Prečo byť vo svojich očakávaniach rozumný?

NAPLNENÉ nádeje a túžby nám dávajú pocit uspokojenia. Samozrejme, mnoho našich snov a očakávaní sa nesplní tak, ako si to želáme. Keď sa budeme k životným sklamaniam opätovne vracať, môže to spôsobiť, že sa rozhneváme sami na seba a aj na iných. Istý múdry muž vhodne poznamenal: „Odkladaným očakávaním ochorie srdce.“ — Príslovia 13:12.

Aké činitele môžu viesť k pocitom sklamania? Ako môžeme pracovať na tom, aby sme boli vo svojich očakávaniach rozumní? A navyše, prečo je to pre nás užitočné?

Očakávania a sklamania

V dnešnom rýchlom životnom tempe sa zdá, že čím viac sa snažíme držať s ním krok, tým viac zaostávame. Požiadavky na náš čas a na našu energiu môžu byť neúprosné, a keď sa nám nepodarí urobiť, čo sme chceli, máme sklon odsudzovať sa. Mohli by sme tiež nadobudnúť pocit, že sme sklamali ostatných. Cynthia, manželka a matka, ktorá pozná nároky rodičovstva, hovorí: „Hnevá ma, že nie som dôsledná v naprávaní svojich detí, a mám pocit, že ich neškolím dostatočne.“ Stephanie, dospievajúce dievča, hovorí o svojom vzdelávaní toto: „Nemám dosť času, aby som robila všetko, čo chcem, a preto sa stávam netrpezlivou.“

Nerozumne veľké očakávania sa môžu ľahko zmeniť na perfekcionizmus a ten môže byť veľmi frustrujúci. Ben, mladý ženatý muž, priznáva: „Keď skúmam svoje skutky, myšlienky alebo pocity, vždy vidím, že by mohli byť lepšie. Neustále sa snažím o dokonalosť a to vedie k netrpezlivosti, znechuteniu a sklamaniu.“ Gail, kresťanská manželka, hovorí: „Uvažovanie perfekcionistu nepočíta s neúspechom. Chceme byť supermatkami a supermanželkami. Ak máme byť šťastné, musíme byť produktívne, preto nás zbytočne vynaložená námaha hnevá.“

Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k osobnému sklamaniu, je zhoršujúce sa zdravie alebo vysoký vek. Znížená pohyblivosť a menej energie zväčšujú naše obmedzenia a pridávajú k pocitom znechutenia. „Nemala som sama so sebou trpezlivosť, lebo som nedokázala urobiť to, čo som predtým, ako som ochorela, robila tak ľahko a prirodzene,“ priznáva Elizabeth.

To bolo niekoľko faktorov, ktoré môžu vyvolať pocity sklamania. Keby sme také pocity neovládali, mohli by nás dokonca viesť k domnienke, že si nás druhí nevážia. Čo pozitívne teda môžeme robiť, aby sme sa dokázali vyrovnať so sklamaním a rozvíjať si rozumné očakávania?

Ako si rozvíjať rozumné očakávania

Predovšetkým pamätaj na to, že Jehova je rozumný a chápavý. Žalm 103:14 nám pripomína: „Sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ Jehova pozná naše schopnosti i obmedzenia a očakáva od nás len to, čo mu môžeme dať. A jednou vecou, ktorú od nás rozhodne vyžaduje, je, ‚aby sme boli skromní, keď chodíme so svojím Bohom‘. — Micheáš 6:8.

 Jehova nás tiež nabáda, aby sme sa naňho obracali v modlitbe. (Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Ako nám to však pomôže? Modlitba ustáli naše uvažovanie. Vrúcnou modlitbou uznávame, že potrebujeme pomoc — a to je prejav skromnosti a pokory. Jehova vrúcne túži zareagovať na naše modlitby tak, že nám dá svojho svätého ducha, ku ktorého ovociu patrí láska, láskavosť, dobrota a sebaovládanie. (Lukáš 11:13; Galaťanom 5:22, 23) Modlitba tiež zmierňuje úzkosť a frustráciu. Prostredníctvom modlitby „čerpáte takú útechu, akú nezískate zo žiadneho iného zdroja,“ hovorí Elizabeth. Kevin má rovnaký názor: „Modlím sa o pokojné srdce a jasnú myseľ, aby som dokázal problém vyriešiť. Jehova ma nikdy neopúšťa.“ Apoštol Pavol poznal veľkú hodnotu modlitby. Preto odporúčal: „Nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu... a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Áno, komunikácia s Jehovom nám skutočne pomáha rozvíjať si rozumné očakávania vzhľadom na seba i na iných.

Občas však potrebujeme okamžité povzbudenie. Slovo povedané v pravý čas je dobré. Dôverný rozhovor s dôveryhodným a zrelým priateľom nám môže pomôcť získať nový pohľad na príčinu nášho pocitu sklamania alebo úzkosti. (Príslovia 15:23; 17:17; 27:9) Mladí, ktorí bojujú s frustráciou, zisťujú, že keď hľadajú radu u rodičov, pomáha im to stať sa vyrovnanými. Kandi s ocenením uznáva: „Vďaka láskyplnému usmerňovaniu zo strany rodičov som rozumnejšia a vyrovnanejšia a je zo mňa príjemnejšia spoločníčka.“ Áno, pripomienka v Prísloviach 1:8, 9 je nanajvýš aktuálna: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky, lebo sú pôvabným vencom tvojej hlave a krásnym náhrdelníkom tvojmu hrdlu.“

Dôsledky perfekcionistického zmýšľania dobre vystihuje tento výrok: „Keď očakávame, že život sa prispôsobí našim predstavám, nemôžeme čakať nič iné ako frustráciu.“ Ak sa tomu chceme vyhnúť, musíme si upraviť zmýšľanie. Pokora a skromnosť — realistický pohľad na svoje obmedzenia — v nás celkom určite budú podporovať vyrovnané a rozumné očakávania. List Rimanom 12:3 nás vhodne vystríha, aby ‚sme si o sebe nemysleli viac ako treba‘. Okrem toho nás list Filipanom 2:3 povzbudzuje, aby sme mali pokoru mysle a ostatných považovali za vyšších od seba.

Elizabeth, o ktorej už bola zmienka, bola voči sebe pre svoju chorobu netrpezlivá. Trvalo nejaký čas, kým sa na veci začala pozerať tak ako Jehova a kým pocítila útechu z vedomia, že on na našu službu nezabúda. Colin sa v dôsledku istej vyčerpávajúcej choroby nemôže hýbať. Spočiatku prechovával pocity, že jeho služba je v porovnaní s tým, čo robieval, kým bol zdravý, takmer bezcenná. Tohto pocitu sa dokázal zbaviť, keď rozjímal o takých biblických textoch, ako je 2. Korinťanom 8:12. V tomto verši sa hovorí: „Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ „I keď toho môžem dávať oveľa menej,“ hovorí Colin, „stále môžem dávať, a to je Jehovovi prijateľné.“ V Hebrejom 6:10 sa nám pripomína: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“

Ako teda môžeme zistiť, či sú naše očakávania rozumné? Polož si otázku: ‚Zodpovedajú moje očakávania tomu, čo očakáva Boh?‘ List Galaťanom 6:4 uvádza: „Nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ Spomeň si, čo povedal Ježiš: „Moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ Áno, my kresťania musíme niesť jarmo, ale toto jarmo je „jemné“ a „ľahké“ a Ježiš sľúbil, že ak sa ho naučíme niesť správne, bude pre nás osviežujúce. — Matúš 11:28–30.

 Rozumné očakávania prinášajú odmenu

Keď pri snahe o rozvíjanie rozumných očakávaní počúvame a uplatňujeme rady z Božieho Slova, rozhodne z toho pre nás plynie okamžitá a zároveň aj trvalá odmena. Má to na nás napríklad priaznivý vplyv po telesnej stránke. Jennifer, ktorá mala úžitok z Jehovových pripomienok, uznáva: „V živote mám viac energie a nadšenia.“ Je vhodné, že Príslovia 4:21, 22 nás nabádajú, aby sme očami i srdcom venovali pozornosť Jehovovým výrokom, „lebo sú životom tým, ktorí ich nachádzajú, a zdravím celému ich telu“.

Ďalšou odmenou je duševná a emocionálna pohoda. „Zisťujem, že vždy, keď nechám na svoju myseľ a na svoje srdce pôsobiť Božie Slovo, som šťastnejšia,“ hovorí Theresa. Pravda, sklamania budeme v živote zažívať aj naďalej. No budeme schopní ľahšie ich znášať. „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám,“ nabáda Jakub 4:8. Jehova tiež sľubuje, že nás v náročných životných situáciách posilní a požehná pokojom. — Žalm 29:11.

Prechovávanie rozumných očakávaní nám umožní zachovať si duchovnú stabilitu. Aj to je požehnanie. V živote dokážeme zostať zameraní na dôležitejšie veci. (Filipanom 1:10) Potom sú naše ciele realistické a dosiahnuteľné, čo nám prináša väčšiu radosť a spokojnosť. Ochotnejšie sa zveríme do Jehovových rúk s vedomím, že zariadi veci tým najlepším spôsobom. „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase,“ hovorí Peter. (1. Petra 5:6) Môžeme dostať nejakú väčšiu odmenu, ako byť poctení Jehovom?

[Obrázky na strane 31]

Rozvíjanie rozumných očakávaní nám môže pomôcť vyrovnať sa s frustráciou a sklamaním