Jediná cesta k vykoreneniu nenávisti

„Tam, kde niet strachu, niet ani nenávisti... Nenávidíme to, čoho sa bojíme, a preto tam, kde je nenávisť, sa skrýva strach.“ — CYRIL CONNOLLY, LITERÁRNY KRITIK A REDAKTOR.

MNOHÍ sociológovia sa domnievajú, že nenávisť je hlboko zakorenená v ľudskom podvedomí. „Veľká časť je dokonca naprogramovaná“, zabudovaná priamo do ľudskej povahy, povedal jeden politológ.

Dá sa pochopiť, že tí, ktorí skúmajú ľudskú povahu, prichádzajú k takému záveru. Jedinými objektmi ich skúmania sú muži a ženy, ktorí sa podľa inšpirovaného biblického záznamu narodili „v previnení“ a „v hriechu“. (Žalm 51:5) I sám Stvoriteľ, keď pred tisícročiami hodnotil nedokonalého človeka, „videl... že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý“. — 1. Mojžišova 6:5.

Predsudky, diskriminácia a nakoniec nenávisť sú výsledkami zdedenej nedokonalosti a sebectva človeka. (5. Mojžišova 32:5) Žiaľ, žiadna ľudská organizácia alebo vláda, nech by mala akúkoľvek politiku, nedokáže zákonmi zmeniť ľudské srdce. Zahraničná spravodajkyňa Johanna McGearyová poznamenala: „Žiaden policajt sveta, nech by bol akokoľvek silný, nemôže zasiahnuť tak, aby odstránil nenávisť, ktorá Bosnu, Somálsko, Libériu, Kašmír a Kaukaz zmáčala krvou.“

No skôr ako začneme hľadať riešenie, musíme pochopiť, čo sa skrýva za prejavmi nenávisti.

Nenávisť živená strachom

Nenávisť sa vynára v mnohých odtieňoch a podobách. Spisovateľ Andrew Sullivan to výstižne zhrnul v slovách: „Je nenávisť, ktorá sa bojí, a nenávisť, ktorá iba opovrhuje; je nenávisť, ktorá vyjadruje moc, a nenávisť, ktorá pochádza z bezmocnosti; je pomsta a je nenávisť, ktorá pramení zo závisti... Je nenávisť utláčateľa a nenávisť obete. Je nenávisť, ktorá pomaly vrie, a nenávisť, ktorá chladne. A je nenávisť, ktorá vybuchuje, a nenávisť, ktorá nikdy nevzplanie.“

Niektoré z hlavných činiteľov roznecujúcich nenávistné konflikty v našej dobe sú nepochybne  činitele sociálne a ekonomické. Silné predsudky a prejavy nenávisti sa často vyskytujú v tých oblastiach, kde skupina, ktorá má ekonomicky zvýhodnené pozície, je v menšine. Nenávisť často existuje aj tam, kde je životná úroveň určitej komunity ohrozená prílivom cudzincov.

Niektorí si azda myslia, že títo prišelci ich pripravia o pracovné miesta, lebo budú pracovať za nižšiu mzdu, alebo spôsobia, že sa zníži hodnota nehnuteľností. Či už sú také obavy oprávnené, alebo nie, to je druhoradé. Strach z hospodárskej straty a strach z toho, že utrpí úroveň spoločnosti alebo životného štýlu, sú mocnými činiteľmi, ktoré vyvolávajú predsudky a nenávisť.

Čo by malo byť prvým krokom k vykoreneniu nenávisti? Zmena postoja.

Meniaci sa postoj

„Skutočná zmena môže nastať iba z vôle ľudí, ktorých sa to týka,“ poznamenala McGearyová. Ale ako možno zmeniť vôľu ľudí? Skúsenosti ukazujú, že najsilnejšie, najpodnetnejšie a najtrvalejšie môže proti vzniku nenávisti pôsobiť Božie Slovo, Biblia. Je to preto, lebo „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca“. — Hebrejom 4:12.

Samozrejme, vykorenenie predsudkov a nenávisti nepríde samo, ani sa to nestane cez noc. Ale je to možné. Ježiš Kristus, ktorý vedel najlepšie motivovať srdce ľudí a prebúdzať ich svedomie, dokázal podnietiť ľudí k zmene. Miliónom ľudí sa podarilo uplatniť múdru  radu Ježiša Krista: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ — Matúš 5:44.

Ježiš v súlade so svojím učením prijal do skupiny svojich najdôvernejších priateľov Matúša, niekdajšieho vyberača daní, ktorý bol v židovskej spoločnosti nenávideným vydedencom. (Matúš 9:9; 11:19) Okrem toho, Ježiš zaviedol spôsob čistého uctievania, ktorý mali nakoniec prijať tisícky predtým zavrhovaných a nenávidených pohanov. (Galaťanom 3:28) Nasledovníkmi Ježiša Krista sa stali ľudia z celého vtedajšieho známeho sveta. (Skutky 10:34, 35) Títo jednotlivci sa stali známymi svojou výnimočnou láskou. (Ján 13:35) Keď ľudia naplnení nenávisťou kameňovali Ježišovho učeníka Štefana, jeho posledné slová boli: „Jehova, nepočítaj im tento hriech.“ Štefan želal tým, ktorí ho nenávideli, len to najlepšie. — Skutky 6:8–14; 7:54–60.

Dnešní praví kresťania podobne reagujú na Ježišovu radu, aby konali dobro nielen svojim kresťanským bratom, ale aj tým, ktorí ich nenávidia. (Galaťanom 6:10) Veľmi sa usilujú odstrániť zo svojho života trpkú nenávisť. Keďže si uvedomujú mocné sily, ktoré v nich môžu splodiť nenávisť, robia rozhodné kroky a nahrádzajú nenávisť láskou. Áno, ako povedal jeden staroveký mudrc, „nenávisť, tá podnecuje k sporom, ale láska prikrýva dokonca všetky priestupky“. — Príslovia 10:12.

Apoštol Ján uviedol: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah, a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ ​(1. Jána 3:15) Jehovovi svedkovia tomu veria. Vďaka tomu sú dnes zjednocovaní — nech pochádzajú z akéhokoľvek etnického, kultúrneho, náboženského či politického prostredia — do jedného zjednoteného spoločenstva zbaveného nenávisti, do skutočného celosvetového bratstva. — Pozri rámčeky.

Nenávisť bude vykorenená!

Možno však poviete: ‚To môže byť tak riešenie pre týchto jednotlivcov. Ale tým sa neodstráni všetka nenávisť zo zeme.‘ Je pravda, že aj keď vy osobne nemáte nenávisť v srdci, môžete sa stať jej obeťou. Preto ak chceme nájsť skutočné riešenie tohto celosvetového problému, musíme sa obrátiť na Boha.

Božím predsavzatím je čoskoro odstrániť zo zeme všetky stopy nenávisti. To sa stane pod  vedením nebeskej vlády, o ktorú nás Ježiš učil modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:9, 10.

Keď bude táto modlitba úplne vypočutá, podmienky, ktoré plodia nenávisť, už nebudú existovať. Situácie, ktoré nenávisť vytvára, sa už nebudú vyskytovať. Propaganda, nevedomosť a predsudky budú nahradené informovanosťou, pravdou a spravodlivosťou. Vtedy Boh naozaj „zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. — Zjavenie 21:1–4.

A teraz ešte lepšia správa! Existujú nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že žijeme v „posledných dňoch“. Preto môžeme mať dôveru, že veľmi skoro uvidíme, ako hriešna nenávisť vymizne z tejto zeme. (2. Timotejovi 3:1–5; Matúš 24:3–14) V Božom sľúbenom novom svete bude existovať skutočný duch bratstva, lebo ľudstvo bude opäť privedené k dokonalosti. — Lukáš 23:43; 2. Petra 3:13.

Ale ak sa chcete tešiť z pravého bratstva, nemusíte čakať až na ten čas. Ako ukazujú príbehy v rámčekoch, kresťanská láska si už našla miesto v miliónoch sŕdc, ktoré by inak mohli byť naplnené nenávisťou. Aj vy ste pozývaný, aby ste sa stali časťou tohto milujúceho bratstva!

[Rámček na strane 5]

„Čo by urobil Ježiš?“

V júni 1998 traja belosi na texaskom vidieku v Spojených štátoch zaútočili na černocha Jamesa Byrda ml. Vzali ho do odľahlej, opustenej oblasti, zbili ho a spútali mu nohy reťazami. Potom ho pripevnili k dodávke a vliekli ho po ceste päť kilometrov, až kým jeho telo nenarazilo na betónový kanál. Tento čin bol označený za najstrašnejší zločin motivovaný rasovou nenávisťou v 90. rokoch 20. storočia.

Tri sestry Jamesa Byrda patria k Jehovovým svedkom. Čo pociťujú k páchateľom tohto strašného zločinu? V spoločnom vyhlásení uviedli: „Keď je mučený a zlynčovaný vám blízky človek, cítite nepredstaviteľnú stratu a bolesť. Ako reagovať na taký brutálny čin? Odplata, nenávistné slová alebo podpora nenávistnej propagandy nám nikdy ani neprišli na um. Uvažovali sme: ‚Čo by urobil Ježiš? Ako by reagoval on?‘ Odpoveď bola krištáľovo jasná. Jeho posolstvo by bolo posolstvom pokoja a nádeje.“

Jeden z biblických textov, ktoré im pomohli, aby sa v ich srdci nevyvinula nenávisť, bol z listu Rimanom 12:17–19. Apoštol Pavol napísal: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“

Ďalej uviedli: „Spomíname si na realistické vyjadrenia v našich publikáciách o tom, že niektoré krivdy či zločiny sú také hrôzostrašné, že bude ťažšie povedať: ‚Odpúšťam ti‘ a len tak odísť. Odpustením v takých prípadoch môže byť už to, že človek prestane prechovávať rozhorčenie, aby tak ďalej mohol žiť svoj život a neničil si fyzické alebo duševné zdravie zotrvávaním v hneve.“ Aké výstižné svedectvo o tom, že Biblia môže zabrániť tomu, aby sa v človeku nezakorenila hlboká nenávisť!

[Rámček na strane 6]

Nepriateľstvo sa zmenilo na priateľstvo

V posledných rokoch prúdili do Grécka tisíce prisťahovalcov, ktorí tu hľadali prácu. Zhoršujúce sa ekonomické podmienky však zredukovali pracovné príležitosti, a to zintenzívnilo boj o pracovné miesta. Následkom toho vzniklo veľké nepriateľstvo medzi jednotlivými etnickými skupinami. Typickým príkladom je súperenie medzi prisťahovalcami z Albánska a Bulharska. V mnohých častiach Grécka príslušníci týchto dvoch skupín medzi sebou veľmi súperia.

V meste Kiato na severovýchode Peloponézu začala jedna bulharská rodina a jeden Albánec študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a navzájom sa spoznali. Uplatňovaním biblických zásad odbúrali nepriateľstvo, ktoré pretrváva medzi mnohými príslušníkmi týchto dvoch etnických skupín. Vďaka tomu vznikol medzi nimi skutočný bratský vzťah. Bulhar Ivan dokonca pomohol Albáncovi Loulisovi nájsť si bývanie vedľa jeho domu. Tieto dve rodiny sa často delia medzi sebou o potraviny a o to málo hmotných prostriedkov, ktoré majú. Obaja muži sú dnes pokrstenými svedkami Jehovu a úzko spolupracujú pri zvestovaní dobrého posolstva. Netreba hovoriť, že toto kresťanské priateľstvo neuniklo pozornosti susedov.

[Obrázok na strane 7]

Pod vládou Božieho Kráľovstva budú zo zeme odstránené všetky stopy nenávisti