Jeremiáša, aj dnes sú tu ľudia, ktorí bojujú proti Bohu tým, že odporujú jeho služobníkom i činnosti, ktorou ich poveril.

 Útoky na Jehovových služobníkov

3. Prečo sú Jehovovi služobníci vystavení útokom?

³ Jehovov ľud zažíva útoky už od začiatku 20. storočia. V mnohých krajinách sa ľudia so zlými úmyslami snažia brániť hlásaniu dobrého posolstva o Božom Kráľovstve — áno, chcú umlčať tých, ktorí ho hlásajú. Sú podnecovaní naším hlavným Protivníkom, Diablom, ktorý „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“. (1. Petra 5:8) Keď sa v roku 1914 skončili „ustanovené časy národov“, Jehova dosadil svojho Syna ako nového Kráľa nad zemou a prikázal mu: „Podmaňuj uprostred svojich nepriateľov.“ ​(Lukáš 21:24; Žalm 110:2) Kristus uplatnil svoju moc, vyhnal Satana z nebies a obmedzil jeho pôsobnosť na okolie zeme. Diabol vie, že má krátky čas, a preto zúri proti pomazaným kresťanom a ich spoločníkom. (Zjavenie 12:9, 17) K čomu vedú opakované útoky tých, ktorí bojujú proti Bohu?

4. Aké skúšky zažíval Jehovov ľud počas prvej svetovej vojny, ale čo sa udialo v rokoch 1919 a 1922?

⁴ Počas prvej svetovej vojny zažívali pomazaní služobníci Jehovu mnohé skúšky viery. Znášali výsmech, ohováranie, boli prenasledovaní davom i bití. Tak ako predpovedal Ježiš, stali sa „predmetom nenávisti všetkých národov“. (Matúš 24:9) Uprostred vojnovej hystérie použili  nepriatelia Božieho Kráľovstva rovnakú taktiku, aká bola kedysi použitá aj proti Ježišovi Kristovi. Falošne označili Jehovov ľud za buričov a zaútočili priamo na srdce Božej viditeľnej organizácie. V máji 1918 boli na prezidenta spoločnosti Watch Tower J. F. Rutherforda a na jeho siedmich najbližších spoločníkov vydané federálne zatykače. Týmto ôsmim mužom boli vymerané tvrdé tresty a boli poslaní do federálnej väznice v Atlante v štáte Georgia (USA). Po deviatich mesiacoch boli prepustení. V máji 1919 krajský odvolací súd rozhodol, že obžalovaní neboli súdení nestranne, a tak bol rozsudok zrušený. Prípad bol vrátený na nové pojednávanie, no vláda neskôr žalobu stiahla a brat Rutherford a jeho spoločníci boli úplne zbavení obvinení. Znovu sa chopili svojej činnosti a zjazdy, ktoré sa konali v rokoch 1919 a 1922 v meste Cedar Point v štáte Ohio, dodali dielu kázania o Kráľovstve novú hybnú silu.

5. Čo zažívali Jehovovi svedkovia v nacistickom Nemecku?

⁵ V 30. rokoch 20. storočia sa objavili diktátorské vlády. Nemecko, Taliansko a Japonsko sa zjednotili a vytvorili mocnosti Osi. Začiatkom toho desaťročia bolo rozpútané barbarské prenasledovanie Božieho ľudu, a to zvlášť v nacistickom Nemecku. Boli vydávané zákazy. Boli robené domové prehliadky a obyvatelia týchto domov boli zatýkaní. Tisíce z nich boli poslané do koncentračných táborov, pretože odmietali zrieknuť sa svojej viery. Cieľom tohto boja proti Bohu a proti jeho ľudu bolo vyhladiť Jehovových svedkov na území totalitných vlád. * Keď išli svedkovia v Nemecku pred súd, aby bojovali za svoje práva, ríšsky minister spravodlivosti si pripravil rozvláčny prejav, aby zaistil, že tento súd nevyhrajú. Povedal: „Súdy nesmú zlyhať pre zdanlivé právne formality; ale napriek formálnym ťažkostiam musia hľadať a nájsť spôsoby, ako si splniť svoju vznešenú povinnosť.“ To znamenalo, že spravodlivosť nebolo možné dosiahnuť. Nacisti trvali na tom, že činnosť Jehovových svedkov je nepriateľská a že ‚narúša budovanie národného socializmu‘.

