Rešpekt pred autoritou — prečo je potrebný?

KTO nie je vďačný, že polícia má autoritu zatknúť zločincov, ktorí nás okrádajú alebo ohrozujú našu rodinu? A neceníme si, že súdy majú autoritu trestať zločincov, aby tak chránili spoločnosť?

Možno si spomeniete aj na iné užitočné verejné služby, ako je údržba ciest, zdravotníctvo a vzdelávanie, ktoré sú zvyčajne platené z daní vyberaných vládnou autoritou. Praví kresťania bez váhania uznávajú, že je potrebné rešpektovať riadne ustanovenú autoritu. Ale kam až siaha taký rešpekt? A v akých oblastiach života sa vyžaduje úcta k autorite?

Autorita v spoločnosti

Biblia hovorí všetkým ľuďom, veriacim i neveriacim, aby rešpektovali občiansku autoritu, ktorá pracuje na dobro spoločnosti. Kresťanský apoštol Pavol o tom napísal svojim spoluveriacim v Ríme a aj pre nás bude užitočné zamyslieť sa nad tým, čo hovorí. Jeho slová sú zaznamenané v Rimanom 13:1–7.

Pavol bol rímsky občan a Rím bol v tom čase svetovou veľmocou. V liste, ktorý Pavol napísal okolo roku 56 n. l., radil kresťanom, aby boli príkladnými občanmi. Napísal: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“

Pavol tu vysvetľuje, že žiadna ľudská vrchnosť, čiže autorita, by neexistovala, keby to nepripustil Boh. V tomto zmysle majú nadriadené vrchnosti relatívne postavenie v rámci Božieho predsavzatia. Preto Pavol ďalej hovorí, že „ten, kto sa stavia proti vrchnosti, postavil sa proti Božiemu usporiadaniu“.

Kým občania, ktorí konajú dobro, môžu od nadriadených vrchností získať chválu, tieto vrchnosti majú tiež moc trestať zločincov. Tí, ktorí konajú to, čo je zlé, majú naozaj dôvod  báť sa práva vrchnosti konať ako „pomstiteľka“, keďže vlády to robia ako ‚Božie služobníčky‘.

Pavol uzatvára svoju úvahu slovami: „Preto je naliehavý dôvod, prečo máte byť podriadení, nielen pre hnev, ale aj pre vlastné svedomie. Preto aj platíte dane; sú totiž Božími verejnými služobníkmi, ktorí stále slúžia práve tomuto účelu.“

Zodpovednosť za použitie daní spočíva na nadriadených vrchnostiach, nie na daňovníkovi. Ako poctivý občan si kresťan zachováva dobré svedomie. Vie, že keď sa podriaďuje nadriadeným vrchnostiam a platí požadované dane, nielenže udržiava štandard spoločnosti, v ktorej žije, ale aj spĺňa Božie požiadavky.

Rodina a autorita

Ako je to s autoritou v rodine? V prvých rokoch svojho života dieťa na seba často upozorňuje plačom alebo až krikom. Ale múdry rodič rozlíši, čo dieťa skutočne potrebuje, a nedovolí, aby mu svojimi výbuchmi hnevu diktovalo, čo ono chce. Niektoré deti dostávajú s pribúdajúcimi rokmi úplnú voľnosť a je im dovolené určiť si vlastné normy. Keďže im chýbajú skúsenosti, môžu sa zapliesť do zločinnosti alebo do iného nesprávneho konania, a tým narušiť rodinu i spoločnosť ako celok, čo si uvedomuje mnoho miestnych autorít.

„Rodičia disciplinujú deti príliš neskoro,“ hovorí Rosalind Milesová, autorka knihy Children We Deserve (Deti, aké si zaslúžime). „Začať treba v momente, keď sa dieťa narodí.“ Ak rodičia od začiatku hovoria hlasom láskavej, starostlivej autority a sú vo výchove dôslední, deti sa čoskoro naučia prijímať túto autoritu a láskyplnú disciplínu, ktorá je s ňou spojená.

Biblia obsahuje množstvo informácií o autorite v rodine. V knihe Príslovia múdry muž Šalamún upozorňuje na dôležitosť jednoty bohabojných rodičov pri výchove detí: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ ​(Príslovia 1:8) Keď si rodičia zachovajú takúto rozumnú súdržnosť pred svojimi deťmi, deti budú vedieť, na čom sú. Môžu sa pokúsiť postaviť jedného rodiča proti druhému, aby dosiahli svoj cieľ, ale jednotná rodičovská autorita je pre mladých ochranou.

Biblia vysvetľuje, že manžel má hlavnú zodpovednosť za duchovné blaho nielen svojich detí, ale aj svojej manželky. Hovoríme o tom ako o princípe vedenia hlavou. Ako sa má tento princíp uplatňovať? Pavol poukazuje na to, že rovnako ako Kristus je hlavou zboru, aj muž je hlavou svojej manželky. Pavol potom dodáva: „Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor [svoju duchovnú nevestu] a vydal sa zaň.“ ​(Efezanom 5:25) Keď sa muž drží Ježišovho príkladu a uplatňuje princíp vedenia hlavou láskyplným spôsobom, získa si u svojej manželky „hlbokú úctu“. (Efezanom 5:33) Aj deti v takej domácnosti pochopia hodnotu autority od Boha a budú povzbudené rešpektovať ju. — Efezanom 6:1–3.

