Hudba, ktorá teší Boha

Hudba bola opísaná ako „najstarší a najprirodzenejší zo všetkých druhov umenia“. Podobne ako reč je hudba pozoruhodným darom, ktorým sa ľudia odlišujú od zvierat. Hudba vyvoláva emócie. Môže potešiť ucho a môže znieť v mysli. Hudba však predovšetkým môže tešiť Boha.

AKO ukazuje Biblia, Izraeliti boli muzikálny národ. „V starovekých biblických časoch [bola hudba] popredným druhom umenia,“ uvádza Unger’s Bible Dictionary. Vokálna a inštrumentálna hudba bola súčasťou ich každodenného života a bola charakteristickou črtou ich uctievania. No najviac sa využíval ľudský hlas.

Dávid určil niektorých spomedzi Lévitov, „aby viedli spev“ vo svätostánku. Bolo to ešte predtým, ako bol zasvätený chrám, ktorý postavil jeho syn Šalamún. (1. Paralipomenon 6:31, 32) Keď prišla do Jeruzalema truhla zmluvy, znázorňujúca Jehovovu prítomnosť, Dávid zorganizoval niekoľko Lévitov „na pripomínanie i na ďakovanie a chválenie Jehovu“. Pri prinášaní chvály svojimi hlasmi sa sprevádzali ‚na nástrojoch strunového typu, na harfách, na hlasno hrajúcich čineloch a na trúbkach‘. Títo muži „boli určení podľa mien, aby ďakovali Jehovovi, lebo ‚jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas‘“. — 1. Paralipomenon 16:4–6, 41; 25:1.

Refrén „[Jehovova] milujúca láskavosť je na neurčitý čas“ sa mnohokrát vyskytuje v Žalmoch, biblickej knihe, ktorá je s hudbou najviac spätá. Tvorí napríklad druhú časť každého z 26 veršov 136. žalmu. „Keďže bol krátky, ľudu sa dobre spieval,“ poznamenáva istý biblický učenec. „Dokázal si ho zapamätať každý, kto ho počul.“

Nadpisy žalmov naznačujú, v akom širokom meradle sa používali hudobné  nástroje. Stopäťdesiaty žalm sa okrem strunových nástrojov zmieňuje o rohu, harfe, tamburíne, píšťale a čineloch. Hlavná výzva sa však týka ľudského hlasu. Šiesty verš vyzýva: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“

Keďže hudba vyjadruje naše pocity, trúchlivé myšlienky v biblických časoch podnecovali k spevu žalospevov alebo monotónnych spevov. Táto forma spevu bola však v repertoári izraelskej hudby málo zastúpená. „Len v prípade žalospevu či plaču bol monotónny spôsob spevu vhodnejší než melodický alebo než hovorené slovo s moduláciou a zdôraznením,“ uvádza biblická encyklopédia Hlbšie pochopenie Písma. *

Ježiš a jeho verní apoštoli spievali v noci pred Ježišovou smrťou chvály Jehovovi a nepochybne pritom spievali slová Žalmov Hallel. (Žalmy 113–118) To muselo Ježišových učeníkov určite veľmi posilniť, aby sa dokázali vyrovnať so stratou svojho Pána. Ba čo viac, keď päťkrát zaspievali refrén „lebo jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“, muselo sa prehĺbiť ich odhodlanie zostať vernými služobníkmi Zvrchovaného Panovníka vesmíru, Jehovu. — Žalm 118:1–4, 29.

Raní kresťania z Efezu a Kolos spievali ‚žalmy a chvály Boha‘ (doslovne „chválospevy“). K nim pridávali ‚duchovné piesne‘, ktoré spievali vo svojich srdciach. (Efezanom 5:19; Kolosanom 3:16) Svoje ústa vhodne používali na vyjadrenie chvály spevom i rečou. Či vari Ježiš nepovedal, že „z hojnosti srdca hovoria ústa“? — Matúš 12:34.

Hudba, ktorá je Bohu nepríjemná

Nie všetka hudba, o ktorej sa v Biblii hovorí, Boha tešila. Zamyslite sa nad udalosťou, ktorá sa odohrala pri vrchu Sinaj, kde Mojžiš prijímal Zákon vrátane Desatora. Čo počul Mojžiš, keď zostúpil z tohto vrchu? „Nie... zvuk spevu nad mocným činom“, „nie... zvuk spevu porážky“, ale „zvuk iného spevu“. Bola to hudba súvisiaca s modlárstvom, praktikou, ktorá vyvolala Božiu nepriazeň a mala za následok usmrtenie asi 3000 z týchto hudobníkov. — 2. Mojžišova 32:18, 25–28.

Hoci ľudia vedia skladať a hrať akýkoľvek druh hudby a dokážu v ňom nachádzať záľubu, ešte z toho nevyplýva, že všetka táto hudba Boha teší. Prečo? Kresťanský apoštol Pavol vysvetľuje: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rimanom 3:23) Témami hudobných skladieb sú často pohanské rituály plodnosti, náuka o nesmrteľnosti ľudskej duše a uctievanie Márie ako „matky Božej“. No tieto náuky a praktiky znevažujú Boha pravdy, lebo sú v rozpore s tým, čo je zjavené v jeho inšpirovanom Slove, Biblii. — 5. Mojžišova 18:10–12; Ezechiel 18:4; Lukáš 1:35, 38.

