„Vy všetci ste bratia“

„Nedajte [sa] nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia.“ — MATÚŠ 23:8.

1. Aká záležitosť si zasluhuje našu pozornosť?

„KTO si zaslúži väčšiu úctu — misionár, alebo bételita?“ nevinne sa spýtala jedna kresťanka v istej východoázijskej krajine misionárky z Austrálie. Chcela vedieť, koho by si mala vážiť viac, či misionára z inej krajiny, alebo miestneho služobníka, ktorý slúži v kancelárii odbočky spoločnosti Watch Tower. Táto nevinná otázka, odrážajúca kultúru krajiny zameranú na postavenie, misionárku zaskočila. Otázka, kto je väčší, však pramení z túžby vedieť, kde sa človek nachádza na rebríčku moci a vplyvu.

2. Ako by sme sa mali pozerať na našich spoluctiteľov?

² Táto otázka rozhodne nie je nová. Dokonca aj Ježišovi učeníci sa ustavične dohadovali, kto je najväčší. (Matúš 20:20–24; Marek 9:33–37; Lukáš 22:24–27) Aj oni žili v kultúre dosť zameranej na postavenie v spoločnosti, akou bola judaistická kultúra v prvom storočí. Preto Ježiš radil svojim učeníkom: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia.“ ​(Matúš 23:8) Náboženský titul „Rabbi“, čo znamená „Učiteľ“, „často vyvoláva v tých, ktorí ho získali, pýchu a pocit nadradenosti, a v tých, ktorí ho nezískali, závisť a pocit menejcennosti; a takýto duch a sklon k nemu je v rozpore s ‚jednoduchosťou, ktorá je v Kristovi,‘“ uviedol biblický učenec Albert Barnes. Kresťania sa teda vyhýbajú oslovovaniu svojich dozorcov ako „starší ten a ten“, takže by slovo „starší“ pôsobilo ako lichotivý titul. (Jób 32:21, 22) Naproti tomu  starší, ktorí žijú v súlade s duchom Ježišovej rady, si ctia iných členov zboru, tak ako si Jehova ctí lojálnych služobníkov a Ježiš Kristus si ctí lojálnych nasledovníkov.

Jehovov a Ježišov príklad

3. Ako Jehova poctil svojich duchovných tvorov?

³ Hoci Jehova je „Najvyšší“, od samého začiatku si ctil svojich tvorov tým, že ich zapájal do svojej činnosti. (Žalm 83:18) Keď tvoril prvého človeka, zapojil do tohto projektu ako ‚majstra v diele‘ svojho jednosplodeného Syna. (Príslovia 8:27–30; 1. Mojžišova 1:26) Jehova dokonca vyzval svojich nebeských anjelov, aby navrhli spôsob, ako zničiť zlého kráľa Achaba, keď sa Boh rozhodol vykonať nad ním rozsudok. — 1. Kráľov 22:19–23.

4, 5. Ako Jehova prejavuje česť svojim ľudským tvorom?

⁴ Jehova vládne ako Zvrchovaný Panovník vesmíru. (5. Mojžišova 3:24) Nepotrebuje sa radiť s ľuďmi. A predsa sa akoby skláňa, aby im venoval pozornosť. Žalmista spieval: „Kto je ako Jehova, náš Boh, ten, ktorý si robí obydlie vo výšinách? Znižuje sa, aby sa pozrel na nebo a zem, dvíha poníženého z prachu.“ — Žalm 113:5–8.

⁵ Pred zničením Sodomy a Gomory Jehova počúval Abrahámove otázky a uspokojil jeho zmysel pre spravodlivosť. (1. Mojžišova 18:23–33) Hoci Jehova vopred poznal výsledok, trpezlivo Abraháma počúval a prijímal jeho argumenty.

