Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nádej na vzkriesenie je spoľahlivá!

Nádej na vzkriesenie je spoľahlivá!

Nádej na vzkriesenie je spoľahlivá!

„Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie.“ — SKUTKY 24:15.

1. Prečo môžeme dúfať vo vzkriesenie?

JEHOVA nám dal rozumné dôvody na nádej na vzkriesenie. Máme jeho slovo, že mŕtvi budú opäť žiť. A jeho predsavzatie vzhľadom na tých, ktorí spia v smrti, sa istotne splní. (Izaiáš 55:11; Lukáš 18:27) Boh už v skutočnosti prejavil svoju moc kriesiť mŕtvych.

2. V čom nám môže byť nádej na vzkriesenie užitočná?

Viera v to, že Boh prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista, vzkriesi mŕtvych, nás môže podporovať v časoch tiesne. Istota nádeje na vzkriesenie nám tiež môže pomôcť zachovať si rýdzosť pred naším nebeským Otcom až do smrti. Naša nádej na vzkriesenie bude akiste posilnená, keď pouvažujeme o prípadoch obnovenia života, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Všetky tieto zázraky boli vykonané mocou od Zvrchovaného Pána Jehovu.

Dostali vzkriesením svojich mŕtvych

3. Na vykonanie akého skutku dostal Eliáš moc, keď zomrel syn vdovy z Carefatu?

Vo vzrušujúcej správe o viere, ktorú prejavovali Jehovovi predkresťanskí svedkovia, apoštol Pavol napísal: „Ženy dostali vzkriesením svojich mŕtvych.“ ​(Hebrejom 11:35; 12:1) Jednou z týchto žien bola istá chudobná vdova z fenického mesta Carefat. Bola pohostinná k Božiemu prorokovi Eliášovi, a preto bola zázračne udržiavaná jej zásoba múky a oleja počas hladu, ktorý by inak znamenal jej smrť i smrť jej syna. Keď dieťa neskôr zomrelo, Eliáš ho položil na ležadlo, modlil sa, trikrát sa na chlapca vystrel a prosil: „Ó, Jehova, môj Bože, prosím, daj, aby sa duša tohto dieťaťa vrátila doň.“ Boh spôsobil, že duša, čiže život, sa do chlapca vrátila. (1. Kráľov 17:8–24) Predstav si, akú radosť mala tá vdova, keď bola jej viera odmenená prvým zaznamenaným vzkriesením — vzkriesením jej drahého syna!

4. Aký zázrak vykonal Elizeus v Šuneme?

Ďalšia žena, ktorá dostala vzkriesením svojho mŕtveho, bývala v meste Šunem. Bola manželkou zostarnutého muža a preukazovala láskavosť prorokovi Elizeovi a jeho slúžiacemu. Ako odmenu dostala syna. O niekoľko rokov však zavolala tohto proroka a on našiel v jej dome chlapca mŕtveho. Elizeus sa modlil a urobil niekoľko úkonov, a „telo dieťaťa postupne oteplelo“. „Začal kýchať, až sedem ráz. A potom otvoril chlapec oči.“ Toto vzkriesenie nepochybne spôsobilo veľkú radosť matke i jej synovi. (2. Kráľov 4:8–37; 8:1–6) Ale o čo šťastnejší budú, keď budú privedení k životu na zemi ‚lepším vzkriesením‘ — vzkriesením, ktoré im umožní, že nebudú musieť nikdy znova zomrieť! To je naozaj dôvod byť vďačný milujúcemu Bohu vzkriesenia, Jehovovi! — Hebrejom 11:35.

