„Múdrosť je u skromných“

„Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si... bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — MICHEÁŠ 6:8.

1, 2. Čo je to skromnosť a ako sa líši od opovážlivosti?

VÝZNAMNÝ apoštol odmieta upriamovať pozornosť na seba. Odvážny izraelský sudca sa označuje za najmenšieho v dome svojho otca. Najväčší človek, ktorý kedy žil, uznáva, že nemá neobmedzenú moc. Každý z týchto mužov prejavuje skromnosť.

² Skromnosť je opakom opovážlivosti. Človek, ktorý je skromný, triezvo hodnotí svoje schopnosti a cenu a nie je samoľúby ani márnivý. Skromný človek tiež nie je pyšný, vystatovačný či ctižiadostivý, ale vždy si uvedomuje svoje obmedzenia. Preto rešpektuje a berie do úvahy pocity a názory druhých.

3. V akom zmysle je múdrosť „u skromných“?

³ Biblia právom hovorí: „Múdrosť je u skromných.“ ​(Príslovia 11:2) Skromný človek je múdry, lebo sa drží cesty, ktorú schvaľuje Boh, a vyhýba sa opovážlivému duchu, ktorý vedie k potupe. (Príslovia 8:13; 1. Petra 5:5) Múdrosť skromnosti potvrdzujú aj životné príbehy mnohých Božích služobníkov. Zamyslime sa nad troma príkladmi uvedenými v úvodnom odseku.

Pavol — ‚podriadený‘ a ‚správca‘

4. Z akých jedinečných výsad sa tešil Pavol?

⁴ Pavol bol medzi ranými kresťanmi významnou postavou a je to celkom pochopiteľné. Počas svojej služby precestoval tisíce kilometrov po mori i po súši a založil mnoho zborov. Okrem toho, Jehova požehnal Pavla tým, že mu dal videnia a dar hovorenia cudzími jazykmi. (1. Korinťanom 14:18; 2. Korinťanom 12:1–5) Boh tiež inšpiroval Pavla, aby napísal 14 listov, ktoré sú dnes časťou Kresťanských gréckych Písiem. Naozaj možno povedať, že Pavol pracoval tvrdšie ako všetci ostatní apoštoli. — 1. Korinťanom 15:10.

5. Ako Pavol ukázal, že má na seba skromný názor?

⁵ Keďže Pavol bol na čele kresťanskej činnosti, niektorí by možno očakávali, že bude vychutnávať svoju popularitu, a možno aj to, že dá ostatným pocítiť svoju autoritu. To sa  však nikdy nestalo, lebo Pavol bol skromný. Označil sám seba za ‚najmenšieho z apoštolov‘ a dodal: „Nie som hoden byť nazvaný apoštolom, pretože som prenasledoval Boží zbor.“ ​(1. Korinťanom 15:9) Ako niekdajší prenasledovateľ kresťanov Pavol nikdy nezabudol na to, že len vďaka nezaslúženej láskavosti môže mať vôbec vzťah k Bohu, nieto ešte tešiť sa z mimoriadnych výsad služby. (Ján 6:44; Efezanom 2:8) Preto Pavol nemal pocit, že jeho výnimočné výsledky v službe ho robia vyšším od ostatných. — 1. Korinťanom 9:16.

6. Ako Pavol prejavil skromnosť vo svojom správaní ku Korinťanom?

⁶ Pavlova skromnosť sa prejavila najmä v jeho správaní ku Korinťanom. Niektorí z nich očividne obdivovali tých, ktorých považovali za významných dozorcov vrátane Apolla, Kéfasa i samotného Pavla. (1. Korinťanom 1:11–15) Ale Pavol sa nedožadoval chvály od Korinťanov ani nevyužíval ich obdiv. Keď ich navštívil, nesnažil sa na nich zapôsobiť „výstrednosťou reči alebo múdrosťou“. Naopak, Pavol o sebe a svojich spoločníkoch povedal: „Nech nás človek pokladá za podriadených Kristovi a za správcov Božích svätých tajomstiev.“ * — 1. Korinťanom 2:1–5; 4:1.

7. Ako Pavol prejavil skromnosť aj vtedy, keď dával rady?

⁷ Pavol prejavil skromnosť aj vtedy, keď musel dať dôraznú radu a usmernenie. Svojich spolukresťanov úpenlivo prosil „kvôli prejavom Božieho súcitu“ a „na základe lásky“, nie pre váhu svojej apoštolskej autority. (Rimanom 12:1, 2; Filémonovi 8, 9) Prečo to Pavol robil? Lebo sa naozaj pozeral na seba ako na ‚spolupracovníka‘ svojich bratov, nie ako na ‚pána nad ich vierou‘. (2. Korinťanom 1:24) Pavol sa nepochybne aj vďaka svojej skromnosti stal pre kresťanské zbory v prvom storočí mimoriadne drahým. — Skutky 20:36–38.

