Obete, ktoré sa páčili Bohu

„Každý veľkňaz je ustanovený preto, aby prinášal dary a obete.“ — HEBREJOM 8:3.

1. Prečo ľudia pociťujú potrebu obrátiť sa k Bohu?

„ZDÁ sa, že prinášanie obetí je človeku rovnako ‚prirodzené‘ ako predkladanie modlitieb; to prvé naznačuje, aký má názor na seba, to druhé, aký má názor na Boha,“ píše biblický historik Alfred Edersheim. Odkedy hriech vošiel do sveta, prináša bolestný pocit viny, odcudzenia sa Bohu a beznádeje. Potrebná je úľava od týchto pocitov. Je ľahké pochopiť, že keď si ľudia uvedomia svoj zúfalý stav, pocítia potrebu hľadať pomoc u Boha. — Rimanom 5:12.

2. Aké záznamy o prvých obetiach prinesených Bohu nachádzame v Biblii?

² O obetiach prinesených Bohu sa v Biblii prvýkrát hovorí v súvislosti s Kainom a Ábelom. Čítame tam: „Stalo sa po uplynutí nejakého času, že Kain priniesol niečo z plodov zeme ako obeť Jehovovi. Ale Ábel, ten tiež priniesol niečo z prvotín svojho stáda drobného dobytka, áno, jeho tučné kusy.“ ​(1. Mojžišova 4:3, 4) Ďalej sa dozvedáme, že Noach, ktorého Boh zachránil počas veľkej potopy, ktorá zničila zlé pokolenie jeho doby, bol podnietený ‚obetovať na oltári zápalné obete‘ Jehovovi. (1. Mojžišova 8:20) Abraháma, Božieho verného služobníka a priateľa, podnietili Božie sľuby a požehnania pri viacerých príležitostiach ‚vystavať oltár a vzývať Jehovovo meno‘. (1. Mojžišova 12:8; 13:3, 4, 18) Neskôr bol Abrahám postavený pred najväčšiu skúšku svojej viery, keď mu Jehova povedal, aby obetoval svojho syna Izáka ako zápalnú obeť. (1. Mojžišova 22:1–14) I keď sú tieto správy krátke, vrhajú na otázku obete mnoho svetla, ako uvidíme neskôr.

3. Akú úlohu majú obete v uctievaní?

³ Z týchto i z ďalších biblických správ je zrejmé, že predkladanie určitých obetí bolo dôležitou súčasťou uctievania dávno predtým, ako dal Jehova v tej veci konkrétne zákony. V súlade s tým jedno dielo definuje „obeť“ ako „náboženský rituál, počas ktorého je niečo predložené božstvu na získanie, udržanie alebo obnovenie priaznivého vzťahu človeka s tým, čo považuje za posvätné.“ To však vyvoláva niekoľko dôležitých otázok hodných starostlivej úvahy. Napríklad: Prečo je pri uctievaní potrebná obeť? Aké obete sú Bohu prijateľné? A aký význam majú staroveké obete pre nás dnes?

Prečo je obeť potrebná?

4. Čo si Adam s Evou spôsobili tým, že zhrešili?

⁴ Keď Adam zhrešil, zhrešil úmyselne. To, že vzal a jedol ovocie zo stromu poznania dobrého  a zlého, bol zámerný skutok neposlušnosti. Trestom za tento skutok neposlušnosti bola smrť, pretože Boh jasne vyhlásil: „V deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:17) Adam a Eva napokon dostali mzdu za tento hriech — zomreli. — 1. Mojžišova 3:19; 5:3–5.

5. Prečo sa Jehova ujal iniciatívy v prospech Adamovho potomstva a čo preň urobil?

⁵ Ale čo Adamovo potomstvo? Keďže po Adamovi zdedilo hriech a nedokonalosť, je podrobené rovnakému odcudzeniu sa Bohu, beznádeji a smrti, aké okúsil prvý ľudský pár. (Rimanom 5:14) No Jehova nie je len Bohom spravodlivosti a moci, ale tiež — a vlastne predovšetkým — je Bohom lásky. (1. Jána 4:8, 16) A tak sa ujíma iniciatívy pri obnovení narušeného vzťahu. Po tom, čo Biblia uvádza, že „mzda, ktorú platí hriech, je smrť“, ďalej hovorí: „Ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ — Rimanom 6:23.

6. Aká je Jehovova vôľa v súvislosti so škodou spôsobenou Adamovým hriechom?

⁶ To, čo Jehova napokon urobil, aby zaistil tento dar, malo poskytnúť niečo, čo by pokrylo stratu spôsobenú Adamovým hriechom. Prvotný význam slova kafar v hebrejčine pravdepodobne bol „pokryť“ alebo možno „zotrieť“ a prekladá sa aj slovom „zmierenie“. * Inými slovami, Jehova zaobstaral vhodný prostriedok na prikrytie hriechu zdedeného po Adamovi a napravil škodu, ktorú tento hriech spôsobil. Tak môžu byť ľudia, ktorí budú spôsobilí dostať tento dar, oslobodení spod odsúdenia do stavu hriešnosti a na smrť. — Rimanom 8:21.

7. a) Akú nádej poskytol Boží rozsudok nad Satanom? b) Aká cena musela byť zaplatená za oslobodenie ľudstva z hriechu a smrti?

⁷ O tejto nádeji na oslobodenie z otroctva hriechu a smrti bola vyslovená nepriama zmienka hneď po tom, čo prvá ľudská dvojica zhrešila. Pri vynesení rozsudku nad Satanom, ktorého tu reprezentoval had, Jehova povedal: „Ja položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15) Prostredníctvom tohto prorockého vyhlásenia svitol lúč nádeje všetkým, ktorí uveria v tento sľub. Za toto oslobodenie však bolo treba zaplatiť nejakú cenu. Sľúbené Semeno nemalo jednoducho prísť zničiť Satana; Semenu mala byť rozmliaždená päta, to znamená, že muselo podstúpiť smrť, hoci nie natrvalo.

8. a) Ako Kain nakoniec sklamal? b) Prečo bola Ábelova obeť Bohu prijateľná?

⁸ Adam a Eva nepochybne veľa uvažovali o tom, kto bude tým sľúbeným Semenom. Keď Eva porodila svojho prvého syna Kaina, vyhlásila: „Vydala som zo seba muža s Jehovovou pomocou.“ ​(1. Mojžišova 4:1) Myslela si azda, že tým Semenom bude napokon jej syn? Či už si to myslela, alebo nie, Kain i jeho obeť nakoniec priniesli sklamanie. Naproti tomu jeho brat Ábel prejavoval vieru v Boží sľub a ako obeť Jehovovi bol podnietený obetovať niečo z prvorodených svojho stáda. Čítame: „Vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý.“ — Hebrejom 11:4.

9. a) Čomu Ábel uveril a ako to dal najavo? b) Čo dosiahol svojou obeťou?

⁹ Ábelova viera nebola len vierou v existenciu Boha, ktorú určite mal aj Kain. Ábel mal vieru v Boží sľub o Semene, ktoré verným ľuďom prinesie záchranu. Ábelovi nebolo zjavené, ako sa to dosiahne, ale na základe Božieho sľubu si uvedomoval, že niekomu bude musieť byť rozmliaždená päta. Áno, zrejme došiel k záveru, že musí byť preliata krv — čo je presne myšlienka obete. Ábel obetoval Zdroju života dar, ktorý  zahŕňal život a krv. Urobil to pravdepodobne ako prejav svojej intenzívnej túžby po naplnení Jehovovho sľubu a toho, že toto naplnenie očakáva. Vďaka tomuto prejavu viery sa Ábelova obeť Jehovovi páčila a symbolicky vyjadrovala samotnú podstatu obete, ktorá je prostriedkom na to, aby sa hriešni ľudia mohli priblížiť k Bohu a získať jeho priazeň. — 1. Mojžišova 4:4; Hebrejom 11:1, 6.

10. Ako bol objasnený význam obete tým, že Jehova požiadal Abraháma, aby obetoval Izáka?

¹⁰ Hlboký význam obete bol pozoruhodne objasnený, keď Jehova prikázal Abrahámovi, aby obetoval svojho syna Izáka ako zápalnú obeť. I keď táto obeť nebola prinesená doslovne, slúžila ako predobraz toho, čo mal napokon urobiť sám Jehova — mal obetovať svojho jednosplodeného Syna ako vôbec najväčšiu obeť, aby uskutočnil svoju vôľu vzhľadom na ľudstvo. (Ján 3:16) Obeťami a obetnými darmi ustanovenými mojžišovským Zákonom dal Jehova prorocký vzor, aby svoj vyvolený ľud naučil, čo musia robiť, aby dosiahli odpustenie svojich hriechov a posilnili si nádej na záchranu. Čo sa z týchto obetí a obetných darov môžeme naučiť?

Obete prijateľné Jehovovi

11. Aké dve kategórie obetí predkladal izraelský veľkňaz a prečo?

¹¹ „Každý veľkňaz je ustanovený preto, aby prinášal dary a obete,“ píše apoštol Pavol. (Hebrejom 8:3) Všimni si, že obete, ktoré predkladal veľkňaz v starovekom Izraeli, Pavol delí na dve kategórie, totiž na „dary“ a „obete“, čiže „obete za hriechy“. (Hebrejom 5:1) Ľudia obvykle dávajú dary, aby prejavili náklonnosť a ocenenie a tiež preto, aby utužili priateľstvo, získali priazeň alebo aby boli priaznivo prijatí. (1. Mojžišova 32:20; Príslovia 18:16) Podobne aj mnoho obetí predpísaných Zákonom možno považovať za „dary“ dávané Bohu v snahe získať jeho priaznivé prijatie. * Priestupky proti Zákonu si vyžadovali odškodnenie a ako náhrada sa predkladali „obete za hriechy“. Pentateuch, zvlášť 2., 3. a 4. kniha Mojžišova, poskytuje veľké množstvo informácií o rôznych obetiach a obetných daroch. I keď obsiahnuť všetky detaily a zapamätať si ich by pre nás mohlo byť veľmi náročné, niektoré kľúčové myšlienky týkajúce sa rôznych druhov obetí si zaslúžia našu pozornosť.

12. Kde v Biblii môžeme nájsť prehľad obetí, čiže obetných darov Zákona?

¹² Môžeme si všimnúť, že v 3. Mojžišovej v 1. až 7. kapitole je päť hlavných druhov obetí — zápalná obeť, obilná obeť, obeť spoločenstva, obeť za hriech a obeť za vinu — opísaných jednotlivo, hoci niektoré z nich sa v skutočnosti predkladali spolu. Všimnime si tiež, že tieto obete sú v týchto kapitolách opísané z dvoch hľadísk: najprv je v 3. Mojžišovej od 1:2 po 6:7 podrobne opísané, čo sa malo obetovať na oltári, a potom je v 3. Mojžišovej od 6:8 po 7:36 ukázané, ktoré časti obete boli vyhradené kňazom a ktoré tomu, kto obetoval. Potom v 4. Mojžišovej v 28. a 29. kapitole nachádzame čosi, čo by sme mohli považovať za podrobný rozvrh, ktorý určoval, čo sa malo obetovať denne, čo týždenne, čo mesačne a čo sa malo obetovať pri výročných sviatkoch.

13. Opíš obetné dary, ktoré boli Bohu dobrovoľne obetované ako dary.

 ¹³ K obetným darom, ktoré sa predkladali dobrovoľne ako dary alebo boli prinesené s cieľom priblížiť sa k Bohu a dosiahnuť jeho priazeň, patrili zápalné obete, obilné obete a obete spoločenstva. Niektorí učenci usudzujú, že hebrejský výraz pre „zápalnú obeť“ znamená „obeť vystupovania“ alebo „vystupujúca obeť“. Je to vhodné, pretože pri zápalnej obeti sa zabité zviera spálilo na oltári a príjemná alebo upokojujúca vôňa vystupovala k nebesiam k Bohu. Charakteristickou črtou zápalnej obete bolo, že po tom, čo bol krvou zvieraťa dookola pokropený oltár, zviera bolo celé obetované Bohu. Kňazi ‚to všetko nechali dymiť na oltári ako zápalnú obeť, obeť ohňom upokojujúcej vône Jehovovi‘. — 3. Mojžišova 1:3, 4, 9; 1. Mojžišova 8:21.

14. Ako bola predkladaná obilná obeť?

¹⁴ Obilná obeť je opísaná v 2. kapitole 3. Mojžišovej. Bola to dobrovoľná obeť z jemnej múky zvyčajne zvlhčenej olejom a s prídavkom vonnej živice. „Kňaz naberie z toho plnú hrsť jemnej múky a oleja spolu s celou vonnou živicou; a nechá to dymiť na oltári ako pripomienku z nej, ako obeť ohňom upokojujúcej vône Jehovovi.“ ​(3. Mojžišova 2:2) Vonná živica bola jednou z prísad svätého kadidla, ktoré sa pálilo na oltári pre kadidlo vo svätostánku a v chráme. (2. Mojžišova 30:34–36) Zjavne toto mal na mysli kráľ Dávid, keď povedal: „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou, dvíhanie mojich dlaní ako večerná obilná obeť.“ — Žalm 141:2.

15. Čo bolo účelom obete spoločenstva?

¹⁵ Ďalšou dobrovoľnou obeťou bola obeť spoločenstva opísaná v 3. kapitole 3. Mojžišovej. Jej názov možno preložiť aj výrazom „obeť pokojných obetí“. V hebrejčine znamená slovo „pokoj“ oveľa viac než len stav bez vojen alebo nepokojov. V knihe Studies in the Mosaic  Institutions sa píše: „V Biblii to tiež označuje stav pokoja, čiže pokojný vzťah s Bohom, blahobyt, radosť a šťastie.“ Obete spoločenstva teda neboli predkladané na dosiahnutie pokoja s Bohom, akoby na jeho upokojenie, ale ako prejav vďačnosti alebo ako oslava požehnaného stavu pokoja s Bohom, ktorý majú ľudia ním schválení. Po obetovaní krvi a tuku Jehovovi, jedli z obete kňazi a ten, kto ju obetoval. (3. Mojžišova 3:17; 7:16–21; 19:5–8) Ten, kto obeť predkladal, kňazi a Jehova Boh mali týmto krásnym symbolickým spôsobom podiel na jedle, čo naznačovalo, že je medzi nimi pokojný vzťah.

16. a) Aký bol účel obete za hriech a obete za vinu? b) Ako sa tieto obete líšili od zápalnej obete?

¹⁶ K obetiam, ktoré boli predkladané v úsilí o odpustenie hriechu alebo na zmierenie za priestupky proti Zákonu, patrili obeť za hriech a obeť za vinu. Hoci aj tieto obete sa pálili na oltári, od zápalnej obete sa odlišovali tým, že sa Bohu neobetovalo celé zviera, ale iba tuk a určité jeho časti. Zvyšok zvieraťa sa vyhodil za tábor alebo v niektorých prípadoch z neho jedli kňazi. Táto odlišnosť je dôležitá. Zápalná obeť sa Bohu predkladala ako dar, aby Boh umožnil priblížiť sa k nemu, a tak bola predkladaná výlučne jemu a celá. Je zaujímavé, že pred zápalnou obeťou sa obyčajne prinášala obeť za hriech alebo obeť za vinu, čo naznačovalo, že hriešnik potrebuje odpustenie hriechov, ak má byť jeho dar Bohu prijateľný. — 3. Mojžišova 8:14, 18; 9:2, 3; 16:3, 5.

17, 18. Prečo bola zavedená obeť za hriech a aký bol účel obete za vinu?

¹⁷ Obeť za hriech bola prijatá len za neúmyselný hriech proti Zákonu, za hriech, ktorý bol spáchaný v dôsledku slabosti tela. „V prípade, že nejaká duša nedopatrením hreší v akejkoľvek veci, o ktorej Jehova prikazuje, že by sa nemala urobiť,“ potom musel hriešnik primerane svojmu spoločenskému postaveniu v komunite obetovať obeť za hriech. (3. Mojžišova 4:2, 3, 22, 27) Naproti tomu nekajúcni hriešnici boli odrezaní, v ich prípade neboli žiadne obete nič platné. — 2. Mojžišova 21:12–15; 3. Mojžišova 17:10; 20:2, 6, 10; 4. Mojžišova 15:30; Hebrejom 2:2.

¹⁸ Význam a účel obete za vinu je objasnený v 5. a 6. kapitole 3. Mojžišovej. Nejaký človek azda zhrešil neúmyselne. No i tak sa svojím priestupkom previnil buď proti právam blížneho, alebo proti Jehovovi Bohu a toto zlo muselo byť odškodnené alebo napravené. Spomenutých je tu niekoľko kategórií hriechov. Niektoré boli osobné hriechy (5:2–6), niektoré boli hriechmi proti „Jehovovým svätým veciam“ ​(5:14–16) a niektoré, hoci neboli celkom neúmyselné, boli hriechmi, ktoré pramenili z nesprávnych žiadostí alebo z telesných slabostí (6:1–3). Okrem toho, že sa od priestupníka vyžadovalo, aby také hriechy vyznal, musel poskytnúť náhradu, kde to bolo vhodné, a potom predložiť Jehovovi obeť za vinu. — 3. Mojžišova 6:4–7.

Malo prísť niečo lepšie

19. Prečo Izraeliti nezískali Božiu priazeň napriek tomu, že mali Zákon a obete?

¹⁹ Mojžišovský Zákon s mnohými obeťami a obetnými darmi bol Izraelitom daný preto, aby im umožnil približovať sa k Bohu a získať a udržať si jeho priazeň a požehnanie do príchodu sľúbeného Semena. Apoštol Pavol, pôvodom Žid, to vyjadril takto: „Zákon sa teda stal  naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery.“ ​(Galaťanom 3:24) Žiaľ, Izrael ako národ na túto výchovu nereagoval, ale túto výsadu zneužil. Preto sa Jehovovi ich množstvo obetí sprotivilo a povedal: „Už mám dosť úplných zápalných obetí baranov a tuku vykŕmených zvierat; a nenašiel som nijaké potešenie v krvi mladých býkov a baránkov a capov.“ — Izaiáš 1:11.

20. Čo sa stalo v roku 70 n. l., pokiaľ ide o Zákon a jeho obete?

²⁰ V roku 70 n. l. židovský systém vecí s jeho chrámom a kňazstvom dospel k svojmu koncu. Odvtedy už nebolo možné prinášať obete spôsobom, ktorý stanovoval Zákon. Znamená to azda, že pre dnešných Božích ctiteľov stratili obete, ako neoddeliteľná súčasť Zákona, úplne svoj význam? To preskúmame v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Čo podnecovalo verných mužov staroveku, aby predkladali Jehovovi obete?

• Prečo boli obete potrebné?

• Aké základné druhy obetí sa predkladali pod Zákonom a s akým cieľom?

• Akému hlavnému účelu podľa Pavla slúžil Zákon a obete?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 14]

Ábelova obeť bola prijateľná, lebo bola prejavom jeho viery v Jehovov sľub

[Obrázok na strane 15]

Vieš, čo znamená táto scéna?