5. Ako bol Elizeus spojený s jedným zázrakom ešte aj po svojej smrti?

Po tom, čo Elizeus zomrel a bol pochovaný, Boh dal prostredníctvom svätého ducha moc dokonca jeho kostiam. Čítame: „Keď [istí Izraeliti] pochovávali jedného muža, stalo sa, že uvideli záškodnícku tlupu [Moábčanov]. Ihneď muža hodili do Elizeovho pohrebiska a odišli. Keď sa [mŕtvy] muž dotkol Elizeových kostí, okamžite ožil a postavil sa na nohy.“ ​(2. Kráľov 13:20, 21) Aký musel byť prekvapený a šťastný! Len si predstav, akú radosť zažijeme, keď budú v súlade s predsavzatím Jehovu Boha, ktoré nemôže zlyhať, naši blízki vzkriesení k životu!

Boží Syn kriesil mŕtvych

6. Aký zázrak vykonal Ježiš blízko mesta Nain a ako môže táto udalosť na nás vplývať?

Boží Syn, Ježiš Kristus, nám dal opodstatnené dôvody veriť, že mŕtvi môžu byť vzkriesení s vyhliadkou na večný život. Jedna udalosť, ktorá sa odohrala blízko mesta Nain, nám môže pomôcť pochopiť, že mocou od Boha je taký zázrak možný. Raz Ježiš stretol trúchliacich, ktorí niesli telo mladého muža von z mesta, aby ho pochovali. Mladý muž bol jediným dieťaťom istej vdovy. Ježiš jej povedal: „Prestaň plakať.“ Potom sa dotkol már a povedal: „Mládenec, hovorím ti: Vstaň!“ Vtom sa mládenec posadil a prehovoril. (Lukáš 7:11–15) Tento zázrak určite posilňuje naše presvedčenie, že nádej na vzkriesenie je spoľahlivá.

7. Čo sa stalo v súvislosti s Jairovou dcérou?

Zamysli sa aj nad skúsenosťou Jaira, predstaveného synagógy v Kafarnaume. Požiadal Ježiša, aby prišiel pomôcť jeho milovanej umierajúcej 12-ročnej dcére. Zakrátko dostal správu, že dievča zomrelo. Ježiš nabádal Jaira zdrveného žiaľom, aby prejavoval vieru, a šiel s ním domov, kde plakal zástup ľudí. Smiali sa, keď im Ježiš povedal: „Dieťatko nezomrelo, ale spí.“ Dievča bolo naozaj mŕtve, ale Ježiš sa chystal ukázať, že ľudí možno vzkriesiť k životu práve tak, ako ich možno prebudiť z hlbokého spánku. Vzal dievča za ruku a povedal: „Dievča, vstaň!“ Okamžite vstalo a „jej rodičia boli [nadšením] celí bez seba“. (Marek 5:35–43; Lukáš 8:49–56) Členovia rodiny budú nepochybne „celí bez seba“, keď budú ich blízki vzkriesení k životu na rajskej zemi.

8. Čo Ježiš urobil pri Lazarovej hrobke?

Lazar bol mŕtvy už štyri dni, keď Ježiš prišiel k jeho hrobke a dal odvaliť od vchodu kameň. Keď sa verejne pomodlil, aby pozorujúci vedeli, že je závislý od moci danej Bohom, zvolal: „Lazar, poď von!“ A Lazar vyšiel! Ruky a nohy mal ešte obviazané pohrebnými ovíjadlami a tvár mal prikrytú plátnom. „Rozviažte ho a nechajte ho odísť,“ povedal Ježiš. Mnoho ľudí, ktorí tam boli, aby utešili Lazarove sestry Máriu a Martu, uverilo v Ježiša, keď videli tento zázrak. (Ján 11:1–45) Nenapĺňa ťa táto správa nádejou, že tvoji blízki budú v Božom novom svete vzkriesení k životu?

9. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš teraz môže kriesiť mŕtvych?

Keď bol Ján Krstiteľ vo väzení, poslal mu Ježiš túto povzbudzujúcu správu: „Slepí opäť vidia... a mŕtvi sú kriesení.“ ​(Matúš 11:4–6) Ak Ježiš kriesil mŕtvych, kým bol na zemi, istotne to môže robiť aj ako mocný duchovný tvor s mocou od Boha. Ježiš je „vzkriesenie a život“ a aké utešujúce je vedieť, že v blízkej budúcnosti „všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“! — Ján 5:28, 29; 11:25.

