Rybolov ľudí na ostrovoch v Egejskom mori

EGEJSKÉ more, ktoré je na severe a na západe ohraničené pevninovým Gréckom, na juhu ostrovom Kréta a na východe Tureckom, zaberá rozsiahlu plochu východného Stredomoria. Táto kolíska niekoľkých veľkých starých civilizácií je posiata ostrovmi a ostrovčekmi. Členité kontúry ostrovov s roztrúsenými bielymi domčekmi žiariacimi v slnečnom svetle inšpirovali jedného básnika k tomu, aby ich pripodobnil ku „kamenným koňom s bujnou hrivou”.

Nečudo, že sa tieto ostrovy stali jedným z turisticky najatraktívnejších miest sveta! Ich prírodnú krásu zväčšujú vynikajúce vlastnosti mužov a žien, ktorí na nich žijú a pracujú. Vďaka týmto úprimným, pohostinným, a predsa nezávislým ľuďom má táto oblasť jedinečný charakter.

Mnoho obyvateľov týchto ostrovov sa živí lovom rýb vo vodách Egejského mora. V tejto oblasti však prináša bohaté výsledky aj iný dôležitý „rybolov“. „Rybári ľudí“, evanjelisti dobrého posolstva o Božom Kráľovstve, prechádzajú ostrovy v tejto oblasti a robia z ľudí kresťanských učeníkov. — Matúš 4:18, 19; Lukáš 5:10.

Kresťanskí evanjelisti navštevovali ostrovy Egejského mora už asi pred devätnástimi storočiami. Približne v roku 56 n. l. sa apoštol Pavol pri návrate z tretej misionárskej cesty nakrátko zastavil na ostrovoch Lesbos, Chios, Samos, Kós a Rodos. Vždy horlivý kazateľ Pavol určite kázal niektorým ostrovanom. (Skutky 20:14, 15, 24; 21:1, 2) Po svojom dvojročnom uväznení v Ríme s najväčšou pravdepodobnosťou navštívil Krétu a venoval sa tam kresťanskej činnosti. Koncom prvého storočia bol na ostrov Patmos poslaný do vyhnanstva apoštol Ján, „lebo... hovoril o Bohu a svedčil o Ježišovi“. (Zjavenie 1:9) Ako sa na týchto ostrovoch darí novodobým hlásateľom dobrého posolstva?

Odmeňujúce kazateľské kampane

Kázanie na týchto ostrovoch je náročné. Vyžaduje si veľké úsilie a obetavosť. Niektoré ostrovy sú dosť vzdialené. Námorná či letecká doprava na niektoré z nich je nepravidelná a na ďalšie ani nie je zabezpečená, najmä v zime. More môže byť rozbúrené, zvlášť keď dujú meltemia — silné sezónne severné vetry. Navyše, dediny na mnohých z týchto ostrovov sú izolované a je k nim ťažký prístup, lebo k nim vedú prašné, často ledva priechodné poľné cesty. Do niektorých dedín sa dá dostať len malými člnmi.

Vezmime si napríklad ostrov Ikaria. Tých 11 zvestovateľov dobrého posolstva o Kráľovstve v tamojšom malom zbore nedokáže prepracovať všetky dediny na ostrove a na blízkych ostrovčekoch. A tak na pomoc pri kázaní ľuďom na ostrove Ikaria, ako aj na ostrovoch Furnoi, Patmos  a Lipsos, prichádzajú bratia a sestry z ostrova Samos. Nedávno sa týmto svedkom podarilo počas jednej dvojdňovej kampane rozšíriť 650 časopisov, 99 brožúr a 25 kníh na biblický námet! Prekvapilo ich, že stretli ľudí, ktorí nemali ani potuchy, kto je Jehova, a ktorí ich prosili, aby zostali a naučili ich z Biblie viac. Istá pani povedala jednej svedkyni: „No dobre, vy teraz odchádzate. Ale ja sa chcem z Biblie ešte veľa dozvedieť. Kto mi bude pomáhať?“ Kresťanská sestra jej sľúbila, že bude podporovať jej záujem cez telefón, a tak s ňou zaviedla biblické štúdium.

Keď ostrov Ikaria navštívil cestujúci dozorca, zorganizoval prepracovanie celého ostrova za jeden víkend. Zo Samosu zabezpečil pomoc asi 30 zvestovateľov Kráľovstva. Bratia, ktorí na tento ostrov prišli, si museli zaplatiť za dve noci v hoteli a za prenájom osobných áut a terénnych vozidiel. Dva dni tam silno pršalo a predpoveď počasia na víkend nebola vôbec povzbudzujúca. No bratia nedovolili, aby ich to zadržalo, a mysleli pritom na slová z Kazateľa 11:4: „Kto pozoruje vietor, nebude siať semeno; a kto sa díva na oblaky, nebude žať.“ Počasie sa napokon trochu zlepšilo, a keď bratia so svojím dôležitým posolstvom prepracovali celý ostrov, vrátili sa domov šťastní a spokojní.

