Naše drahocenné dedičstvo — čo pre teba znamená?

„Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta.“ — MATÚŠ 25:34.

1. Čo ľudia dostávajú ako dedičstvo?

KAŽDÝ človek má niečo, čo zdedil. Niektorí azda zdedili dostatok hmotných vecí, ktoré im umožňujú pohodlný život. Dedičstvom iných je život v chudobe. Niektorým zanechali predchádzajúce generácie ako dedičstvo silnú nenávisť k inej národnostnej skupine pre to, čo zažili alebo počuli. No jedno sme zdedili všetci. Po prvom človekovi, Adamovi, sme všetci dostali ako dedičstvo hriech. Toto dedičstvo vedie napokon k smrti. — Kazateľ 9:2, 10; Rimanom 5:12.

2, 3. Aké dedičstvo Jehova pôvodne umožnil získať potomkom Adama a Evy a prečo ho nedostali?

² Jehova ako milujúci nebeský Otec ponúkol pôvodne ľudstvu úplne odlišné dedičstvo — dokonalý večný život v Raji. Naši prví rodičia, Adam a Eva, dostali dokonalý, bezhriešny začiatok. Jehova Boh dal ľudstvu ako dar planétu Zem. (Žalm 115:16) Záhradu Eden dal ako vzor toho, čím sa mohla stať celá zem, a ľuďom dal úžasnú, podnetnú úlohu. Mali privádzať na svet deti, starať sa o zem a o všetky rozmanité rastliny a zvieratá na nej a mali rozšíriť Raj na celú zem. (1. Mojžišova 1:28; 2:8, 9, 15) Ich potomkovia mali na tom s nimi spolupracovať. Aké úžasné dedičstvo im mohli dať!

³ Ale ak sa z toho všetkého mali Adam, Eva a ich potomkovia tešiť, museli mať dobrý vzťah k Bohu. Adam a Eva boli Jehovovi dlžní lásku a poslušnosť, ale oni si necenili, čo im Boh dal, a neposlúchli jeho príkaz. Prišli o rajský domov a o nádhernú vyhliadku, ktorú im Boh predložil. Preto to nemohli odovzdať svojmu potomstvu. — 1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1–24.

4. Ako môžeme dostať dedičstvo, ktoré Adam stratil?

⁴ Jehova milosrdne zariadil, aby potomkovia Adama a Evy mohli dostať príležitosť získať dedičstvo, ktoré Adam stratil. Ako? V čase, ktorý Boh sám stanovil, položil jeho Syn, Ježiš Kristus, svoj dokonalý ľudský život za Adamových potomkov. Týmto spôsobom ich Kristus všetkých vykúpil. Ale ľudia toto dedičstvo nedostávajú automaticky. Je potrebné, aby mali schválené postavenie pred Bohom. To môžu získať prejavovaním viery, že Ježišova obeť má hodnotu zmierenia za hriechy, a tým, že túto vieru dávajú najavo poslušnosťou. (Ján 3:16, 36; 1. Timotejovi 2:5, 6; Hebrejom 2:9; 5:9) Dávaš svojím spôsobom života najavo, že si ceníš to, čo Boh urobil?

Dedičstvo dané prostredníctvom Abraháma

5. Ako dal Abrahám najavo, že si cení svoj vzťah k Jehovovi?

⁵ Jehova pri napĺňaní svojho predsavzatia so zemou zaobchádzal s Abrahámom zvláštnym spôsobom. Tomuto vernému mužovi dal pokyn, aby odišiel zo svojej krajiny a presťahoval sa do krajiny, ktorú mu mal ukázať sám Boh. Abrahám ochotne poslúchol. Keď tam Abrahám prišiel, Jehova mu povedal, že krajinu nedostane do dedičstva on, ale jeho potomstvo. (1. Mojžišova 12:1, 2, 7) Ako  Abrahám zareagoval? Bol ochotný slúžiť Jehovovi kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom podľa Božích pokynov, aby jeho potomstvo mohlo dostať dedičstvo. V krajine, ktorá mu nepatrila, slúžil Jehovovi celých 100 rokov až do svojej smrti. (1. Mojžišova 12:4; 25:8–10) Konal by si podobne? Jehova povedal, že Abrahám je jeho priateľ. — Izaiáš 41:8.