6. Aké snahy boli vyvíjané počas druhej svetovej vojny a po nej s cieľom zastaviť naše dielo?

⁶ Počas druhej svetovej vojny bol Boží ľud zakázaný alebo mu boli uložené obmedzenia v Austrálii, v Kanade i v ďalších krajinách Britského spoločenstva — v Afrike, v Ázii a na ostrovoch Karibskej oblasti a Tichomoria. V Spojených štátoch vplyvní nepriatelia a zle informovaní ľudia spôsobovali ‚ťažkosti prostredníctvom rozhodnutí‘. (Žalm 94:20) No v otázkach zdravenia zástavy a miestnych predpisov zakazujúcich kázanie z domu do domu sa bojovalo na súdoch a priaznivé rozhodnutia v Spojených štátoch vytvorili akoby opevnenie chrániace slobodu uctievania. Vďaka Jehovovi snahy nepriateľov neboli úspešné. Keď sa v Európe vojna skončila, zákazy boli zrušené. Tisíce svedkov uväznených v koncentračných táboroch boli prepustené, ale boj sa ešte neskončil. Hneď po druhej svetovej vojne sa začala studená vojna. Krajiny východnej Európy začali vyvíjať na Jehovov ľud ďalší tlak. Podnikali oficiálne kroky na prekazenie a zastavenie svedeckej činnosti, na zastavenie prísunu biblickej literatúry a na zrušenie našich verejných zhromaždení. Mnohí boli uväznení alebo poslaní do pracovných táborov.

Kazateľské dielo pokračuje!

7. Čo zažili Jehovovi svedkovia v nedávnych rokoch v Poľsku, Rusku a iných krajinách?

⁷ Ako desaťročia plynuli, dielo kázania o Kráľovstve sa opäť uvoľňovalo. Poľsko, hoci bolo ešte pod komunistickou vládou, dovolilo, aby sa tam v roku 1982 konali jednodňové zjazdy. V roku 1985 sa tam konali medzinárodné zjazdy. Potom, v roku 1989, nasledovali obrovské medzinárodné zjazdy  s tisícami účastníkov z Ruska a Ukrajiny. V tom roku boli Jehovovi svedkovia v Maďarsku i v Poľsku zákonne uznaní. Na jeseň roku 1989 padol berlínsky múr. O niekoľko mesiacov sme boli zákonne uznaní vo Východnom Nemecku a krátko nato sa v Berlíne konal medzinárodný zjazd. A začiatkom posledného desaťročia 20. storočia sa vynakladalo úsilie osobne sa stretnúť s bratmi v Rusku. Po návšteve niektorých úradníkov v Moskve boli Jehovovi svedkovia v roku 1991 aj tu zákonne zaregistrovaní. Odvtedy dielo v Rusku i v republikách, ktoré kedysi boli časťou Sovietskeho zväzu, úžasne rastie.

8. Ako to bolo s Jehovovým ľudom počas 45 rokov po skončení druhej svetovej vojny?

⁸ Zatiaľ čo v niektorých oblastiach prenasledovanie ustalo, v iných krajinách zosilnelo. Počas 45 rokov od skončenia druhej svetovej vojny mnohé krajiny odmietli zákonne uznať Jehovových svedkov. Okrem toho v 23 krajinách Afriky, v 9 krajinách Ázie, v 8 krajinách Európy, v 3 krajinách Latinskej Ameriky a v 4 ostrovných krajinách sme boli zakázaní alebo bola zakázaná naša činnosť.

9. Čo museli znášať Jehovovi služobníci v Malawi?

⁹ Od roku 1967 zažívali Jehovovi svedkovia kruté prenasledovanie v Malawi. Naši spoluveriaci si tu pre svoj neutrálny postoj, ktorý majú ako praví kresťania, nekúpili členské preukazy politickej strany. (Ján 17:16) Po zasadaní Malawijskej kongresovej strany v roku 1972 znovu zažívali brutálne zaobchádzanie. Bratia boli vyháňaní zo svojich domovov a bola im odopieraná možnosť zamestnať sa. Tisíce z nich utiekli z krajiny, aby neboli zabití. No zvíťazili tí, ktorí bojovali proti Bohu a proti jeho ľudu? Rozhodne nie! Okolnosti sa zmenili a v roku 1999 prišla z Malawi správa o vrcholnom počte 43 767 zvestovateľov Kráľovstva a na oblastných zjazdoch sa tu zúčastnilo vyše 120 000 ľudí. V hlavnom meste bola postavená nová budova kancelárie odbočky.

Hľadajú zámienku

10. Čo robia súčasní odporcovia Božieho ľudu, podobne ako to bolo v Danielovom prípade?