Na ostrove Andros žije 16 zvestovateľov, ktorí vynaložili veľké úsilie, aby dokázali prepracovať celý ostrov. Keď sa dvaja bratia dostali do jednej izolovanej dediny, boli rozhodnutí kázať každému obyvateľovi. Rozprávali sa s ľuďmi v ich domovoch, na uliciach i na poliach. Navštívili aj policajnú stanicu a nechali tam literatúru. Práve sa chystali odísť v presvedčení, že sa skontaktovali so všetkými dedinčanmi, keď tu pri odchode z dedinského námestia uvideli prichádzať kňaza gréckej ortodoxnej cirkvi. Uvedomili si, že on ešte svedectvo nedostal, a tak mu ponúkli traktát, ktorý ochotne prijal. Teraz si už boli istí, že pri svojom úsilí kázať nikoho nevynechali!

Gaudos (alebo Kauda) — ostrovček pod „bruchom“ Kréty, ktorý má len 38 obyvateľov — sa považuje za najjužnejšie miesto Európy. (Skutky 27:16) Istý cestujúci dozorca s manželkou a ďalším manželským párom tam strávili kázaním tri dni. Aby ušetrili peniaze, spali v stane. Bratia sa s dobrým posolstvom dostali ku všetkým obyvateľom a potešilo ich, že tamojší ľudia nemali predsudky. O Jehovových svedkoch nepočuli nič — ani dobré, ani zlé. Miestni ľudia vrátane kňaza prijali 19 kníh a 13 brožúr. Keď sa svedkovia v malom člne vracali na Krétu, more sa rozbúrilo a ich život bol ohrozený. Povedali: „Ďakovali sme Jehovovi za to, že sme sa živí dostali domov, ale oslavovali sme ho aj za to, že nám dovolil preukázať česť jeho menu na tomto najjužnejšom mieste Európy.“

Patmos je ostrov, na ktorom apoštol Ján napísal poslednú knihu Biblie, Zjavenie. Až donedávna nebol na tomto ostrove žiaden Jehovov svedok. Bratia zo Samosu starostlivo zorganizovali na tomto ostrove kazateľskú kampaň. Vedeli, že môžu očakávať prudký odpor, lebo tento ostrov je baštou gréckej ortodoxnej cirkvi. Dve sestry predkladali dobré posolstvo istej panej a tá ich pozvala do svojho domu. Manžel tej panej sa neustále vypytoval, kto ich poslal do ich domu. Keď mu vysvetlili, že navštevujú všetky domy, opäť sa spýtal: „Určite vás neposlal niektorý sused?“ Táto žena, ktorá sa o Jehovových svedkoch  dozvedela počas pobytu v Zaire, sestrám neskôr vysvetlila, čo sa stalo ráno v ten deň. Povedala: „Ako po iné dni som sa modlila k Jehovovi, aby poslal na ostrov nejakých svedkov. Manžel sa mi posmieval. Prekvapilo ma, keď som vás uvidela pri dverách, a môjho manžela tiež. Preto sa vás stále vypytoval, kto vás poslal do nášho domu.“ S touto paňou bolo ihneď zavedené biblické štúdium. Sestra viedla toto štúdium desať mesiacov cez telefón, a to napriek tomu, že to ju i záujemkyňu stálo veľa peňazí. Pani bola pokrstená a teraz je jedinou svedkyňou na ostrove, kde pred 1900 rokmi žil v odlúčení apoštol Ján.

„Rybolov“ v prístavoch

Každé leto pravidelne prichádzajú do početných prístavov na ostrovoch Egejského mora výletné lode privážajúce veľké množstvo turistov. Jehovovi svedkovia tak majú jedinečnú príležitosť stretnúť sa s ľuďmi z mnohých národov hovoriacich rôznymi jazykmi. Zbory majú na sklade biblickú literatúru v mnohých jazykoch a zvestovatelia rozšíria medzi turistami tisíce časopisov. Niektoré výletné lode prichádzajú do tých istých prístavov každý týždeň, a tak majú bratia vynikajúcu príležitosť na vykonávanie opätovných návštev a dokonca na vedenie biblických štúdií s niektorými členmi posádky lodí.