6. a) Čo Abrahám ukázal tým, že bol ochotný obetovať svojho syna? b) Aké drahocenné dedičstvo mal Abrahám možnosť odovzdať svojmu potomstvu?

⁶ Abrahám musel na svojho vrúcne milovaného syna Izáka dlho čakať. Keď tento chlapec vyrástol a zrejme už bol z neho mladý muž, Jehova prikázal Abrahámovi vziať chlapca a predložiť ho ako obeť. Abrahám nevedel, že tým ukáže, čo urobí sám Boh, keď dá svojho Syna ako výkupné; jednako poslúchol, a keď už-už chcel Izáka obetovať, zabránil mu v tom Jehovov anjel. (1. Mojžišova 22:9–14) Jehova už predtým povedal, že sľuby, ktoré dal Abrahámovi, splní prostredníctvom Izáka. Abrahám teda očividne veril, že keby to bolo potrebné, Boh by mohol vzkriesiť Izáka z mŕtvych, hoci predtým ešte nič také neurobil. (1. Mojžišova 17:15–18; Hebrejom 11:17–19) Keďže Abrahám neodoprel Jehovovi ani svojho syna, Jehova vyhlásil: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ ​(1. Mojžišova 22:15–18) Tým naznačil, že Semeno, o ktorom sa hovorí v 1. Mojžišovej 3:15, mesiášsky osloboditeľ, malo prísť z Abrahámovej rodovej línie. Aké drahocenné dedičstvo mal Abrahám možnosť odovzdať!

7. Ako Abrahám, Izák a Jakob prejavili ocenenie pre svoje dedičstvo?

⁷ Abrahám nechápal význam toho, čo vtedy Jehova robil; nechápal to ani jeho syn Izák, ani jeho vnuk Jakob, ktorí sa stali „spoludedičmi toho istého sľubu“. Ale dôverovali Jehovovi. Nepripojili sa k žiadnemu z mestských kráľovstiev v tej krajine, lebo očakávali niečo lepšie — „mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. (Hebrejom 11:8–10, 13–16) No nie všetci Abrahámovi potomkovia si vážili veľkú hodnotu dedičstva sprístupneného prostredníctvom Abraháma.

Niektorí, čo týmto dedičstvom pohrdli

8. Ako dal Ezau najavo, že si neváži veľkú hodnotu svojho dedičstva?

⁸ Ezau, starší Izákov syn, si nevážil svoje právo prvorodeného. Necenil si sväté veci. Keď bol jedného dňa hladný, predal svoje právo prvorodeného svojmu bratovi Jakobovi. Za čo? Výmenou za jeden pokrm — za chlieb a dusenú šošovicu! (1. Mojžišova 25:29–34; Hebrejom 12:14–17) Z Jakoba, ktorému Boh zmenil meno na Izrael, pochádzal národ, prostredníctvom ktorého sa mali splniť Božie sľuby  dané Abrahámovi. Aké možnosti sa tomuto národu naskytli vďaka jeho neobyčajnému dedičstvu?

9. Aké oslobodenie zažili potomkovia Jakoba, čiže Izraela, vďaka svojmu duchovnému dedičstvu?

⁹ V období hladu sa Jakob s rodinou presťahoval do Egypta. Tam sa počet členov rodiny rozrástol a stali sa veľmi početnými, no stali sa aj otrokmi. Jehova však nezabudol na svoju zmluvu s Abrahámom. V čase, ktorý stanovil, oslobodil synov Izraela z otroctva a oznámil im, že sa chystá priviesť ich do „krajiny tečúcej mliekom a medom“, do krajiny, ktorú sľúbil Abrahámovi. — 2. Mojžišova 3:7, 8; 1. Mojžišova 15:18–21.

10. Aké mimoriadne udalosti sa ďalej odohrali pri vrchu Sinaj v súvislosti s dedičstvom synov Izraela?

¹⁰ Keď boli synovia Izraela na ceste do Zasľúbenej krajiny, Jehova ich zhromaždil pri vrchu Sinaj. Tam im povedal: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ ​(2. Mojžišova 19:5, 6) Keď členovia tohto národa dobrovoľne a jednomyseľne vyjadrili svoj súhlas, Jehova im dal Zákon — niečo, čo nedal nijakému inému národu. — Žalm 147:19, 20.

11. Čo patrilo k drahocenným veciam obsiahnutým v duchovnom dedičstve synov Izraela?