6. K čomu viedlo to, že Jehova prejavil úctu Habakukovi, ktorý mu položil otázku?

⁶ Jehova počúval tiež Habakuka, ktorý sa pýtal: „Ako dlho, ó, Jehova, budem kričať o pomoc, a ty nepočuješ?“ Pozeral sa Jehova na túto otázku ako na spochybnenie svojej autority? Nie, Habakukove otázky považoval za oprávnené, a preto mu zjavil svoj zámer vzbudiť Chaldejcov, ktorí vykonajú jeho rozsudok. Uistil proroka, že ‚tento predpovedaný súd sa celkom určite splní‘. (Habakuk 1:1, 2, 5, 6, 13, 14; 2:2, 3) Tým, že Jehova bral Habakukovo znepokojenie vážne a odpovedal mu, prejavil prorokovi úctu. Viedlo to k tomu, že rozrušený prorok sa vzchopil a opäť získal radosť zo života s úplnou dôverou v Boha svojej záchrany. To odzrkadľuje aj inšpirovaná Habakukova kniha, ktorá dnes posilňuje našu dôveru v Jehovu. — Habakuk 3:18, 19.

7. Čo je zaujímavé na tom, akú úlohu dostal Peter na Letnice roku 33 n. l.?

⁷ Ďalším vynikajúcim príkladom prejavovania úcty druhým je Ježiš Kristus. Svojim učeníkom raz povedal: „Kto ma... zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 10:32, 33) V noci, keď bol zradený, ho však všetci učeníci opustili a apoštol Peter ho trikrát zaprel. (Matúš 26:34, 35, 69–75) No Ježiš sa nepozeral len na to, čo sa javilo zvonka, ale všímal si aj Petrove najvnútornejšie pocity, jeho hlboké pokánie. (Lukáš 22:61, 62) Už o 51 dní Kristus poctil tohto kajúcneho apoštola tým, že mu dovolil, aby na Letnice reprezentoval 120 Ježišových učeníkov a aby použil prvý z ‚kľúčov kráľovstva‘. (Matúš 16:19; Skutky 2:14–40) Peter dostal príležitosť ‚vrátiť sa a posilňovať svojich bratov‘. — Lukáš 22:31–33.

Prejavovanie úcty členom rodiny

8, 9. Ako môže manžel napodobňovať Jehovu a Ježiša v prejavovaní úcty manželke?

⁸ Manželia a rodičia urobia dobre, keď budú napodobňovať Jehovu a Ježiša Krista v uplatňovaní autority od Boha. Peter nabádal: „Vy, manželia, bývajte s nimi [so svojimi manželkami] naďalej podľa poznania a preukazujte im česť ako slabšej, ženskej nádobe.“ ​(1. Petra 3:7) Predstav si, že máš v rukách jemnú porcelánovú nádobu, ktorá je, samozrejme, krehkejšia ako nejaká drevená nádoba. Nezaobchádzal by si s ňou opatrnejšie? Manžel to môže robiť tak, že pri rozhodovaní o rodinných záležitostiach počúva názory svojej manželky, a tým napodobňuje Jehovu. Spomeňme si, že  Jehova si našiel čas na rozhovor s Abrahámom. Manžel ako nedokonalý človek nemusí vidieť všetky súvislosti. Nebolo by teda múdre, keby prejavil úctu svojej manželke a čestne zvážil jej názor?