 Skromný názor na svoje výsady

8, 9. a) Prečo by sme mali mať na seba skromný názor? b) Ako môžu tí, ktorí majú určitú mieru zodpovednosti, prejavovať skromnosť?

⁸ Pavol dal dnešným kresťanom vynikajúci príklad. Bez ohľadu na to, aká zodpovednosť nám bola zverená, nikto z nás by nemal mať pocit, že je vyšší ako ostatní. „Ak sa niekto nazdáva, že je niečím, a nie je ničím,“ napísal Pavol, „klame svoju myseľ.“ ​(Galaťanom 6:3) Prečo? Lebo „všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu“. (Rimanom 3:23; 5:12) Áno, nikdy by sme nemali zabudnúť, že všetci sme po Adamovi zdedili hriech a smrť. Mimoriadne výsady nás nepozdvihnú z nášho poníženého hriešneho stavu. (Kazateľ 9:2) Tak ako v Pavlovom prípade len vďaka nezaslúženej láskavosti môžu mať ľudia vôbec vzťah s Bohom. O čo viac to platí, ak mu môžu slúžiť v nejakom výsadnom postavení. — Rimanom 3:12, 24.

⁹ Človek, ktorý je skromný, si to uvedomuje, a preto sa nepýši svojimi výsadami ani sa nechváli tým, čo dosiahol. (1. Korinťanom 4:7) Keď dáva radu alebo usmernenie, robí to ako spolupracovník — nie ako pán. Určite by bolo nesprávne, keby ten, kto vyniká v nejakej práci, sa dožadoval chvály alebo využíval obdiv spoluveriacich. (Príslovia 25:27; Matúš 6:2–4) Jediná chvála, ktorá má nejakú hodnotu, pochádza od druhých — a nemala by byť vyžadovaná. Ak sme chválení, nemali by sme dovoliť, aby to viedlo k tomu, že by sme si o sebe mysleli viac ako treba. — Príslovia 27:2; Rimanom 12:3.

10. Vysvetli, ako môžu niektorí, ktorí možno pôsobia nenápadne, byť naozaj „bohatí vo viere“.

¹⁰ Keď nám je zverená určitá miera zodpovednosti, skromnosť nám pomôže vyhnúť sa tomu, že by sme neprimerane zdôrazňovali seba a vytvárali dojem, že zbor prosperuje len vďaka nášmu úsiliu a schopnostiam. Napríklad mohli by sme byť mimoriadne nadanými učiteľmi. (Efezanom 4:11, 12) No ak sme skromní, tak uznáme, že niektoré z najväčších poučení, ktoré sme dostali na zborovom zhromaždení, neboli prednesené z pódia. Či nie ste povzbudení, keď vidíte napríklad rodiča, ktorý sám vychováva deti, ako pravidelne s nimi prichádza do sály Kráľovstva? Alebo keď vidíte skľúčeného človeka, ktorý verne chodí na zhromaždenia napriek pretrvávajúcim pocitom bezcennosti? Alebo keď vidíte mladého človeka, ktorý robí duchovné pokroky napriek zlým vplyvom v škole aj inde? (Žalm 84:10) Títo jednotlivci zrejme nie sú na výslní. O skúškach rýdzosti, ktoré prekonávajú, väčšina ostatných ani nevie. No môžu byť rovnako „bohatí vo viere“ ako tí, ktorí stoja viac v popredí. (Jakub 2:5) Napokon, Jehovovu priazeň získajú nakoniec tí, ktorí zostanú verní. — Matúš 10:22; 1. Korinťanom 4:2.

Gedeon — „najmenší“ v dome svojho otca

11. Ako Gedeon v rozhovore s Božím anjelom prejavil skromnosť?

¹¹ Gedeon, statočný mladý muž z kmeňa Manaše, žil v nepokojnom období izraelských dejín. Boží ľud už sedem rokov trpel pod madianskym útlakom. No teraz prišiel čas, aby Jehova oslobodil svoj ľud. Preto sa Gedeonovi zjavil anjel a povedal mu: „Jehova je s tebou, ty udatný a mocný.“ Gedeon bol skromný, a preto sa nevyhrieval v lúčoch tohto nečakaného komplimentu. Naopak, úctivo tomuto anjelovi povedal: „Prepáč, môj pane, ale ak je Jehova s nami, potom prečo na nás to všetko prišlo?“ Anjel to Gedeonovi vysvetlil a povedal mu: „Určite zachrániš Izrael z Madianovej dlane.“  Ako Gedeon na to reagoval? Nesiahol dychtivo po tejto úlohe, akoby v tom videl príležitosť urobiť zo seba národného hrdinu, ale odpovedal: „Prepáč, Jehova. Čím zachránim Izrael? Hľa, môj tisíc je najmenší v Manašeovi a ja som najmenší v dome môjho otca.“ Gedeon bol naozaj skromný! — Sudcovia 6:11–15.