Ďalšie prípady vzkriesenia posilňujú našu nádej

10. Ako by si opísal prvé zaznamenané vzkriesenie vykonané jedným z apoštolov?

10 Keď Ježiš vyslal svojich apoštolov ako kazateľov Kráľovstva, povedal: „Krieste mŕtvych.“ ​(Matúš 10:5–8) Ak to mali robiť, museli sa, prirodzene, spoliehať na Božiu moc. V roku 36 n. l. v Joppe zaspala v smrti zbožná žena Dorkas (Tabita). K jej dobrým skutkom patrilo zhotovovanie odevov pre chudobné vdovy, ktoré ju veľmi oplakávali. Učeníci ju pripravili na pohreb a poslali po apoštola Petra, možno aby ich utešil. (Skutky 9:32–38) Peter poslal z hornej miestnosti všetkých preč, pomodlil sa a povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, posadila sa, chytila sa Petrovej ruky a on ju zodvihol. Toto prvé zaznamenané vzkriesenie, ktoré vykonal jeden z apoštolov, spôsobilo, že mnohí ľudia sa stali veriacimi. (Skutky 9:39–42) A nám dáva ďalší dôvod dúfať vo vzkriesenie.

11. Ktoré vzkriesenie je ako posledné zaznamenané v Biblii?

11 Posledné vzkriesenie, ktoré je v Biblii zaznamenané, sa udialo v Troade. Keď sa tam na tretej misionárskej ceste Pavol zastavil, pretiahol svoju reč až do polnoci. Mladého muža menom Eutychus premohla únava a možno teplo vyžarované množstvom lámp a preplnené priestory miesta zhromaždenia, takže zaspal a vypadol z okna na treťom poschodí. „Zodvihli ho mŕtveho“, nielen v bezvedomí. Pavol sa na Eutycha položil, objal ho a povedal prizerajúcim sa: „Nerobte hluk, lebo jeho duša je v ňom.“ Pavol tým chcel povedať, že život mladého muža bol obnovený. Prítomní sa „veľmi potešili“. (Skutky 20:7–12) Dnes Boží služobníci nachádzajú veľkú útechu v poznaní, že ich bývalí spoločníci v službe Bohu zažijú naplnenie nádeje na vzkriesenie.

Vzkriesenie — dávna nádej

12. Aké presvedčenie vyjadril Pavol pred rímskym miestodržiteľom Félixom?

12 Keď bol Pavol na súde pred rímskym miestodržiteľom Félixom, vyhlásil: „Verím všetkému, čo je dané v Zákone a napísané v Prorokoch. A mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:14, 15) Ako jednotlivé časti Božieho Slova, napríklad „Zákon“, poukazujú na vzkriesenie mŕtvych?

13. Prečo možno povedať, že Boh sa nepriamo zmienil o vzkriesení, keď vyslovil prvé proroctvo?

13 Sám Boh sa nepriamo zmienil o vzkriesení, keď v záhrade Eden vyslovil prvé proroctvo. Keď vynášal rozsudok nad „prahadom“, Satanom Diablom, povedal: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(Zjavenie 12:9; 1. Mojžišova 3:14, 15) Rozmliaždenie päty semena ženy zodpovedalo zabitiu Ježiša Krista. Ak malo toto Semeno potom hadovi rozmliaždiť hlavu, musel byť Kristus vzkriesený z mŕtvych.

14. Čo to znamená, že Jehova „nie je Bohom mŕtvych, ale živých“?

14 Ježiš vyhlásil: „Že sú mŕtvi kriesení, odhalil tiež Mojžiš v správe o tŕnistom kre, keď nazýva Jehovu ‚Bohom Abraháma a Bohom Izáka a Bohom Jakoba‘. Nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo všetci sú preňho živí.“ ​(Lukáš 20:27, 37, 38; 2. Mojžišova 3:6) Abrahám, Izák a Jakob boli mŕtvi, ale Božie predsavzatie vzkriesiť ich sa malo splniť s takou istotou, že boli pre Boha ako živí.