Ako môžu túto ťažkú úlohu splniť osamelí rodičia vrátane tých, ktorým zomrel manželský partner? Či už ide o otca, alebo o matku, môžu sa odvolávať priamo na autoritu Jehovu Boha a Ježiša Krista. Ježiš vždy hovoril s autoritou — s autoritou svojho Otca  a s autoritou inšpirovaných Písiem. — Matúš 4:1–10; 7:29; Ján 5:19, 30; 8:28.

Biblia poskytuje mnoho hodnotných zásad, ktoré možno uplatniť na problémy detí. Rodič, ktorý vyhľadáva také zásady a drží sa ich, bude schopný dať svojim deťom láskyplné a užitočné rady. (1. Mojžišova 6:22; Príslovia 13:20; Matúš 6:33; 1. Korinťanom 15:33; Filipanom 4:8, 9) Rodičia sa tiež môžu obrátiť na publikácie založené na Biblii, ktoré boli pripravené špeciálne na to, aby im pomohli vychovávať deti tak, aby si uvedomovali úžitok vyplývajúci z rešpektovania autority Písiem. *

Kresťanský zbor a autorita

„Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil, počúvajte ho.“ ​(Matúš 17:5) Tieto slová, ktoré povedal sám Jehova Boh, potvrdzovali, že Ježiš hovorí s autoritou od Boha. To, čo povedal, je zaznamenané v štyroch evanjeliách, ku ktorým máme ľahký prístup.

Ježiš tesne pred vystúpením do neba povedal svojim učeníkom: „Dostal som všetku moc [čiže autoritu] v nebi a na zemi.“ ​(Matúš 28:18) Ježiš ako Hlava zboru nielenže pozorne bdel nad svojimi pomazanými nasledovníkmi na zemi, ale od vyliatia svätého ducha na Letnice roku 33 n. l. ich tiež používa ako prostriedok pravdy, ako „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47; Skutky 2:1–36) Čo urobil pre to, aby to všetko mohol uskutočniť, a tak posilniť kresťanský zbor? „Keď vystúpil do výšin... dal dary v podobe ľudí.“ ​(Efezanom 4:8) Tieto „dary v podobe ľudí“ sú kresťanskí starší, ktorí sú ustanovení svätým duchom a dostávajú autoritu na to, aby sa starali o duchovné záujmy spoluveriacich. — Skutky 20:28.

Preto Pavol radí: „Pamätajte na tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, ktorí vám hovorili Božie slovo, a pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru.“ Keďže títo verní muži nasledujú Ježišove šľapaje, napodobňovať ich vieru je určite cestou múdrosti. Potom Pavol dodáva: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im [„neustále uznávajte ich autoritu nad vami“, The Amplified Bible], lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ — Hebrejom 13:7, 17.

Čo sa stane, keď je takéto vedenie prehliadané? Niektorí členovia raného kresťanského zboru ho prehliadali a stali sa odpadlíkmi. Hymeneus a Filetus sú spomínaní ako muži, ktorí podvracali vieru niektorých a svojimi prázdnymi rečami ‚porušovali to, čo je sväté‘. Tvrdili napríklad, že vzkriesenie už nastalo, buď duchovné, alebo symbolické, a z toho dôvodu už v budúcnosti pod Božím Kráľovstvom nebude žiadne vzkriesenie. — 2. Timotejovi 2:16–18.

Pomoc prišla od ustanovenej autority. Kresťanskí starší dokázali vyvrátiť takéto argumenty, lebo ako zástupcovia Ježiša Krista  použili autoritu Písma. (2. Timotejovi 3:16, 17) To isté platí v dnešnom kresťanskom zbore, ktorý je opísaný ako „stĺp a opora pravdy“. (1. Timotejovi 3:15) Nikdy nebude dovolené, aby falošné učenie skazilo ‚vzor zdravých slov‘, ktorý bol pre nás uchovaný na stránkach Biblie ako znamenitý zverený majetok. — 2. Timotejovi 1:13, 14.

Hoci rešpekt pred autoritou sa v tomto svete rýchlo vytráca, my ako kresťania uznávame, že náležitá autorita v spoločnosti, v rodine i v kresťanskom zbore je ustanovená na náš úžitok. Rešpekt pred autoritou je potrebný pre naše fyzické, citové i duchovné blaho. Ak budeme uznávať a rešpektovať túto autoritu od Boha, budeme chránení najväčšími autoritami — Jehovom Bohom a Ježišom Kristom — na naše večné dobro. — Žalm 119:165; Hebrejom 12:9.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Biblia obsahuje množstvo informácií o autorite v rodine

[Obrázok na strane 6]

Osamelí rodičia sa môžu odvolávať priamo na autoritu Jehovu Boha a Ježiša Krista

[Obrázky na strane 7]

Kresťania uznávajú, že náležitá autorita v rodine, v kresťanskom zbore i v spoločnosti je ustanovená na ich úžitok

[Prameň ilustrácie na strane 4]

Photo by Josh Mathes, Collection of the Supreme Court of the United States