‚Chráň si srdce‘

JEHOVA povedal prorokovi Samuelovi: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ ​(1. Samuelova 16:7) Žalmista Dávid tiež zameral pozornosť na obrazné srdce, keď spieval: „Vyskúšal si moje srdce [Jehova], v noci si vykonal prehliadku, prečistil si ma; zistíš, že som neplánoval úklady.“ — Žalm 17:3.

Áno, Jehova sa pozerá do srdca, aby zistil, akí naozaj sme. (Príslovia 17:3) Kráľ starovekého Izraela Šalamún teda dobre radí: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ ​(Príslovia 4:23) Ako si môžeme chrániť svoje obrazné srdce? Odpoveď na túto otázku nám dávajú Príslovia, 4. kapitola.

Počúvaj otcovu kázeň

Štvrtá kapitola Prísloví sa začína slovami: „Počúvajte, synovia, kázeň otcovu a dávajte pozor, aby ste poznali porozumenie. Lebo určite vám dám dobré poučenie. Môj zákon neopúšťajte.“ — Príslovia 4:1, 2.

Mladí dostávajú radu, aby počúvali zdravé poučovanie svojich zbožných rodičov, najmä otca. Otec má biblickú zodpovednosť starať sa o telesné a duchovné potreby svojej rodiny. (5. Mojžišova 6:6, 7; 1. Timotejovi 5:8) Bez takého vedenia by pre mladého človeka bolo oveľa ťažšie dosiahnuť zrelosť. Nemalo by preto dieťa s úctou prijímať otcovu kázeň?

Čo však vtedy, keď mladý človek nemá otca, ktorý by ho poučoval? Napríklad 11-ročný Jason ako štvorročný stratil otca. * Keď sa ho jeden kresťanský starší spýtal, čo ho v živote najviac trápi, Jason rýchlo odpovedal: „Chýba mi otec. Niekedy som z toho veľmi skľúčený.“ No aj mladí, ktorým chýba rodičovské vedenie, môžu dostať utešujúcu radu. Jason a ďalší ako on sa môžu snažiť získať otcovskú radu od starších a iných zrelých ľudí v kresťanskom zbore. — Jakub 1:27.

Šalamún si ďalej spomína na svoju vlastnú výchovu: „Bol [som] skutočným synom svojmu otcovi, nežný a jediný pred svojou matkou.“ ​(Príslovia 4:3) Tento kráľ zjavne spomínal na svoju výchovu s láskou. Ako ‚skutočný syn‘, ktorý si otcove rady bral k srdcu, musel mať mladý Šalamún vrúcny a blízky vzťah k svojmu otcovi Dávidovi. Okrem toho, Šalamún bol „jediný“, čiže vrúcne milovaný. Aké je dôležité, aby dieťa vyrastalo v rodine, kde vládne srdečná atmosféra a je možné otvorene komunikovať s rodičmi!

Získaj múdrosť a porozumenie

Spomínajúc na otcove láskyplné rady, Šalamún hovorí: „Poučoval ma a hovorieval mi: ‚Nech sa tvoje srdce pevne drží mojich slov. Dodržuj moje prikázania, a ďalej ži. Získaj múdrosť, získaj porozumenie. Nezabúdaj a neodvracaj sa od výrokov mojich úst. Neopúšťaj ju [múdrosť], a zachová ťa. Miluj ju, a bude ťa ochraňovať. Múdrosť je prvoradá vec. Získaj múdrosť; a so všetkým,  čo získaš, získaj porozumenie.‘“ — Príslovia 4:4–7.

Prečo je múdrosť „prvoradá vec“? Múdrosť znamená uplatňovať poznanie a porozumenie tak, aby to prinieslo dobré výsledky. Poznanie — znalosť faktov získaná pozorovaním a skúsenosťami alebo čítaním a štúdiom — je základom múdrosti. Ale ak nedokážeme naše poznanie dobre využiť, bude mať pre nás malú hodnotu. Nestačí len pravidelne čítať Bibliu a biblické publikácie od „verného a rozvážneho otroka“, ale musíme sa aj snažiť uplatňovať to, čo sa z nich učíme. — Matúš 24:45.

Dôležité je získať aj porozumenie. Ako by sme bez neho mohli vidieť, aká je súvislosť medzi faktmi, a získať ucelený obraz o rozoberanej veci? A ako by sme mohli pochopiť príčiny vecí a získať pochopenie a rozlišovaciu schopnosť, keby nám chýbalo porozumenie? Áno, na to, aby sme boli schopní spočítať si dva a dva a dospieť k správnemu záveru, potrebujeme porozumenie. — Daniel 9:22, 23.

Šalamún ďalej uvádza slová svojho otca: „Veľmi si ju [múdrosť] váž, a vyvýši ťa. Oslávi ťa, pretože ju objímaš. Na hlavu ti dá veniec pôvabu; udelí ti korunu krásy.“ ​(Príslovia 4:8, 9) Zbožná múdrosť chráni človeka, ktorý ju „objíma“, čiže prijíma. Okrem toho mu prináša česť a skrášľuje ho. Rozhodne sa teda snažme získať múdrosť.

