Prečo je toľko korupcie?

„Nemáš prijať úplatok, lebo úplatok zaslepuje jasnozrivých a môže prekrútiť slová spravodlivých.“ — 2. Mojžišova 23:8.

PRED tritisícpäťsto rokmi mojžišovský Zákon odsudzoval úplatkárstvo. Odvtedy v priebehu storočí pribudlo mnoho protikorupčných zákonov. Napriek tomu sa zákonodarstvu nepodarilo udržať korupciu na uzde. Rukami ľudí prejdú každý deň milióny úplatkov a miliardy ľudí následkom toho trpia.

Korupcia je natoľko rozšírená a rafinovaná, že hrozí rozkladom samotnej štruktúry spoločnosti. V niektorých krajinách sa nedá urobiť takmer nič, kým sa niekomu nepomastí dlaň. Úplatok daný správnej osobe umožní človeku zložiť skúšku, získať vodičský preukaz, uzavrieť zmluvu alebo vyhrať súdny proces. „Korupcia je ako silné znečistenie, ktoré ťaží ľudského ducha,“ sťažuje sa parížsky právnik Arnaud Montebourg.

Úplatkárstvo bujnie najmä vo svete obchodu. Niektoré firmy vyčleňujú tretinu svojich ziskov len na to, aby podplatili skorumpovaných vládnych byrokratov. Podľa britského časopisu The Economist z 25 miliárd dolárov, čo je ročný obrat v medzinárodnom obchode so zbraňami, až 10 percent slúži na podplatenie potenciálnych zákazníkov. Ako sa rozsah korupcie zväčšuje, následky sa stávajú katastrofálnymi. V poslednom desaťročí „protekcionársky“ kapitalizmus — skorumpované obchodné praktiky, ktoré zvýhodňujú niekoľko privilegovaných, ktorí majú konexie — údajne zruinoval ekonomiky celých krajín.

Tí, ktorí najviac trpia následkami korupcie a neskoršieho ekonomického úpadku, sú, samozrejme, chudobní ľudia — tí, ktorí nemôžu nikoho podplatiť. Ako otvorene píše The Economist, „korupcia je len jednou z foriem útlaku“. Možno tomuto druhu útlaku zabrániť, alebo je korupcia nevyhnutná? Skôr ako si odpovieme na túto otázku, musíme odhaliť niektoré základné príčiny korupcie.

Aké sú príčiny korupcie?

Prečo si ľudia namiesto čestnosti volia radšej cestu korupcie? Pre niektorých je podplácanie možno najľahšia cesta — alebo aj jediná cesta —, ako dostať to, čo chcú. Občas môže byť úplatok vhodným prostriedkom, ako sa vyhnúť trestu. Mnohí, ktorí vidia, že politici, policajti i sudcovia ignorujú korupciu alebo sa jej dokonca sami dopúšťajú, iba nasledujú ich príklad.

Korupcia sa šíri ako lavína, je stále prijateľnejšia, až sa nakoniec stáva spôsobom života. Ľudia so žalostne nízkou mzdou prichádzajú k záveru, že nemajú inú možnosť. Musia  žiadať úplatky, ak chcú mať slušný príjem. A keď tí, ktorí si vynucujú úplatky alebo ich platia, aby nečestne získali výhody, zostanú nepotrestaní, len málokto je pripravený plávať proti prúdu. „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla,“ poznamenal kráľ Šalamún. — Kazateľ 8:11.

Drevo na oheň korupcie prikladajú dve mocné sily: sebectvo a chamtivosť. Pre sebectvo privierajú skorumpovaní ľudia oči nad utrpením, ktoré ich korupcia spôsobuje druhým, a ospravedlňujú úplatkárstvo, lebo majú z neho sami úžitok. Čím viac hmotných výhod im to prináša, tým sú chamtivejší. „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom,“ povedal Šalamún, „ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.“ ​(Kazateľ 5:10) Samozrejme, chamtivosť môže byť dobrá na zarobenie peňazí, ale vždy priviera oči nad korupciou a nezákonnosťou.

Ďalší činiteľ, ktorý nemožno prehliadať, je úloha neviditeľného vládcu tohto sveta, ktorého Biblia označuje ako Satana Diabla. (1. Jána 5:19; Zjavenie 12:9) Satan aktívne podporuje korupciu. Najväčší známy úplatok bol práve ten, ktorý Satan ponúkol Kristovi. ‚Dám ti všetky kráľovstvá sveta, ak padneš a preukážeš mi akt uctievania.‘ — Matúš 4:8, 9.

Ježiš bol však nepodplatiteľný a svojich nasledovníkov učil, aby sa správali podobne. Mohlo by byť v dnešnej dobe Kristovo učenie účinným nástrojom v boji proti korupcii? Túto otázku bude rozoberať ďalší článok.