Tak veľa ľudí potrebuje útechu!
Tak veľa ľudí potrebuje útechu!
„Hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ — Kazateľ 4:1.
HĽADÁTE útechu? Túžite po tom, aby temnými mrakmi zúfalstva prenikol lúč útechy? Prahnete po tom, aby vám štipka úľavy spríjemnila život poznačený bolestným utrpením a nepríjemnými zážitkami?
Z času na čas každý z nás veľmi potrebuje útechu a povzbudenie. Je to preto, lebo v živote je veľa vecí, ktoré spôsobujú zármutok. Všetci potrebujeme cítiť, že máme niekde útočisko, že nás má niekto rád a že niekam patríme. Niektorí z nás zostarli a sú z toho nešťastní. Iní sú hlboko sklamaní tým, že ich život sa nevyvíjal tak, ako dúfali. Ďalší sú otrasení správou o výsledku laboratórnych vyšetrení.
Okrem toho len málokto z nás by poprel, že udalosti v našej dobe vyvolali veľkú potrebu útechy a nádeje. Len v 20. storočí zomrelo vo vojnách vyše sto miliónov ľudí. * Takmer všetci zanechali po sebe smútiace rodiny — matky a otcov, sestry a bratov, vdovy a siroty —, ktoré zúfalo potrebovali útechu. Vyše miliardy ľudí dnes žije v extrémnej chudobe. Polovica obyvateľov sveta nemá pravidelnú lekársku starostlivosť a trpí nedostatkom základných liekov. Na uliciach znečistených veľkomiest sa potulujú milióny opustených detí, z ktorých mnohé užívajú drogy a živia sa prostitúciou. Milióny utečencov chradnú v strašných podmienkach v táboroch.
No čísla — nech už sú akokoľvek presvedčivé — nevyjadrujú individuálnu bolesť a utrpenie, ktoré niektorí prežívajú v osobnom živote. Vezmime si napríklad Svetlanu, mladú ženu z Balkánu, ktorá sa narodila v extrémnej chudobe. * „Aby sme mali nejaké peniaze,“ hovorí, „rodičia ma posielali žobrať alebo kradnúť. Život v našej rodine sa natoľko skazil, že som sa stala obeťou krvismilstva. Našla som si prácu ako čašníčka a moja mama, ktorej som dávala zarobené peniaze, povedala, že ak niekedy prídem o prácu, zabije sa. To všetko ma doviedlo k prostitúcii. Mala som len 13 rokov. Po čase som otehotnela a podstúpila som potrat. V 15 rokoch som vyzerala ako 30-ročná žena.“
Laimonis, mladý muž z Lotyšska, rozpráva o potrebe útechy a o temných spomienkach, ktoré v ňom vyvolávajú smútok. Ako 29-ročný mal dopravnú nehodu, po ktorej zostal od pása nadol ochrnutý. Pociťoval úplnú beznádej a prepadol alkoholu. O päť rokov bola z neho troska — ochrnutý alkoholik bez akejkoľvek budúcnosti. Odkiaľ mohol získať útechu?
Alebo sa zamyslite nad Angie. Jej manžel podstúpil tri operácie mozgu, po ktorých bol spočiatku čiastočne ochrnutý. Potom, päť rokov po poslednej operácii, mal veľmi vážnu nehodu, pri ktorej skoro zomrel. Keď Angie prišla na pohotovosť a videla svojho manžela ležať v kóme následkom veľmi vážneho zranenia hlavy, vedela, že to môže znamenať tragédiu. Ju a jej rodinu čakala neľahká budúcnosť. Kde nájsť podporu a povzbudenie?
Jeden zimný deň pred niekoľkými rokmi sa pre Pat začal celkom normálne. No nasledujúce tri dni boli z jej pamäti vymazané. Manžel jej neskôr povedal, že po silných bolestiach v hrudníku došlo u nej k úplnej zástave srdca. Srdce jej začalo biť veľmi rýchlo a nepravidelne a potom sa celkom zastavilo. Prestala dýchať. „Bola som vlastne klinicky mŕtva,“ hovorí Pat. Ale nejako to prežila. O svojom dlhom pobyte v nemocnici hovorí: „Mnohých testov som sa bála, najmä tých, pri ktorých sa pokúsili vyvolať fibriláciu a zástavu môjho srdca, ako sa to stalo na začiatku.“ Čo jej mohlo dať potrebnú útechu a úľavu v tomto kritickom období?
Joeovi a Rebecce zahynul pri dopravnej nehode 19-ročný syn. „Nikdy sme nezažili niečo také zdrvujúce,“ hovoria. „Hoci sme v minulosti smútili s druhými, ktorým niekto zomrel, nikdy sme necítili takú obrovskú bolesť srdca, akú pociťujeme teraz.“ Čo by mohlo utíšiť takú „obrovskú bolesť srdca“ — veľký žiaľ nad stratou niekoho, koho veľmi milujete?
Všetci títo ľudia a milióny ďalších naozaj našli jedinečný zdroj útechy a úľavy. Ak si prajete dozvedieť sa, ako môžete využiť tento zdroj aj vy, čítajte ďalej.
[Poznámky pod čiarou]
^ 5. ods. Skutočný počet vojakov a civilistov, ktorí zomreli, nie je známy. Napríklad kniha Facts About the American Wars (Fakty o amerických vojnách) z roku 1998 hovorí len o druhej svetovej vojne toto: „Väčšina zdrojov ako celkový počet tých, ktorí zomreli v druhej svetovej vojne (vojaci i civilisti), uvádza 50 miliónov, ale mnohí, ktorí túto otázku podrobnejšie skúmali, sú presvedčení, že pravdivejšie číslo je vyššie — až dvojnásobok tohto počtu.“
^ 6. ods. Meno bolo zmenené.
[Pramene ilustrácií na strane 3]
UNITED NATIONS/PHOTO BY J. K. ISAAC
UN PHOTO 146150 BY O. MONSEN