„Chop sa kázne“

Izraelský kráľ ďalej opakuje poučovanie, ktoré dostával od svojho otca: „Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky. Vtedy sa rozmnožia roky tvojho života. Budem ťa poučovať i o ceste múdrosti; spôsobím, aby si kráčal v stopách priamosti. Keď pôjdeš, tvoj krok nebude tiesnený, ak pobežíš, nepotkneš sa. Chop sa kázne; nepoľavuj. Ochraňuj si ju, lebo ona sama je tvojím životom.“ — Príslovia 4:10–13.

Ako skutočný syn svojho otca si Šalamún určite uvedomoval hodnotu láskyplnej kázne, ktorá poučuje a napráva. Ako by sme bez vyrovnanej kázne mohli očakávať, že budeme napredovať k duchovnej zrelosti, alebo ako by sme mohli dúfať, že sa zlepší kvalita nášho života? Ak sa nepoučíme zo svojich chýb alebo ak  nenapravíme svoje nesprávne názory, náš duchovný pokrok bude minimálny. Rozumná kázeň vedie k zbožnému správaniu, a tak nám pomáha ‚kráčať v stopách priamosti‘.

Iný druh kázne tiež vedie k tomu, že ‚sa rozmnožia roky nášho života‘. Ako? Ježiš Kristus povedal: „Kto je verný v najmenšom, je verný i v mnohom, a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý i v mnohom.“ ​(Lukáš 16:10) Či nevedie sebadisciplína v malých veciach k tomu, že bude pre nás ľahšie zdisciplinovať sa vo veľkých veciach, od ktorých môže závisieť dokonca náš život? Napríklad keď vyškolíme svoje oči, aby ‚sa stále nepozerali na nejakú ženu tak, aby vzplanula vášeň‘, bude nepravdepodobné, že podľahneme nemravnosti. (Matúš 5:28) Prirodzene, táto zásada sa vzťahuje na mužov i na ženy. Ak zdisciplinujeme svoju myseľ tak, aby sme ‚priviedli každú myšlienku do zajatia‘, je len malé nebezpečenstvo, že slovom alebo skutkom hrubo zhrešíme. — 2. Korinťanom 10:5.

Pravda, kázeň je zvyčajne ťažké prijať a môže pôsobiť obmedzujúco. (Hebrejom 12:11) No múdry kráľ nás uisťuje, že ak sa chopíme kázne, bude to viesť k nášmu pokroku. Tak ako správny tréning umožňuje bežcovi, aby bežal optimálnou rýchlosťou bez toho, že by spadol alebo sa zranil, ak sa chopíme kázne, umožní nám to rovnomerným tempom napredovať na ceste k životu bez toho, že by sme sa potkli. Samozrejme, musíme si dávať pozor na to, akú cestu si vyberáme.

Vyhýbaj sa ‚chodníku skazených‘

S pocitom naliehavosti Šalamún varuje: „Na chodník skazených nevstupuj a nekráčaj po ceste zlých. Vyhýbaj sa jej, nechoď po nej, odvráť sa od nej a choď ďalej. Lebo oni nespia, pokiaľ neurobia zlé, a spánok ich opúšťa, pokiaľ neprivedú niekoho k potknutiu. Veď sa živili chlebom skazenosti a pijú víno násilných skutkov.“ — Príslovia 4:14–17.

Skazení, ktorých cestám sa podľa Šalamúna máme vyhýbať, zotrvávajú vo svojich hanebných skutkoch. Robiť zlé je pre nich ako jedlo a pitie. Nedokážu zaspať, kým nevykonajú násilné skutky. Ich osobnosť je skazená! Mohli by sme ochrániť svoje srdce, keby sme sa zdržiavali v ich spoločnosti? Aké pochabé by bolo ‚kráčať po ceste zlých‘ tým, že by sme sa vystavovali vplyvu násilia, ktoré je súčasťou mnohých druhov zábavy v dnešnom svete! Snaha prejavovať nežný súcit sa jednoducho nedá zlúčiť s prijímaním znecitlivujúcich dávok násilných scén na televíznej obrazovke alebo v kine.

Zostaň vo svetle

Šalamún ďalej využíva analógiu cesty a hovorí: „Ale chodník spravodlivých je ako  jasné svetlo, ktoré svieti stále viac, až do úplného dňa.“ ​(Príslovia 4:18) Rozhodnutie začať študovať Bibliu a snažiť sa uplatňovať jej rady v živote možno pripodobniť k situácii, keď sa človek vydá na cestu skoro ráno ešte za tmy. Kým sa čierňava nočnej oblohy mení na tmavomodrú, vidíme toho len veľmi málo. Ale ako sa postupne brieždi, pomaly rozoznávame vo svojom okolí stále viac. Napokon slnko jasne svieti a my vidíme všetko do detailov. Áno, keď trpezlivo a usilovne pokračujeme v štúdiu Písiem, pravda sa nám postupne vyjasňuje. Ak si máme ochrániť srdce pred falošnými úvahami, musíme mu dávať duchovnú výživu.