V lete v roku 1996 jedna sestra, ktorá je kazateľkou celým časom na ostrove Rodos, vydala svedectvo mladému Jamajčanovi. Pracoval na výletnej lodi, ktorá prichádzala do tohto prístavu každý piatok. Nasledujúci piatok pozvala tohto muža na oblastný zjazd, ktorý sa konal na ostrove. Priekopníčka mu s anglickou Bibliou v ruke pomohla pochopiť niektoré biblické pravdy predkladané na zjazde. Na tohto mladého muža hlboko zapôsobila láska a vrúcnosť, ktorú svedkovia na zjazde prejavovali. Ďalší piatok pozval dvoch priekopníkov na loď. Priekopníci si so sebou vzali literatúru v angličtine a španielčine. Ani nie za hodinu mali tašky prázdne! Tento mladý Jamajčan študoval Bibliu každý piatok až do konca leta. Nasledujúce leto sa vrátil a bol pripravený v štúdiu pokračovať. Tentoraz  sa však rozhodol zmeniť zamestnanie, aby mohol robiť duchovné pokroky. Potom zas odišiel. Akí šťastní boli bratia na ostrove Rodos, keď sa dozvedeli, že tento mladík bol začiatkom roku 1998 pokrstený!

Chytanie migrujúcich „rýb“

Egejské more je povestné veľkým množstvom migrujúcich rýb, ako sú sardinky a mečiare, ktoré križujú jeho vody a končia v sieťach zručných rybárov. Podobne evanjelisti Kráľovstva nachádzajú mnoho ľudí s vnímavým srdcom medzi tými, ktorí sa do Grécka prisťahovali za prácou z mnohých východoeurópskych krajín.

Rezi mala desať rokov, keď na stránkach Strážnej veže a Prebuďte sa! prvýkrát čítala o Jehovovi a jeho predsavzatiach. Bolo to v Albánsku. O tri roky sa s rodinou presťahovala na ostrov Rodos. Jedného dňa sa Rezi modlila k Jehovovi, aby jej v novom domove pomohol nájsť jeho ľud. Na druhý deň na jej veľkú radosť otec prišiel domov so známymi časopismi Strážna veža a Prebuďte sa! Rezi sa skontaktovala so sestrou, ktorá dala jej otcovi časopisy, a zakrátko s ňou začala študovať knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu. Občas požiadala, aby mohla mať štúdium trikrát za deň! O dva mesiace sa stala nepokrstenou zvestovateľkou a v marci 1998 bola vo veku 14 rokov pokrstená. Ešte v deň krstu začala s pomocnou priekopníckou službou a o šesť mesiacov sa prihlásila do pravidelnej priekopníckej služby, čiže do služby celým časom.

Jeden brat na ostrove Kós študoval s niekoľkými ľuďmi z Ruska. Keď sa ich spýtal, či majú nejakých priateľov, ktorí by chceli študovať Bibliu, zaviedli ho k istej arménskej dvojici — Leonidasovi a jeho manželke Ofélii — do dediny vzdialenej asi 30 kilometrov. Bratov čakalo prekvapenie. Táto arménska dvojica priniesla tašku plnú arménskej a ruskej biblickej literatúry, vydanej spoločnosťou Watch Tower! Povedali, že už študovali Bibliu s Jehovovými svedkami a pokročili do tej miery, že sa stali nepokrstenými zvestovateľmi. Politické nepokoje a ekonomické ťažkosti ich však prinútili opustiť domovinu. Len čo prišli na Kós, začali študovať s Leonidasovou matkou a jeho sestrou, ktoré tam už boli. Svedkovia tak zrazu mali tri biblické štúdiá — jedno s Oféliou, jedno s Leonidasom a jedno s jeho matkou a sestrou. To si vyžadovalo cestovať na motocykli trikrát týždenne 30 kilometrov. O niekoľko mesiacov sa dal Leonidas s manželkou pokrstiť. Aká odmena za obetavého ducha miestnych bratov!

Jehova dáva vzrast

Neúnavné úsilie vyše 2000 činných hlásateľov Kráľovstva na týchto ostrovoch Egejského mora Jehova očividne požehnáva. V súčasnosti je tam 44 zborov a 25 skupín Jehovových svedkov. V 17 z týchto skupín sa hovorí cudzími jazykmi, lebo Jehovovou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Okrem toho, pri nadväzovaní kontaktu s mnohými ďalšími ľuďmi na týchto izolovaných územiach vynakladá zvýšené úsilie 13 zvláštnych priekopníkov.

Egejské more bolo po stáročia strediskom kultúrneho rozvoja a obchodu. V posledných desaťročiach sa stalo vyhľadávaným miestom státisícov turistov. Ale čo je ešte dôležitejšie, hlásatelia Kráľovstva ako „rybári ľudí“ nachádzajú na týchto ostrovoch mnoho ľudí s čestným srdcom, ktorí dychtivo túžia chváliť Jehovu. Ako skupina veľkolepým spôsobom zareagovali na prorocké pozvanie: „Nech pripisujú Jehovovi slávu a nech dokonca na ostrovoch rozprávajú jeho chválu.“ — Izaiáš 42:12.

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Egejské more

GRÉCKO

Lesbos

Chios

Samos

Ikaria

Furnoi

Patmos

Kós

Rodos

Kréta

TURECKO

[Obrázok na strane 23]

Ostrov Lesbos

[Obrázok na strane 24]

Ostrov Patmos

[Obrázok na strane 24]

Ostrov Kréta