⁹ V krajinách, kde je hlboko zakorenená autorita muža, musí manžel pamätať na to, že jeho manželka možno musí prekonať obrovskú bariéru, aby vyjadrila svoje najvnútornejšie pocity. Napodobňuj spôsob, akým Ježiš Kristus počas svojho života na zemi zaobchádzal so svojimi učeníkmi, ktorí boli časťou triedy jeho budúcej nevesty. Cenil si ich a bral do úvahy ich fyzické a duchovné obmedzenia ešte skôr, ako nahlas vyjadrili svoje potreby. (Marek 6:31; Ján 16:12, 13; Efezanom 5:28–30) Okrem toho si všímaj, čo robí tvoja manželka pre teba a tvoju rodinu, a vyjadruj jej svoje ocenenie slovami i skutkami. Jehova i Ježiš si cenili, chválili a požehnávali tých, ktorí si to zaslúžili. (1. Kráľov 3:10–14; Jób 42:12–15; Marek 12:41–44; Ján 12:3–8) Jedna kresťanka z východnej Ázie, ktorej manžel sa stal Jehovovým svedkom, povedala: „Môj manžel chodieval tri alebo štyri kroky predo mnou a nechal ma všetko niesť. Teraz nesie tašky on a vyjadruje mi ocenenie za to, čo robím v domácnosti!“ Slovo úprimného ocenenia môže veľmi prispieť k tomu, aby sa tvoja manželka cítila cenná. — Príslovia 31:28.

10, 11. Čo sa môžu rodičia naučiť z Jehovovho vynikajúceho príkladu v zaobchádzaní so spurným izraelským národom?

¹⁰ Pri zaobchádzaní s deťmi, najmä keď je potrebné naprávanie, by rodičia mali napodobňovať Boží príklad. „Jehova stále varoval Izrael a Júdu,“ aby sa odvrátili od svojich zlých ciest, ale oni „stále zatvrdzovali svoje šije“. (2. Kráľov 17:13–15) Izraeliti sa ho dokonca ‚snažili oklamať svojimi ústami a svojím jazykom sa mu pokúšali luhať‘. Mnohí rodičia majú možno pocit, že deti sa niekedy takto správajú. Izraeliti „skúšali Boha“ a spôsobovali mu bolesť. Jehova „bol však milosrdný; vždy prikrýval previnenie a nespôsobil skazu“. — Žalm 78:36–41.

¹¹ Jehova dokonca prosil Izraelitov: „Poďte a napravme veci medzi nami... I keby sa vaše hriechy ukázali ako šarlát, budú vybielené ako sneh.“ ​(Izaiáš 1:18) Hoci Jehova sa nijako neprevinil, povzbudzoval tento spurný národ, aby prišiel a dali veci do poriadku. To je vynikajúci postoj, ktorý môžu rodičia napodobňovať pri zaobchádzaní so svojimi deťmi! Keď si to situácia vyžaduje, rešpektujte ich dôstojnosť tým, že si vypočujete ich pohľad na vec a porozprávate sa s nimi o tom, prečo sa musia zmeniť.

12. a) Prečo by sme nemali ctiť svoje deti viac ako Jehovu? b) Čo je potrebné, ak máme rešpektovať dôstojnosť detí pri ich naprávaní?

¹² Samozrejme, niekedy deti potrebujú dôraznú radu. Rodičia by nemali byť ako Éli, ktorý ‚stále ctil svojich synov viac ako Jehovu‘. (1. Samuelova 2:29) No mladí by za usmerňovaním mali vidieť láskyplnú pohnútku. Mali by byť schopní uvedomiť si, že rodičia ich naozaj milujú. Pavol nabáda otcov: „Nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Efezanom 6:4) Pavol zdôrazňuje, že pri uplatňovaní otcovskej autority by otec mal brať ohľad na dôstojnosť detí tým, že ich nebude hnevať svojou prílišnou prísnosťou. Áno, brať do úvahy  dôstojnosť detí si zo strany rodičov vyžaduje čas a úsilie, ale ovocie, ktoré to prináša, je hodno každej obete.

13. Aký je biblický názor na zostarnutých členov rodiny?

¹³ Prejavovanie úcty členom rodiny sa rešpektovaním dôstojnosti manželky a detí nekončí. „Keď si starý, poslúchaj svoje deti,“ hovorí jedno japonské príslovie. Pointa tohto príslovia je v tom, že zostarnutí rodičia by nemali prekračovať svoju rodičovskú autoritu a mali by si všímať, čo hovoria ich dospelé deti. Hoci je biblické, keď si rodičia ctia svoje deti tým, že ich počúvajú, deti by nemali mať neúctivý postoj k starším členom rodiny. „Nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla,“ hovoria Príslovia 23:22. Kráľ Šalamún konal v súlade s týmto príslovím a prejavil úctu svojej matke, keď ho prišla o niečo poprosiť. Šalamún nechal pristaviť trón pre matku po pravej strane svojho trónu a počúval, čo mu chce jeho zostarnutá matka Bat-šeba povedať. — 1. Kráľov 2:19, 20.