¹⁰ Odpadlíci, duchovenstvo i ďalší nemôžu zniesť naše posolstvo z Božieho Slova. Odporcovia pod tlakom náboženských skupín takzvaného kresťanstva hľadajú takzvaný legálny spôsob, ako ospravedlniť svoj boj proti nám. Akú taktiku niekedy používajú? Nuž čo urobili sprisahanci, aby mohli zaútočiť na Daniela? V Danielovi 6:4, 5 čítame: „Vysokí úradníci a satrapovia [sa] stále snažili nájsť nejakú zámienku proti Danielovi ohľadom kráľovstva; ale neboli schopní nájsť vôbec nijakú zámienku ani nič skazené, lebo bol dôveryhodný a vôbec sa na ňom nenašla nijaká nedbalosť alebo niečo skazené. Títo telesne schopní muži teda hovorili: ‚Na tomto Danielovi nenájdeme vôbec nijakú zámienku, musíme ju nájsť proti nemu iba v zákone jeho Boha.‘“ Podobne aj dnes odporcovia hľadajú nejakú zámienku. Vykrikujú o „nebezpečných kultoch“ a snažia sa označiť tak aj Jehovových svedkov. Predkladaním skreslených informácií, narážkami i lžou napádajú naše uctievanie a našu vernosť zbožným zásadám.

11. Aké falošné tvrdenia predkladajú niektorí odporcovia Jehovových svedkov?

¹¹ V niektorých krajinách náboženské a politické prvky odmietajú uznať, že náš „spôsob uctievania“ je „čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha“. (Jakub 1:27) Hoci svoju kresťanskú činnosť vykonávame v 234 krajinách, odporcovia tvrdia, že nie sme „známym náboženstvom“. Krátko pred medzinárodným zjazdom v roku 1998 isté aténske noviny citovali tvrdenie gréckeho ortodoxného duchovného, že „[Jehovovi svedkovia] nie sú ‚známym náboženstvom‘“ napriek tomu, že Európsky súd pre ľudské práva vyniesol opačné rozhodnutie. O niekoľko dní iné noviny v tom istom meste uviedli vyjadrenie hovorcu cirkvi: „[Jehovovi svedkovia] nemôžu byť ‚kresťanským zborom‘, pretože nemajú nič spoločné s kresťanskou vierou v osobu Ježiša  Krista.“ To je zarážajúce, pretože žiadna iná náboženská skupina nekladie väčší dôraz na napodobňovanie Ježiša než Jehovovi svedkovia!

12. Čo musíme robiť, keď vedieme duchovný boj?

¹² Snažíme sa zákonnými prostriedkami obhajovať a upevňovať dobré posolstvo. (Filipanom 1:7) Neurobíme však kompromis ani sa neprestaneme pevne pridŕžať Božích noriem spravodlivosti. (Títovi 2:10, 12) Podobne ako Jeremiáš sme si ‚prepásali boky a hovoríme všetko, čo nám Jehova prikazuje‘, a nepripustíme, aby tí, ktorí bojujú proti Bohu, v nás vyvolali zdesenie. (Jeremiáš 1:17, 18) Jehovovo Sväté Slovo jasne vyznačuje správnu cestu, ktorou máme ísť. Nikdy sa nechceme spoliehať na slabé „rameno tela“ ani hľadať „útočisko v tieni Egypta“, teda v tomto svete. (2. Paralipomenon 32:8; Izaiáš 30:3; 31:1–3) V duchovnom boji musíme stále dôverovať v Jehovu celým svojím srdcom, nechať ho riadiť naše kroky a neopierať sa o vlastné porozumenie. (Príslovia 3:5–7) Keby sme nemali Jehovovu podporu a keby nás nestrážil sám Jehova, celé naše dielo by nebolo „nič platné“. — Žalm 127:1.

Nekompromisní napriek prenasledovaniu 

13. Prečo možno povedať, že satanský útok na Ježiša zlyhal?

¹³ Najväčším príkladom nekompromisnej oddanosti Jehovovi je Ježiš, ktorý bol falošne obvinený z poburovania a narúšania zavedeného poriadku. Pilát bol po preskúmaní jeho prípadu ochotný prepustiť ho. Ale zástup podnecovaný náboženskými vodcami kričal, aby bol Ježiš pribitý na kôl, hoci bol nevinný. Namiesto neho žiadali prepustiť Barabáša — muža uväzneného za poburovanie a vraždu! Pilát sa opäť snažil prehovoriť nerozumných odporcov, ale nakoniec sa podvolil kriku verejnosti. (Lukáš 23:2, 5, 14, 18–25) Hoci  Ježiš zomrel na kole, tento ohavný satanský útok na nevinného Božieho Syna úplne zlyhal, pretože Jehova vzkriesil Ježiša a povýšil ho do postavenia po svojej pravici. A v deň Letníc roku 33 n. l. bol prostredníctvom osláveného Ježiša vyliaty svätý duch, čím bol založený kresťanský zbor — „nové stvorenie“. — 2. Korinťanom 5:17; Skutky 2:1–4.