Vyberajte si hudbu múdro

Vybrať si z dnešnej ponuky hudby je veľmi zložité. Obaly kompaktných diskov sú navrhované tak, aby zákazníkov podnietili na nákup akéhokoľvek druhu hudobných nahrávok. Ale ak sa kresťan chce páčiť Bohu, bude pozorný a bude si vyberať múdro, aby sa vyhol vokálnej a inštrumentálnej hudbe, ktorá je inšpirovaná náukami falošného náboženstva alebo sa zameriava na nemravnosť a démonizmus.

Albert, ktorý kedysi slúžil ako kresťanský misionár v Afrike, hovorí, že tam mal len málo príležitostí hrať na klavíri. Znova a znova však počúval niekoľko dlhohrajúcich platní, ktoré mal so sebou. Teraz, keď už je Albert v domovskej krajine, navštevuje kresťanské zbory ako cestujúci dozorca. Na počúvanie hudby nemá veľa času. Hovorí: „Mojím obľúbeným skladateľom je Beethoven. Za tie roky som si vytvoril zbierku nahrávok jeho symfónií, koncertov, sonát a kvartet.“ Ich počúvanie mu prináša veľa potešenia. Pochopiteľne, každý človek má vlastný hudobný vkus, ale ako kresťania máme na pamäti Pavlovu radu: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ — 1. Korinťanom 10:31.

 Hudba a oddanosť

Susie mala záľubu v hudbe od útleho detstva. Hovorí: „Ako šesťročná som začala hrať na klavíri, ako desaťročná na husliach a napokon ako dvanásťročná na harfe.“ Neskôr Susie navštevovala Kráľovskú hudobnú akadémiu v Londýne, kde študovala hru na harfe. Štyri roky študovala u istej slávnej španielskej harfistky a ďalší rok na Parížskom konzervatóriu, kde skončila s vyznamenaním a získala tiež diplom v špecializácii hra na harfe a výučba hry na klavíri.

V Londýne Susie prišla do kontaktu so zborom Jehovových svedkov. Medzi spolusvedkami našla úprimný záujem a pravú lásku. Jej láska k Jehovovi postupne rástla a jej horlivosť pre službu Bohu ju podnecovala hľadať spôsoby, ako mu slúžiť. Viedlo ju to k oddanosti a krstu. „Človek, ktorý si ako svoju životnú dráhu zvolí hudbu, sa jej musí oddať, a tak mi život v súlade s oddanosťou niečomu nebol cudzí,“ hovorí Susie. Na koncertné vystúpenia mala teraz už menej času, pretože sa venovala kresťanskej službe — kázaniu dobrého posolstva o Božom Kráľovstve, čím poslúchala Ježišove pokyny. — Matúš 24:14; Marek 13:10.

Ako sa cíti teraz, keď môže hraním stráviť len obmedzené množstvo času? Priznáva: „Niekedy som trochu skľúčená, že nemám viac času cvičiť, ale stále hrám na hudobných nástrojoch a počúvam hudbu. Hudba je dar od Jehovu. Teraz, keď som službu Bohu dala na prvé miesto v živote, sa z hudby teším viac ako predtým.“ — Matúš 6:33.

Hudba, ktorá prináša Bohu chválu

Albert a Susie spolu s približne šiestimi miliónmi ďalších Jehovových svedkov pravidelne chvália Jehovu Boha so sprievodom hudby. Na kresťanských zhromaždeniach, ktoré sa konajú v sálach Kráľovstva v 234 krajinách, začínajú a končia svoje zhromaždenia — tam, kde to je možné — spevom piesní pre Jehovu. Krásne melódie v durovej i molovej stupnici sprevádzajú texty piesní založené na Biblii, spievané na chválu Jehovu Boha.

Všetci prítomní vrúcne spievajú, že Jehova je starostlivý Boh (pieseň č. 44). Spievajú pieseň na chválu Jehovu (pieseň č. 190). V ich piesňach sa hovorí o radostiach a povinnostiach kresťanského bratstva, kresťanského života a o kresťanských vlastnostiach. K ich potešeniu prispieva pestrá paleta hudobných štýlov, ktoré pri komponovaní týchto melódií použili svedkovia z Austrálie, Ázie, Európy a Severnej a Južnej Ameriky. *

„Spievajte Jehovovi novú pieseň. Spievajte Jehovovi, všetci ľudia zeme. Spievajte Jehovovi, žehnajte jeho meno.“ To sú úvodné slová veľkolepej kráľovskej hymny napísanej v žalmistových dňoch. „Deň čo deň rozprávajte dobré posolstvo o záchrane od neho. Oznamujte medzi národmi jeho slávu, medzi všetkými ľuďmi jeho obdivuhodné diela.“ ​(Žalm 96:1–3) Jehovovi svedkovia vo vašom okolí to robia a pozývajú vás, aby ste sa k nim v speve tejto chvály pripojili. Budete vítaní v ich sálach Kráľovstva, kde sa môžete dozvedieť, ako chváliť Jehovu hudbou, ktorá ho teší.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 28]

Spev na chválu Jehovovi