15. Prečo mal Abrahám dôvod na vieru vo vzkriesenie?

15 Abrahám mal dôvod dúfať vo vzkriesenie, lebo keď on i jeho manželka Sára boli už veľmi starí, a pokiaľ ide o schopnosť splodiť deti, mŕtvi, Boh zázračne obnovil ich rozmnožovaciu schopnosť. Bolo to niečo ako vzkriesenie. (1. Mojžišova 18:9–11; 21:1–3; Hebrejom 11:11, 12) Keď mal ich syn Izák asi 25 rokov, Boh povedal Abrahámovi, aby ho obetoval. Ale práve keď sa Abrahám chystal Izáka zabiť, Jehovov anjel mu zadržal ruku. Abrahám „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych; a odtiaľ ho aj dostal obrazným spôsobom“. — Hebrejom 11:17–19; 1. Mojžišova 22:1–18.

16. Na čo teraz Abrahám čaká v spánku smrti?

16 Abrahám dúfal vo vzkriesenie pod vládou Mesiáša, sľúbeného Semena. Boží Syn mal počas svojej predľudskej existencie v nebi pozíciu, ktorá mu umožňovala dobre pozorovať Abrahámovu vieru. Preto Ježiš Kristus ako človek Židom povedal: „Abrahám, váš otec, sa veľmi radoval z vyhliadky, že uvidí môj deň.“ ​(Ján 8:56–58; Príslovia 8:30, 31) Abrahám teraz spí v smrti a čaká na vzkriesenie k životu na zemi pod Božím mesiášskym Kráľovstvom. — Hebrejom 11:8–10, 13.

Svedectvo Zákona a Žalmov

17. Akým spôsobom ‚to, čo je dané v Zákone‘, poukazovalo na vzkriesenie Ježiša Krista?

17 Pavlova nádej na vzkriesenie bola v súlade s ‚tým, čo je dané v Zákone‘. Boh Izraelitom povedal: „Prinesiete... snop z prvých plodov svojej úrody kňazovi. A [16. nisana] bude povznášať snop sem a tam pred Jehovom, aby získal pre vás schválenie.“ ​(3. Mojžišova 23:9–14) Pavol mal možno na mysli tento zákon, keď písal: „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli.“ Ako „prvé ovocie“ bol Ježiš vzkriesený 16. nisana roku 33 n. l. Neskôr, počas jeho prítomnosti, malo nastať vzkriesenie ‚druhého ovocia‘ — jeho nasledovníkov pomazaných duchom. — 1. Korinťanom 15:20–23; 2. Korinťanom 1:21; 1. Jána 2:20, 27.

18. Ako Peter ukázal, že Ježišovo vzkriesenie bolo predpovedané v Žalmoch?

18 Aj Žalmy podporujú vzkriesenie. V deň Letníc roku 33 n. l. citoval apoštol Peter zo Žalmu 16:8–11, hovoriac: „Dávid o [Kristovi] hovorí: ‚Stále som mal Jehovu pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som nikdy nezakolísal. Preto sa zaradovalo moje srdce a môj jazyk zaplesal. Ešte aj moje telo bude bývať v nádeji, lebo nenecháš moju dušu v hádese, ani nepripustíš, aby tvoj verne oddaný videl porušenie.‘“ A dodal: „Vidiac to vopred [Dávid] hovoril o Kristovom vzkriesení, že nebol zanechaný v hádese, ani jeho telo nevidelo porušenie. Toho Ježiša Boh vzkriesil.“ — Skutky 2:25–32.

19, 20. Kedy Peter citoval zo Žalmu 118:22 a akú mal tento žalm súvislosť s Ježišovou smrťou a jeho vzkriesením?