14. Ako si môžeme ctiť starších členov zboru?

¹⁴ V našej širšej duchovnej rodine máme dobrú príležitosť ‚predchádzať sa‘ v prejavovaní úcty členom zboru, ktorí sú vekom starší. (Rimanom 12:10) Nemôžu už robiť toľko ako kedysi a to ich skľučuje. (Kazateľ 12:1–7) Jedna staršia pomazaná svedkyňa, ktorá bola pripútaná na lôžko, raz vyjadrila takýto ťaživý pocit: „Nemôžem sa dočkať, kým nezomriem a nevrátim sa do práce.“ Takýmto ľuďom môžeme pomôcť prejavovaním patričného uznania a úcty. Izraeliti dostali príkaz: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad.“ ​(3. Mojžišova 19:32) Prejavuj ho tak, že starším bratom a sestrám dáš najavo, že ich druhí potrebujú a cenia si ich. „Povstať“ pred starším človekom môže znamenať aj sadnúť si a vypočuť si, keď hovorí o tom, čo robil pred mnohými rokmi. Tým si starších ľudí uctíme a obohatíme svoj duchovný život.

‚Predchádzajme sa v prejavovaní úcty‘

15. Ako môžu starší prejaviť úctu členom zboru?

¹⁵ Členom zboru sa darí, keď starší dávajú výborný príklad. (1. Petra 5:2, 3) Napriek svojej zaneprázdnenosti starostliví starší iniciatívne prichádzajú za mladými, za otcami rodín, za slobodnými matkami, za ženami v domácnosti i za staršími ľuďmi, či už títo jednotlivci majú nejaké problémy, alebo nie. Starší počúvajú, čo im členovia zboru chcú povedať, a chvália ich za to, čo sú schopní robiť. Všímavý starší, ktorý sa s ocenením vyjadruje o tom, čo niektorý brat alebo sestra robí, napodobňuje Jehovu, ktorý si cení svojich pozemských tvorov.

16. Prečo by sme sa mali na starších pozerať ako na takých, ktorí si zasluhujú úctu tak ako ostatní v zbore?

¹⁶ Keď starší napodobňujú Jehovu, dávajú vynikajúci príklad v uplatňovaní Pavlovej rady: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rimanom 12:10) To môže byť ťažšie pre starších, ktorí žijú v krajinách, kde sú ľudia veľmi zameraní na postavenie. Napríklad v jednej východoázijskej krajine existujú na slovo „brat“ dve slová — jedno ako zdvorilostný a druhé ako bežný výraz. Až donedávna členovia zborov oslovovali starších zboru a vekom starších zdvorilostným výrazom a na ostatných používali bežné označenie. No boli povzbudení, aby tento bežný  výraz používali vždy, lebo ako povedal Ježiš svojim nasledovníkom, „vy všetci ste bratia“. (Matúš 23:8) Hoci v iných krajinách nemusí byť tento rozdiel taký nápadný, všetci by sme si mali uvedomovať ľudský sklon robiť triedne rozdiely. — Jakub 2:4.

17. a) Prečo by starší mali byť prístupní? b) Ako môžu starší napodobňovať Jehovu pri zaobchádzaní s členmi zboru?