12. Ako Gedeon prejavil rozvahu pri vykonávaní svojej úlohy?

¹² Skôr ako Jehova vyslal Gedeona do boja, vyskúšal ho. Ako? Gedeon dostal príkaz zbúrať Baalov oltár patriaci jeho otcovi a zoťať posvätný kôl, ktorý stál vedľa oltára. Táto úloha si vyžadovala odvahu, ale Gedeon prejavil skromnosť a rozvážnosť aj v tom, ako ju vykonal. Neurobil z toho verejné predstavenie, ale pracoval pod rúškom noci, keď bolo pravdepodobné, že si ho nikto nevšimne. Gedeon okrem toho pristupoval k svojej úlohe s patričnou obozretnosťou. Vzal si so sebou desať služobníkov — zrejme na to, aby niektorí mali stráž a ostatní mu pomohli zničiť oltár a posvätný kôl. * Tak či onak, Gedeon s Jehovovým požehnaním svoju úlohu vykonal a časom ho Boh použil na vyslobodenie Izraela z rúk Madiancov. — Sudcovia 6:25–27.

Prejavovanie skromnosti a rozvahy

13, 14. a) Ako môžeme prejaviť skromnosť, keď je nám predložená nejaká výsada služby? b) Ako dal brat A. H. Macmillan znamenitý príklad v prejavovaní skromnosti?

¹³ Z Gedeonovej skromnosti sa môžeme veľa naučiť. Napríklad ako reagujeme, keď nám je predložená nejaká výsada služby? Myslíme predovšetkým na dôležitosť alebo vplyv, ktorý nám to prinesie? Alebo skromne a na modlitbách uvažujeme, či môžeme splniť požiadavky na danú úlohu? Brat  A. H. Macmillan, ktorý dokončil svoj pozemský beh v roku 1966, dal v tomto ohľade znamenitý príklad. Ch. T. Russell, prvý prezident spoločnosti Watch Tower, sa raz brata Macmillana opýtal, kto by podľa jeho názoru mohol prevziať zodpovednosť za dielo počas Russellovej neprítomnosti. V rozhovore, ktorý nasledoval, brat Macmillan ani raz nenavrhol seba, hoci by to celkom pohodlne mohol urobiť. Nakoniec brat Russell požiadal brata Macmillana, aby zvážil možnosť prijať toto poverenie. „Stál som tam ohromený,“ napísal po rokoch brat Macmillan. „Veľmi vážne som o tom premýšľal a modlil som sa a až potom som mu nakoniec povedal, že mi bude potešením urobiť všetko, čo môžem, aby som mu pomohol.“

¹⁴ Krátko nato brat Russell zomrel a úrad prezidenta spoločnosti Watch Tower zostal neobsadený. Keďže počas poslednej kazateľskej cesty zastupoval brata Russella brat Macmillan, jeden brat poznamenal: „Mac, máš veľkú šancu. Bol si mimoriadnym zástupcom brata Russella, keď bol preč, a nám všetkým povedal, aby sme urobili, čo povieš. Odišiel a už sa nevrátil. Vyzerá to, že ty si ten muž, ktorý má pokračovať.“ Brat Macmillan mu odpovedal: „Brat, takto by si sa na veci nemal pozerať. Toto je Pánovo dielo a jediné miesto, ktoré v Pánovej organizácii môžeš získať, je to, ktoré za vhodné pre teba považuje Pán; a som si istý, že na túto prácu nie som ten správny človek.“ Potom brat Macmillan odporučil do tohto úradu niekoho iného. Tak ako Gedeon, aj brat Macmillan mal na seba skromný názor — názor, ktorý by sme mali prijať i my.

15. Akým praktickým spôsobom môžeme používať rozlišovaciu schopnosť, keď zvestujeme druhým?

¹⁵ Aj my by sme mali byť skromní v tom, ako vykonávame svoje poverenie. Gedeon bol rozvážny a snažil sa nerozhnevať zbytočne svojich odporcov. Podobne aj my by sme pri našom kazateľskom diele mali byť skromní a rozvážni v tom, ako sa rozprávame s druhými. Je pravda, že vedieme duchovný boj, ktorým boríme ‚silné opevnenia a úvahy‘. (2. Korinťanom 10:4, 5) Ale nemali by sme svojou rečou znevažovať druhých alebo im dávať akýkoľvek oprávnený dôvod na to, aby ich naše posolstvo urazilo. Naopak, mali by sme rešpektovať ich názory, zdôrazňovať to, čo máme spoločné, a potom sa sústrediť na pozitívne stránky nášho posolstva. — Skutky 22:1–3; 1. Korinťanom 9:22; Zjavenie 21:4.

 Ježiš — najlepší príklad skromnosti

16. Ako Ježiš ukázal, že má na seba skromný názor?

¹⁶ Najlepším príkladom skromnosti je Ježiš Kristus. * Napriek dôvernému vzťahu so svojím Otcom Ježiš neváhal uznať, že niektoré veci presahujú rámec jeho autority. (Ján 1:14) Napríklad keď Jakubova a Jánova matka žiadala, aby jej dvaja synovia sedeli pri Ježišovi v jeho kráľovstve, Ježiš povedal: „Nie je to mojou vecou posadiť vás po mojej pravici a po mojej ľavici.“ ​(Matúš 20:20–23) Inokedy Ježiš úprimne uznal: „Sám od seba nemôžem robiť nič... Nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ — Ján 5:30; 14:28; Filipanom 2:5, 6.

17. Ako Ježiš prejavoval skromnosť pri svojom zaobchádzaní s druhými?

¹⁷ Ježiš v každom ohľade prevyšoval nedokonalých ľudí a od svojho Otca Jehovu mal neporovnateľnú autoritu. No Ježiš bol pri zaobchádzaní so svojimi nasledovníkmi skromný. Nesnažil sa ohúriť ich nejakou pôsobivou ukážkou poznania. Prejavoval citlivosť a súcit a bral do úvahy ich ľudské potreby. (Matúš 15:32; 26:40, 41; Marek 6:31) Teda hoci bol Ježiš dokonalý, nebol perfekcionista. Nikdy nevyžadoval od svojich učeníkov viac, ako boli schopní dať, a nikdy na nich nenaložil viac, ako mohli zniesť. (Ján 16:12) Nie div, že toľkí považovali jeho spoločnosť za občerstvujúcu! — Matúš 11:29.

Napodobňujme Ježišov príklad skromnosti

18, 19. Ako môžeme napodobňovať Ježišovu skromnosť a) v tom, ako sa pozeráme na seba, b) v tom, ako zaobchádzame s druhými?

¹⁸ Ak najväčší človek, ktorý kedy žil, prejavoval skromnosť, o čo viac by sme ju mali prejavovať my. Nedokonalí ľudia sa často zdráhajú priznať, že proste nemajú absolútnu moc. Kresťania, ktorí sa snažia napodobňovať Ježiša, sa však snažia byť skromní. Nie sú príliš hrdí na to, aby sa zdráhali zveriť zodpovednosť tým, ktorí sú spôsobilí prijať ju; nie sú ani pyšní a neochotní prijať usmernenie od tých, ktorí majú oprávnenie dať im ho. Prejavovaním ducha spolupráce umožňujú, aby sa v zbore všetko dialo „slušne a usporiadane“. — 1. Korinťanom 14:40.

¹⁹ Skromnosť nás tiež podnieti, aby sme boli rozumní v tom, čo očakávame od druhých, a boli ohľaduplní k ich potrebám. (Filipanom 4:5) Možno máme určité schopnosti a kvality, ktoré iní nemajú. No ak sme skromní, nebudeme očakávať, že ostatní sa budú správať vždy podľa našich predstáv. Uvedomujúc si, že každý človek má svoje obmedzenia, budeme vo všetkej skromnosti zhovievaví k nedostatkom druhých. Peter napísal: „Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ — 1. Petra 4:8.

20. Čo môžeme robiť, aby sme prekonali akýkoľvek sklon k neskromnosti?

²⁰ Ako sme sa dozvedeli, múdrosť je naozaj u skromných. Čo však v prípade, keď zistíš, že máš sklon k neskromnosti či k opovážlivosti? Nebuď z toho skľúčený. Naopak, vezmi si ako príklad Dávida, ktorý sa modlil: „Zdržiavaj svojho sluhu od opovážlivých skutkov; nech ma neovládnu.“ ​(Žalm 19:13) Napodobňovaním viery mužov, ako bol Pavol, Gedeon a — predovšetkým — Ježiš Kristus, osobne zažijeme pravdivosť slov: „Múdrosť je u skromných.“ — Príslovia 11:2.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo je to skromnosť?

• Ako môžeme napodobniť Pavlovu skromnosť?

• Čo sa môžeme naučiť o skromnosti z Gedeonovho príkladu?

• Ako dal Ježiš najlepší príklad skromnosti?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Pavol sa vďaka svojej skromnosti stal pre spolukresťanov niekým drahým

[Obrázok na strane 17]

Gedeon vykonával Božiu vôľu s rozvahou

[Obrázok na strane 18]

Ježiš, Boží Syn, prejavuje skromnosť vo všetkom, čo robí