Ovplyvnili ťa kynici?

„CYNIK je ten, kto na človeku nikdy nevidí žiadnu dobrú vlastnosť a nikdy neprehliadne žiadnu zlú. Je to sova v ľudskom tele; je pozorná v tme a zatvára oči pred svetlom, zakráda sa za drobnými škodcami a nikdy nevidí žiadne ušľachtilé zviera.“ Toto vyjadrenie bolo pripísané americkému duchovnému 19. storočia Henrymu Wardovi Beecherovi. Mnohí si azda pomyslia, že presne vystihuje ducha dnešného cynika. Ale slovo „cynik“ pochádza z gréckeho slova, ktorým v starovekom Grécku nebol označovaný len ten, kto prejavoval taký postoj. Celé stáročia sa spájalo s kynickou filozofickou školou.

Ako vznikla filozofia kynikov? Čo učili? Bolo by vhodné, aby mal kresťan črty kynika?

Starovekí kynici — ich pôvod a učenie

Staroveké Grécko bolo pareniskom diskusií a slovných sporov. V priebehu stáročí pred naším letopočtom vytvorili muži ako Sokrates, Platón a Aristoteles filozofie, ktoré ich preslávili. Ich učenie malo na ľudí hlboký vplyv a v západnej kultúre sa podobné myšlienky vyskytujú dodnes.

Sokrates (470–399 pred n. l.) tvrdil, že trvalé šťastie nemožno nájsť v úsilí o získanie hmotných vecí ani vo vychutnávaní zmyslových potešení. Vyhlasoval, že pravé šťastie je výsledkom života oddaného úsiliu o cnosť. Cnosť považoval za najvyššie dobro. V záujme dosiahnutia tohto cieľa odvrhol hmotný prepych a odmietal nadbytočné snahy, lebo cítil, že by ho to rozptyľovalo. Zastával sa striedmosti a sebazapierania a žil jednoduchým a skromným životom.

Sokrates vyvinul spôsob vyučovania známy ako sokratovská metóda. Zatiaľ čo väčšina mysliteľov najprv predkladala nejaké myšlienky a potom uvádzala podporné argumenty, Sokrates to robil naopak. Počúval teórie iných filozofov a snažil sa odhaliť v ich myšlienkach nedostatky. Tento prístup podporoval kritický a pohŕdavý postoj k druhým ľuďom.

K Sokratovým nasledovníkom patril aj filozof Anistenes (asi 445–365 pred n. l.). On a mnohí ďalší išli v základnom Sokratovom učení ešte o krok ďalej, keď hovorili, že cnosť je jediným dobrom. Úsilie o pôžitky nebolo podľa nich len rozptyľujúce, ale bola to istá forma zla. Stali sa mimoriadne nespoločenskými a veľmi pohŕdali ostatnými ľuďmi. Stali sa známymi ako kynici. Pomenovanie kynik je možno odvodené z gréckeho slova kynikos, ktoré vystihuje ich nevľúdne a arogantné správanie. Toto slovo znamená „podobný psovi“. *

 Vplyv na ich spôsob života

Hoci také základné prvky kynickej filozofie, ako je odpor k hmotárstvu a neviazanosti, samy osebe azda možno považovať za chvályhodné, kynici išli vo svojich názoroch do extrému. Je to zrejmé zo života najznámejšieho kynika — filozofa Diogena.

Diogenes sa narodil v roku 412 pred n. l. v Sinope, meste na brehu Čierneho mora. S otcom sa presťahoval do Atén, kde sa stretol s učením kynikov. Diogenes sa učil u Antistena a kynickej filozofii úplne prepadol. Sokrates žil jednoduchým životom a Antistenes prísnym. Ale Diogenes žil asketickým životom. Krátky čas údajne býval v sude, aby zdôraznil, že odvrhuje hmotné pohodlie!

Pri hľadaní najvyššieho dobra vraj chodieval za jasného denného svetla po Aténach so zažatou lampou a hľadal cnostného človeka! Také správanie priťahovalo pozornosť a bolo prostriedkom, ktorým Diogenes a ďalší kynici vyučovali. Raz sa ho vraj Alexander Veľký opýtal, čo by si najviac želal. Diogenes údajne povedal, že chce len to, aby Alexander ustúpil a netienil mu!

Diogenes a ďalší kynici žili ako žobráci. Nemali čas na normálne ľudské vzťahy a odmietali občianske povinnosti. Možno boli ovplyvnení sokratovskou metódou argumentácie a stali sa veľmi neúctivými k druhým. Diogenes sa stal známym svojím štipľavým sarkazmom. Kynici si vyslúžili povesť ľudí „podobných psom“, ale konkrétne Diogenes mal prezývku Pes. Zomrel okolo roku 320 pred n. l. približne vo veku 90 rokov. Na jeho hrobe bol postavený mramorový pomník v podobe psa.

Niektoré aspekty kynickej filozofie prevzali ďalšie filozofické školy. Časom však výstrednosti Diogena a neskorších nasledovníkov pokazili kynickej škole povesť. Napokon úplne zanikla.

Dnešní cynici — mal by si prejavovať ich črty?

The Oxford English Dictionary opisuje dnešného cynika ako človeka, „ktorý má sklon posmievať sa alebo vyhľadávať chyby... [Je to] človek, ktorý má sklon pochybovať o úprimnosti či dobrote pohnútok a skutkov ľudí a ktorý má vo zvyku vyjadrovať to posmešne a sarkasticky; posmievajúci sa kritik.“ Vo svete, v ktorom žijeme, sa tieto črty prejavujú, nie sú však, pravdaže, vôbec zlučiteľné s kresťanskou osobnosťou. Zamysli sa nad nasledujúcimi náukami a zásadami Biblie.

„Jehova je milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti. Nebude po celý čas vyhľadávať chyby, ani nebude na neurčitý čas rozhorčený.“ ​(Žalm 103:8, 9) Kresťania sa majú ‚stať napodobňovateľmi Boha‘. (Efezanom 5:1) Ak si Všemohúci Boh volí prejavovať milosrdenstvo a hojnosť milujúcej láskavosti, a nie „sklon posmievať sa alebo vyhľadávať chyby“, potom by sa kresťania rozhodne mali usilovať o to isté.

Ježiš Kristus, ktorý je presným znázornením Jehovu, ‚nám zanechal príklad, aby sme verne nasledovali jeho šľapaje‘. (1. Petra 2:21; Hebrejom 1:3) Ježiš občas odhaľoval náboženský podvod a svedčil o zlých skutkoch sveta. (Ján 7:7) No o úprimných ľuďoch sa vyjadroval pochvalne. O Natanaelovi napríklad povedal: „Hľa, skutočný Izraelita, v ktorom niet klamu.“ ​(Ján 1:47) Keď vykonal nejaký zázrak, upriamil niekedy pozornosť na vieru toho, na kom zázrak vykonal. (Matúš 9:22) A keď si niektorí mysleli, že dar jednej ženy, ktorým prejavila ocenenie, je prehnaný, Ježiš nebol cynický k jej pohnútkam, ale povedal: „Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať toto dobré posolstvo, bude sa tiež rozprávať, čo táto žena urobila, ako spomienka na ňu.“ ​(Matúš 26:6–13) Ježiš bol dôverujúcim priateľom a milujúcim spoločníkom svojich nasledovníkov a „miloval ich až do konca“. — Ján 13:1.

 Ježiš bol dokonalý, a preto mohol na nedokonalých ľuďoch ľahko nachádzať chyby. No on neprejavoval taký postoj, že by pochyboval a vyhľadával chyby, ale usiloval sa ľudí občerstviť. — Matúš 11:29, 30.

„[Láska] všetkému verí.“ ​(1. Korinťanom 13:7) Tento výrok je v priamom rozpore so sklonom cynika, ktorý spochybňuje pohnútky a skutky iných ľudí. Pravdaže, vo svete je plno ľudí, ktorí majú postranné pohnútky, a preto je potrebná opatrnosť. (Príslovia 14:15) No láska je napriek tomu ochotná veriť, lebo dôveruje, nie je nadmerne podozrievavá.

Boh miluje svojich služobníkov a dôveruje im. Pozná ich obmedzenia ešte lepšie než oni sami. Jehova sa však k členom svojho ľudu nikdy nespráva podozrievavo a neočakáva od nich viac, než je rozumné. (Žalm 103:13, 14) Navyše, Boh hľadá v ľuďoch to dobré a svojim lojálnym, i keď nedokonalým služobníkom s dôverou udeľuje výsady a dáva autoritu. — 1. Kráľov 14:13; Žalm 82:6.

„Ja, Jehova, prehľadávam srdce, skúmam obličky tak, aby som dal každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho počínania.“ ​(Jeremiáš 17:10) Jehova dokáže presne čítať v srdci človeka. My to nedokážeme. Preto je potrebné, aby sme boli opatrní, keď pripisujeme určité pohnútky druhým ľuďom.

Ak dovolíme, aby sa v nás zakorenil cynický duch a aby napokon ovládol naše zmýšľanie, môže to spôsobiť rozdelenie medzi nami a spoluveriacimi. Môže to narušiť pokoj kresťanského zboru. Napodobňujme teda príklad Ježiša, ktorý bol v zaobchádzaní so svojimi učeníkmi realistický, a predsa pozitívny. Stal sa ich dôverným priateľom. — Ján 15:11–15.

„Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.“ ​(Lukáš 6:31) Jestvuje mnoho spôsobov, ako uplatniť túto radu Ježiša Krista. Napríklad všetkým nám dobre padne, keď s nami ľudia hovoria láskavo a s úctou. Iste by sme teda aj my mali hovoriť s druhými láskavým a úctivým spôsobom. Ježiš nebol nikdy cynický, ani vtedy, keď ostro kritizoval falošné náuky náboženských vodcov. — Matúš 23:13–36.

Ako bojovať s cynizmom

Ak sme zažili alebo zažívame sklamanie, môže byť ľahké nechať sa ovplyvniť cynizmom. S týmto sklonom môžeme bojovať tým, že si uvedomíme, akú dôveru Jehova prejavuje v zaobchádzaní so svojím nedokonalým ľudom. To nám môže pomôcť prijímať druhých ctiteľov Boha takých, akí sú — ako nedokonalých ľudí, ktorí sa usilujú konať to, čo je správne.

Bolestné skúsenosti môžu niektorých viesť k tomu, že prestanú ľuďom dôverovať. Pravda, nie je múdre, aby sme do nedokonalých ľudí vkladali všetku dôveru. (Žalm 146:3, 4) V kresťanskom zbore však mnohí úprimne chcú byť zdrojom povzbudenia. Len sa zamysli nad tými tisícami kresťanov, ktorí sú pre tých, čo stratili svoju vlastnú rodinu, ako matky, otcovia, sestry, bratia a deti. (Marek 10:30) Zamysli sa, koľko kresťanov dokázalo, že sú pravými priateľmi v čase tiesne. * — Príslovia 18:24.

Ježišových nasledovníkov necharakterizuje cynizmus, ale bratská láska, lebo Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Prejavujme teda lásku a zameriavajme sa na dobré vlastnosti spolukresťanov. Také konanie nám pomôže vyhnúť sa črtám kynikov.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

Najznámejší kynik Diogenes

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Great Men and Famous Women