19 O niekoľko dní stál Peter pred Sanhedrinom a opäť citoval zo Žalmov. Keď tento apoštol dostal otázku, ako vyliečil chromého žobráka, povedal: „Nech je vám všetkým a celému izraelskému ľudu známe, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste pribili na kôl, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, prostredníctvom toho tu stojí tento pred vami zdravý. To [Ježiš] je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘. A v nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ — Skutky 4:10–12.

20 Peter tu citoval zo Žalmu 118:22 a uplatnil jeho slová na Ježišovu smrť a vzkriesenie. Židia, podnietení svojimi náboženskými vodcami, zavrhli Ježiša. (Ján 19:14–18; Skutky 3:14, 15) ‚Zavrhnutie kameňa staviteľmi‘ malo za následok Kristovu smrť, ale to, že ‚tento kameň sa stal hlavou rohu‘, znamenalo, že mal byť vzkriesený k duchovnej sláve v nebesiach. Ako predpovedal žalmista, ‚stalo sa to od Jehovu‘. (Žalm 118:23) K tomu, že z tohto „kameňa“ bola urobená hlava rohu, patrilo aj Ježišovo vyvýšenie do postavenia budúceho Kráľa. — Efezanom 1:19, 20.

Podporovaní nádejou na vzkriesenie

21, 22. Akú nádej vyjadril Jób, ako je to zaznamenané v Jóbovi 14:13–15, a ako môže táto nádej utešiť smútiacich dnes?

21 Hoci sme vzkriesenie človeka z mŕtvych osobne nikdy nevideli, máme zaznamenané spoľahlivé biblické správy, ktoré nás uisťujú o vzkriesení. Preto môžeme prechovávať takú nádej, akú vyjadril priamy muž Jób. V čase utrpenia prosil: „Ó, kiež by si ma skryl v šeole [Jehova]... kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa! Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť? Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ ​(Jób 14:13–15) Boh ‚zatúži po diele svojich rúk‘; vrúcne zatúži vzkriesiť Jóba. Akú nádej nám to dáva!

22 Bohabojní členovia rodiny možno vážne ochorejú, tak ako Jób, a možno podľahnú nepriateľovi, smrti. Smútiaci možno plačú od žiaľu, tak ako Ježiš plakal nad smrťou Lazara. (Ján 11:35) No akou útechou je vedieť, že Boh zavolá a tí, ktorí sú v jeho pamäti, mu odpovedia! Bude to, akoby sa vrátili z nejakej cesty — a nebudú chorí ani postihnutí, ale úplne zdraví.

23. Ako niektorí vyjadrili svoju dôveru v nádej na vzkriesenie?

23 Smrť jednej staršej vernej kresťanky podnietila spoluveriacich napísať: „Prijmi, prosíme, našu úprimnú sústrasť v súvislosti so stratou Tvojej matky. Bude to len chvíľa a privítame ju opäť — krásnu a vitálnu!“ Rodičia, ktorí prišli o syna, povedali: „Ako veľmi sa tešíme na deň, keď sa Jason prebudí! Obzrie sa a uvidí okolo seba Raj, po ktorom tak túžil... Ako to nás, ktorí sme ho milovali, podnecuje, aby sme tam boli tiež.“ Áno, a akí vďační môžeme byť za to, že nádej na vzkriesenie je spoľahlivá!

Ako odpovieš?

• Ako nám môže byť užitočná viera v to, že Boh vzkriesi mŕtvych?

• Aké udalosti zaznamenané v Písmach nám dávajú dôvod dúfať vo vzkriesenie?

• Prečo možno povedať, že vzkriesenie je dávna nádej?

• Akú posilňujúcu nádej vzhľadom na mŕtvych môžeme mať?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Mocou od Jehovu vrátil Eliáš život synovi vdovy

[Obrázok na strane 12]

Keď Ježiš vzkriesil Jairovu dcéru, jej rodičia boli nadšením celí bez seba

[Obrázok na strane 15]

V deň Letníc roku 33 n. l. apoštol Peter odvážne vyhlásil, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych