Prečo nemajú deti?

MANŽELIA Dele a Fola * žili a pracovali v kancelárii odbočky spoločnosti Watch Tower v Nigérii. Krátko nato, ako tam začali slúžiť, prišla ich navštíviť Folina mama. Pricestovala zďaleka, aby sa s nimi porozprávala o niečom, čo jej mnoho nocí nedalo spať.

„Ste ku mne takí dobrí,“ povedala im. „Posielate mi dary a navštevujete ma. Tieto prejavy lásky sú pre mňa veľmi cenné. Ale zároveň ma skľučujú, lebo vždy si kladiem otázku, kto bude také niečo robiť pre vás, keď budete mať toľko rokov ako ja? Ste zosobášení už dva roky a ešte nemáte deti. Nemyslíte si, že je čas, aby ste odišli z Bételu a založili si rodinu?“

Matka rozmýšľala asi takto: Dele a Fola už boli v Bételi dosť dlho. Teraz je čas, aby mysleli na svoju budúcnosť. Ich prácu určite môžu prevziať iní. Dele a Fola sa nemusia vzdať služby celým časom, ale môžu sa ujať iného druhu služby, ktorý im umožní mať deti a tešiť sa z rodičovstva.

Matkine obavy

Matkine obavy boli pochopiteľné. Túžba mať deti je prirodzená a bežná vo všetkých kultúrach a v každej dobe. Rodičovstvo prináša hlboký pocit radosti a nádeje. „Plod brucha je odmena,“ hovorí Biblia. Áno, schopnosť rodiť deti je vzácnym darom od nášho milujúceho Stvoriteľa. — Žalm 127:3.

V mnohých kultúrach sú manželské dvojice vystavené obrovskému spoločenskému tlaku, aby mali deti. Napríklad v Nigérii, kde priemerná žena porodí šesť detí, novomanželia bežne počujú želanie: „O deväť mesiacov čakáme, že vo vašom dome zaznie detský plač.“ Ako svadobný dar môže nevesta a ženích dostať detskú postieľku. Svokry pozorne sledujú kalendár. Ak nevesta približne do roka neotehotnie, skúmajú, či manželia nemajú nejaký problém, ktorý by im mohli pomôcť vyriešiť.

Podľa mnohých matiek je dôvodom sobáša dvojice to, aby mali deti a aby sa zachoval rod. Fole matka povedala: „Načo si sa vydala, ak nebudeš mať deti? Niekto porodil teba a ty by si mala porodiť svoje deti.“

Okrem toho sa berú do úvahy aj praktické veci. V mnohých afrických štátoch robí vláda len málo na zabezpečenie starostlivosti o starých ľudí. O zostarnutých rodičov sa zvyčajne starajú práve deti, tak ako sa títo rodičia starali o ne, keď boli malé. Preto Folina matka dospela k názoru, že ak jej deti nebudú mať vlastné deti, riskujú, že v neskorších rokoch budú osamelí, nechcení, bez prostriedkov a nebude ani toho, kto by ich pochoval.

Vo veľkej časti Afriky sa bezdetnosť považuje za veľké nešťastie. V niektorých oblastiach sa dokonca očakáva, že ženy dokážu svoju schopnosť rodiť deti ešte pred manželstvom. Mnohé ženy, ktoré nie sú schopné počať dieťa, sa všemožne snažia liečiť, len aby nezostali neplodné.

 Vzhľadom na taký postoj sú manželské dvojice, ktoré sa dobrovoľne rozhodli nemať deti, považované za ľudí, ktorí sa pripravujú o niečo dobré. Často sú pokladané za čudné, krátkozraké a poľutovaniahodné.

Radosť a zodpovednosť

Jehovov ľud si uvedomuje, že výchova detí prináša radosť, ale i zodpovednosť. Biblia v 1. Timotejovi 5:8 hovorí: „Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“

Rodičia sa musia o svoju rodinu starať po hmotnej i po duchovnej stránke a to si vyžaduje veľa času a úsilia. Nemajú taký postoj, že keď Boh deti dáva, má sa Boh o ne aj postarať. Uvedomujú si, že vychovávať deti podľa biblických zásad je zodpovednosť, ktorá si vyžaduje nerozdelenú pozornosť a ktorú rodičom zveril Boh; nemala by byť prenechaná iným. — 5. Mojžišova 6:6, 7.

Úloha vychovávať deti je náročná zvlášť v týchto „posledných dňoch“, keď nastali ‚kritické časy, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Okrem zhoršujúcich sa ekonomických podmienok aj rozširujúca sa bezbožnosť spoločnosti zvyšuje dnes nároky na výchovu detí. No aj tak sa na celom svete nespočetne veľa kresťanských dvojíc ujalo tejto náročnej úlohy a úspešne vychovávajú zbožné deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Efezanom 6:4) Jehova miluje a požehnáva týchto rodičov za ich usilovnú prácu.

Prečo niektorí zostávajú bezdetní

Na druhej strane, mnoho kresťanských dvojíc nemá deti. Niektoré sú neplodné, a predsa si deti neadoptujú. Iné páry, ktoré sú schopné mať deti, sa rozhodli pre bezdetnosť. Také dvojice nezostávajú bezdetné preto, že by sa vyhýbali zodpovednosti alebo že by sa báli nárokov rodičovstva. Skôr sú rozhodnutí venovať nerozdelenú pozornosť rôznym odvetviam služby celým časom, čo by pri výchove detí nebolo možné. Niektorí slúžia ako misionári. Iní slúžia Jehovovi ako cestujúci dozorcovia s manželkami alebo slúžia v Bételi.

Tak ako všetci kresťania, aj oni si uvedomujú, že majú dôležitú prácu. Ježiš povedal: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ Toto dielo sa dnes koná. Je to životne dôležitá práca, keďže „koniec“ bude znamenať zničenie tých, ktorí nedbali na dobré posolstvo. — Matúš 24:14; 2. Tesaloničanom 1:7, 8.

Dnešná doba sa podobá dobe, keď Noach a jeho rodina stavali obrovský koráb, ktorý im umožnil prežiť veľkú potopu. (1. Mojžišova 6:13–16; Matúš 24:37) Hoci všetci traja Noachovi synovia boli ženatí, ani jeden z nich nemal deti pred potopou. Jedným z dôvodov mohlo byť to, že tieto dvojice chceli venovať všetku svoju pozornosť a energiu dielu, ktoré bolo v tom čase potrebné konať. Ďalším dôvodom mohlo byť to, že nechceli mať deti v skazenom a násilníckom svete, kde ‚zlo človeka bolo obzvlášť veľké a každý sklon myšlienok jeho srdca bol po celý čas len zlý‘. — 1. Mojžišova 6:5.

Hoci to neznamená, že mať dnes deti je nesprávne, mnohé kresťanské dvojice sa rozhodli nemať deti, aby sa mohli plnšie venovať naliehavému dielu, ktoré Jehova zveril svojmu ľudu. Niektoré dvojice mali deti až po určitom čase, iné sa rozhodli zostať bezdetné a uvažujú o možnosti mať deti v Jehovovom spravodlivom novom svete. Je to krátkozraké? Prichádzajú o niečo? Treba ich ľutovať?

Bezpečný a radostný život

Dele a Fola, ktorých sme spomenuli na začiatku, žijú v manželstve teraz už vyše desať  rokov a naďalej sú rozhodnutí zostať bezdetní. „Naši príbuzní na nás stále naliehajú, aby sme mali deti,“ hovorí Dele. „Zaujíma ich najmä naše zabezpečenie do budúcnosti. Vždy im vyjadríme ocenenie za ich záujem, ale taktne im vysvetlíme, že sme veľmi šťastní v práci, ktorú konáme. Pokiaľ ide o zabezpečenie, poukazujeme na to, že dôverujeme v Jehovu, ktorý sa stará o blaho všetkých, ktorí mu zostávajú verní a oddaní. Vysvetľujeme tiež, že ak niekto aj má deti, nie je to ešte zárukou toho, že o rodičov bude v starobe postarané. Niektorí ľudia sa o svojich rodičov nestarajú, iní im nemôžu pomôcť a ďalší zomierajú skôr ako ich rodičia. Naproti tomu naša budúcnosť s Jehovom je istá.“

Dele a iní ako on plne dôverujú Jehovovmu sľubu, ktorý dal svojim verným služobníkom: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ ​(Hebrejom 13:5) Veria tiež tomu, že „Jehovova ruka sa neskrátila tak, že nemôže zachrániť, ani jeho ucho neoťaželo tak, že nemôže počuť“. — Izaiáš 59:1.

Ďalší dôvod na dôveru vyplýva z pozorovania, ako sa Jehova stará o svojich verných služobníkov. Kráľ Dávid napísal: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného.“ Zamysli sa nad tým. Poznáš nejakého verného Jehovovho služobníka, ktorý by bol ‚celkom opustený‘? — Žalm 37:25.

Tí, ktorí venovali svoj život službe Jehovovi a svojim spolukresťanom, sa neobzerajú dozadu s ľútosťou, ale pozerajú sa na svoj život s uspokojením. Brat Iro Umah strávil v službe celým časom 45 rokov a teraz slúži ako cestujúci dozorca v Nigérii. Hovorí: „Hoci nemáme deti, pamätáme stále na to, že Jehova sa o nás vždy duchovne i hmotne staral. Nič nám nechýbalo. Jehova nás neopustí, ani keď zostarneme. Roky strávené v službe celým časom boli najšťastnejšie v našom živote. Sme vďační, že môžeme slúžiť našim bratom, a naši bratia si cenia našu službu a pomáhajú nám.“

Hoci mnoho dvojíc nemá svoje vlastné deti, tieto páry majú deti iného druhu: kresťanských učeníkov, ktorí uctievajú Jehovu. Apoštol Ján mal okolo 100 rokov, keď napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ ​(3. Jána 4) Vernosť Jánových „detí“ — tých, ktorých priviedol k „pravde“ — mu prinášala veľkú radosť.

Rovnakú radosť zažívajú mnohí dnes. Nigérijčanka Bernice je vydatá 19 rokov a dobrovoľne zostáva bezdetná. Uplynulých 14 rokov slúžila ako priekopníčka. Onedlho už nebude možné, aby mala vlastné deti, ale ona necíti nijakú ľútosť nad tým, že svoj život zasvätila robeniu učeníkov. Hovorí: „Som šťastná, keď vidím, ako rastú moje duchovné deti. I keď nemám vlastné deti, pochybujem, že by mi boli bližšie ako tí, ktorým som pomohla spoznať pravdu. Správajú sa ku mne, akoby som bola ich vlastnou matkou. Rozprávajú sa so mnou o svojich radostiach i starostiach a pýtajú si odo mňa radu. Píšu mi listy a navzájom sa navštevujeme.

Niektorí si myslia, že nemať vlastné deti je veľké nešťastie. Hovoria, že v starobe budete trpieť. Ale ja mám na to iný názor. Viem, že kým slúžim Jehovovi celou dušou, on ma bude odmeňovať a bude sa o mňa starať. I keď zostarnem, nikdy ma neodvrhne.“

Milovaní Bohom a drahocenní v jeho očiach

Tí, ktorí splodia a vychovajú deti, ktoré „chodia ďalej v pravde“, majú veľký dôvod na vďačnosť. Nie div, že Biblia hovorí: „Otec spravodlivého sa bude určite tešiť; kto sa stáva otcom múdreho, bude sa z neho tiež radovať. Tvoj otec a tvoja matka budú plesať, a tá, ktorá ťa porodila, sa bude tešiť“! — Príslovia 23:24, 25.

 Tí kresťania, ktorí nezažili radosť z výchovy detí v tomto svete, sú požehnaní v iných ohľadoch. Mnohé z týchto dvojíc zohrali veľmi dôležitú úlohu v rozširovaní záujmov Kráľovstva. V priebehu rokov získali skúsenosti, múdrosť a schopnosti, ktoré im umožňujú hodnotným spôsobom prispievať k dielu Kráľovstva. Mnohí sú v predných líniách tohto diela.

Hoci zostali bezdetní pre záujmy Kráľovstva, Jehova ich požehnal milujúcou duchovnou rodinou, ktorá si hlboko cení obete, ktoré priniesli. Je to tak, ako povedal Ježiš: „Nikto neopustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia [alebo „nevzdal sa“ ich] pre mňa a pre dobré posolstvo, aby v tomto čase nedostal stonásobne viac, domov, bratov a sestier, matiek a detí a polí... a v prichádzajúcom systéme vecí večný život.“ — Marek 10:29, 30.

Akí vzácni sú pre Jehovu všetci, ktorí sú verní! Všetkých lojálnych Božích služobníkov, či už majú deti, alebo nie, apoštol Pavol uisťuje: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu tým, že ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ — Hebrejom 6:10.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 23]

Bezdetné dvojice sú požehnávané milujúcou duchovnou rodinou