Postupne sa odkrýva aj význam biblických proroctiev. Proroctvá sa pred nami vyjasňujú, keď na ne Jehovov svätý duch vylieva svetlo a keď sa spĺňajú svetovými udalosťami alebo na skúsenostiach Božieho ľudu. Namiesto toho, aby sme sa netrpezlivo uchyľovali k špekuláciám o ich splnení, mali by sme čakať, kým svetlo nebude ‚svietiť stále viac‘.

A čo tí, ktorí odmietajú Božie vedenie tým, že odmietajú kráčať vo svetle? „Cesta skazených je ako temnota,“ hovorí Šalamún. „Nepoznali, o čo sa stále potkýnajú.“ ​(Príslovia 4:19) Zlí sú ako muž, ktorý sa potkýna v tme a ani nevie, o čo sa potkýna. I keď sa zdá, že bezbožným sa pre ich nespravodlivosť darí, ich zdanlivý úspech je len dočasný. Žalmista o takých ľuďoch spieval: „Istotne ich staviaš na klzkú zem. Nechal si ich [Jehova] rozpadnúť sa na trosky.“ — Žalm 73:18.

Zachovaj si ostražitosť

Izraelský kráľ ďalej hovorí: „Syn môj, venuj pozornosť mojim slovám, nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech ti nezídu z očí. Uchovávaj ich uprostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nachádzajú, a zdravím celému ich telu. Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ — Príslovia 4:20–23.

Šalamúnov príklad potvrdzuje hodnotu rady, aby sme chránili svoje srdce. Je pravda, že vo svojej mladosti „bol skutočným synom“ svojmu otcovi  a aj ako dospelý bol dlho verný Jehovovi. No Biblia hovorí: „V čase, keď Šalamún zostarol, sa stalo, že jeho [cudzozemské] manželky naklonili jeho srdce, aby nasledovalo iných bohov; a jeho srdce nebolo celé s Jehovom, jeho Bohom, ako srdce jeho otca Dávida.“ ​(1. Kráľov 11:4) Bez sústavnej ostražitosti môže byť aj to najlepšie srdce zvedené ku konaniu toho, čo je zlé. (Jeremiáš 17:9) Musíme si pripomienky z Božieho Slova uchovať blízko nášho srdca — ‚uprostred neho‘. K nim patria aj rady v 4. kapitole Prísloví.

Preskúmaj stav svojho srdca

Chránime úspešne svoje obrazné srdce? Ako môžeme spoznať stav svojej vnútornej osobnosti? „Z hojnosti srdca hovoria ústa,“ povedal Ježiš Kristus. (Matúš 12:34) Povedal tiež: „Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ ​(Matúš 15:19, 20) Áno, naše slová a skutky veľa hovoria o tom, akí sme vo svojom srdci.

Šalamún nás vhodne nabáda: „Vzdiaľ od seba prevrátenú reč a ďaleko od seba odlož úskočnosť pier. Tvoje oči majú hľadieť priamo vpred, áno, tvoje žiariace oči sa majú uprene dívať priamo pred seba. Uhlaď dráhu svojej nohe a nech sú všetky tvoje cesty pevne založené. Neodchyľuj sa ani napravo, ani naľavo. Vzdiaľ svoju nohu od toho, čo je zlé.“ — Príslovia 4:24–27.

Vzhľadom na Šalamúnovo nabádanie by sme mali preskúmať svoju reč a svoje skutky. Ak si máme chrániť srdce a páčiť sa Bohu, musíme sa vyhýbať prevrátenej reči a úskočnosti. (Príslovia 3:32) Preto by sme mali na modlitbách uvažovať o tom, čo o nás hovoria naše slová a skutky. Potom prosme Jehovu o pomoc, aby sme napravili každú slabosť, ktorú odhalíme. — Žalm 139:23, 24.

A predovšetkým, kiež ‚naše oči hľadia priamo vpred‘. Uprime ich pevne na cieľ vykonávať službu celou dušou pre nášho nebeského Otca. (Kolosanom 3:23) Keď budeš kráčať touto priamou cestou, kiež ti Jehova dá úspech ‚na všetkých tvojich cestách‘ a kiež ťa bohato požehná za to, že dbáš na inšpirovanú radu, aby si ‚chránil svoje srdce‘.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 22]

Vyhýbaš sa zábave, ktorej súčasťou je násilie?

[Obrázok na strane 21]

Využi rady skúsených

[Obrázok na strane 23]

Disciplína nespomalí tvoj pokrok

[Obrázok na strane 24]

Vytrvávaj v štúdiu Biblie