¹⁷ Pravda, Pavol nás povzbudzoval, aby sme s niektorými staršími zaobchádzali ako s takými, ktorí sú hodní „dvojnásobnej cti“, ale stále sú to bratia. (1. Timotejovi 5:17) Ak sa dokážeme ‚s voľnosťou reči približovať k trónu nezaslúženej láskavosti‘ Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka, mali by sme mať zábrany prísť za staršími, ktorí majú napodobňovať Jehovu? (Hebrejom 4:16; Efezanom 5:1) Dozorcovia môžu sami zhodnotiť, do akej miery sú prístupní, keď sa zamyslia, ako často za nimi druhí prichádzajú, aby ich požiadali o radu alebo predložili nejaké návrhy. Vezmime si poučenie z toho, ako Jehova zapája druhých do svojich projektov. Vyznamenáva ich tým, že im zveruje zodpovednosť. I keď sa niektoré návrhy iného svedka môžu zdať nepraktické, starší by si mali ceniť jeho záujem. Pamätajme na to, ako Jehova pristupoval k Abrahámovým skúmavým otázkam a k Habakukovmu volaniu v tiesni.

18. Ako môžu starší napodobňovať Jehovu pri naprávaní tých, ktorí potrebujú pomoc?

¹⁸ Niektorí spolukresťania však potrebujú naprávanie. (Galaťanom 6:1) No stále sú hodnotní v Jehovových očiach a zaslúžia si, aby sa s nimi dôstojne zaobchádzalo. „Keď sa ten, kto mi dáva radu, správa ku mne s úctou, dokážem za ním bez zábran prísť,“ povedal jeden svedok. Väčšina ľudí dobre reaguje na rady, keď je rešpektovaná ich dôstojnosť. Vypočuť si tých, ktorí urobili chybný krok, si možno vyžiada viac času, ale pomôže im to ľahšie prijať akúkoľvek potrebnú radu. Pamätajme, ako Jehova súcitne prehováral Izraelitov znova a znova. (2. Paralipomenon 36:15; Títovi 3:2) Rady dávané s empatiou a súcitom sa dotknú srdca tých, ktorí potrebujú pomoc. — Príslovia 17:17; Filipanom 2:2, 3; 1. Petra 3:8.

19. Ako by sme sa mali pozerať na ľudí, ktorí neveria tomu, čomu veria kresťania?

¹⁹ Úctu prejavujme aj tým, ktorí sa môžu stať našimi duchovnými bratmi v budúcnosti. Takí ľudia dnes možno len pomaly prijímajú naše posolstvo, ale my musíme byť k nim trpezliví a uznávať ich ľudskú dôstojnosť. Jehova „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Nemali by sme mať Jehovov názor? Obyčajne si cestu na vydanie svedectva môžeme pripraviť tak, že sa budeme vždy snažiť byť k ľuďom priateľskí. Samozrejme, vyvarujeme sa takého druhu spoločenstva, ktoré by mohlo znamenať duchovné riziko. (1. Korinťanom 15:33) Ľuďom, ktorí neveria tomu, čomu veríme my, však prejavujeme láskavosť a nepohŕdame nimi. — Skutky 27:3.

20. K čomu by nás mal podnecovať príklad Jehovu a Ježiša Krista?

²⁰ Áno, Jehova a Ježiš Kristus považujú každého z nás za hodného úcty. Kiež vždy pamätáme na ich príklad a podobne sa navzájom predchádzame v prejavovaní úcty. A kiež vždy máme na pamäti slová nášho Pána Ježiša Krista: „Vy všetci ste bratia.“ — Matúš 23:8.

Ako by si odpovedal?

• Ako by si sa mal pozerať na spoluctiteľov?

• Ako ťa príklad Jehovu a Ježiša podnecuje prejavovať úctu druhým?

• Ako si môžu manželia a rodičia ctiť druhých?

• K akému konaniu podnecuje starších názor, že spolukresťania sú ich bratia?

[Študijné otázky]

 [Obrázok na strane 18]

Cti si manželku slovami ocenenia

[Obrázok na strane 18]

Prejav úctu svojim deťom tak, že ich budeš počúvať 

[Obrázok na strane 18]

Rešpektuj dôstojnosť členov zboru