14. K čomu to viedlo, keď židovskí náboženskí predstavitelia podnikali kroky proti Ježišovým nasledovníkom?

¹⁴ Krátko nato sa náboženskí predstavitelia apoštolom vyhrážali, ale títo Kristovi nasledovníci neprestali hovoriť o tom, čo videli a počuli. Ježišovi učeníci sa modlili: „Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ ​(Skutky 4:29) Jehova odpovedal na ich pokornú prosbu tým, že ich naplnil svätým duchom a posilnil ich, aby mohli pokračovať v nebojácnom hlásaní. Zakrátko bolo apoštolom opäť nariadené, aby prestali kázať, ale Peter a ostatní apoštoli odpovedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Vyhrážky, zatknutia ani bičovanie ich nemohli odradiť od rozširovania svojej činnosti pre Kráľovstvo.

15. Kto bol Gamaliel a akú radu dal náboženským odporcom Ježišových nasledovníkov?

¹⁵ Ako reagovali náboženskí vodcovia? „Cítili sa hlboko zranení a chceli [apoštolov] odstrániť.“ Bol tam však učiteľ Zákona zvaný Gamaliel, farizej, ktorého si všetok ľud vážil. Dal apoštolov na krátky čas vyviesť zo sály Sanhedrinu a náboženským odporcom radil: „Muži Izraela, dajte si pozor na to, čo zamýšľate urobiť s týmito ľuďmi... Teraz vám hovorím: Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji; (lebo ak je tento plán alebo toto dielo od ľudí, bude rozvrátené, ale ak je od Boha, nebudete ho môcť rozvrátiť;) inak by vás mohli považovať za bojovníkov proti Bohu.“ — Skutky 5:33–39.

Žiadna zbraň vytvorená proti nám nebude mať úspech

16. Ako by si vlastnými slovami vyjadril uistenie, ktoré dáva Jehova svojmu ľudu?

¹⁶ Gamalielova rada bola rozumná a my si ceníme, keď sa niektorí vyjadrujú v náš prospech. Uznávame tiež, že súdnymi rozhodnutiami nezaujatých sudcov bola podporená sloboda uctievania. Samozrejme, duchovenstvu takzvaného kresťanstva a iným vodcom Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva, sa nepáči, že sa pridržiavame Božieho Slova. (Zjavenie 18:1–3) No napriek tomu, že spolu s tými, ktorých ovplyvnili, bojujú proti nám, máme toto uistenie: „‚Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech, a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe na súde, odsúdiš. Toto je dedičné vlastníctvo Jehovových sluhov a ich spravodlivosť je odo mňa,‘ je Jehovov výrok.“ — Izaiáš 54:17.

17. Prečo nestrácame odvahu, aj keď odporcovia bojujú proti nám?

¹⁷ Aj keď naši nepriatelia proti nám bezdôvodne bojujú, nestrácame odvahu. (Žalm 109:1–3) Nikdy nedovolíme tým, ktorí nenávidia naše biblické posolstvo, aby nás zastrašili a priviedli ku kompromisu, pokiaľ ide o našu vieru. Hoci očakávame, že náš duchovný boj sa ešte zintenzívni, vieme, aký bude výsledok. Tak ako Jeremiáš zažijeme splnenie prorockých slov: „Istotne budú proti tebe bojovať, ale nezískajú nad tebou prevahu, lebo ‚som s tebou,‘ je Jehovov výrok, ‚aby som ťa oslobodil‘.“ ​(Jeremiáš 1:19) Áno, vieme, že tí, ktorí bojujú proti Bohu, nezvíťazia!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Prečo sú podnikané útoky na Jehovových služobníkov?

• Akými spôsobmi odporcovia bojovali proti Jehovovmu ľudu?

• Prečo si môžeme byť istí, že tí, ktorí bojujú proti Bohu, nezvíťazia?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 17]

Jeremiáš mal uistenie, že Jehova bude s ním

[Obrázok na strane 18]

Tí, ktorí prežili koncentračný tábor

[Obrázok na strane 18]

Násilné útoky davu proti Jehovovým svedkom

[Obrázok na strane 18]

J. F. Rutherford a jeho spoločníci

[Obrázok na strane 21]

V Ježišovom prípade tí, ktorí bojovali proti Bohu, nezvíťazili