¹¹ Aké duchovné dedičstvo mali členovia tohto nového národa! Uctievali jediného pravého Boha, ktorý ich oslobodil z Egypta, a pri odovzdávaní Zákona na vrchu Sinaj boli očitými svedkami udalostí vzbudzujúcich bázeň. Ich dedičstvo sa ďalej zveľaďovalo, keď prostredníctvom prorokov dostávali ďalšie „Božie sväté vyhlásenia“. (Rimanom 3:1, 2) Jehova ich ustanovil za svojich svedkov. (Izaiáš 43:10–12) Z ich národa malo vyjsť mesiášske Semeno. Zákon naň vopred poukazoval, mal ho identifikovať a mal im pomôcť pochopiť, že ho potrebujú. (Galaťanom 3:19, 24) Okrem toho mali dostať príležitosť slúžiť spolu s týmto mesiášskym Semenom ako kráľovstvo kňazov a svätý národ. — Rimanom 9:4, 5.

12. Hoci Izraeliti vošli do Zasľúbenej krajiny, čo nezažili? Prečo?

¹² Jehova v súlade so svojím sľubom doviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Ale ako neskôr vysvetlil apoštol Pavol, pre ich nedostatok viery sa táto krajina nestala pre nich skutočným ‚miestom odpočinku‘. Ako národ nevošli do „Božieho odpočinku“, lebo nepochopili účel Božieho dňa odpočinku, ktorý sa začal po stvorení Adama a Evy, a nekonali v súlade s týmto účelom. — Hebrejom 4:3–10.

13. O čo prišiel Izrael ako národ preto, že si nevážil svoje duchovné dedičstvo?

¹³ Prirodzený Izrael mohol naplniť počet tých, ktorí sa mali ako kráľovstvo kňazov a svätý národ podieľať s Mesiášom na jeho nebeskom Kráľovstve. No oni si svoje drahocenné dedičstvo nevážili. Keď Mesiáš prišiel, prijal ho len ostatok prirodzených Izraelitov. Preto bol z nich do predpovedaného kráľovstva kňazov prijatý len malý počet. Toto Kráľovstvo bolo prirodzenému Izraelu odňaté a bolo „dané národu, ktorý prináša jeho ovocie“. (Matúš 21:43) Ktorý národ to je?

Dedičstvo v nebesiach

14, 15. a) Ako sa po Ježišovej smrti začali národy žehnať prostredníctvom Abrahámovho „semena“? b) Čo dostávajú členovia „Božieho Izraela“ ako dedičstvo?

¹⁴ Národ, ktorému bolo dané Kráľovstvo, je „Boží Izrael“, duchovný Izrael, vytvorený zo 144 000 nasledovníkov Ježiša Krista splodených duchom. (Galaťanom 6:16; Zjavenie 5:9, 10; 14:1–3) Niektorí z týchto 144 000 boli prirodzení Židia, ale väčšina bola z pohanských národov. Tak sa začal spĺňať Jehovov sľub daný Abrahámovi, že prostredníctvom jeho „semena“ sa budú žehnať všetky národy. (Skutky 3:25, 26; Galaťanom 3:8, 9) V tomto  počiatočnom splnení Jehova Boh pomazal svätým duchom ľudí z národov a prijal ich za duchovných synov, bratov Ježiša Krista. Aj oni sa tak stali druhotnou časťou tohto „semena“. — Galaťanom 3:28, 29.

¹⁵ Ježiš pred svojou smrťou uviedol budúcich židovských členov tohto nového národa do novej zmluvy, ktorá mala nadobudnúť právoplatnosť prostredníctvom jeho krvi. Tí, ktorí boli do novej zmluvy prijatí, mali byť na základe svojej viery v túto potvrdzujúcu obeť urobení „natrvalo dokonalými“. (Hebrejom 10:14–18) Mohli byť „vyhlásení za spravodlivých“ a mohli im byť odpustené hriechy. (1. Korinťanom 6:11) V tom zmysle sú teda podobní Adamovi, predtým než zhrešil. Nemajú však žiť v pozemskom raji. Ježiš povedal, že im ide pripraviť miesto v nebi. (Ján 14:2, 3) Vzdávajú sa svojich pozemských vyhliadok, aby mohli získať ‚dedičstvo vyhradené pre nich v nebesiach‘. (1. Petra 1:4) Čo tam majú robiť? Ježiš vysvetlil: „Ja robím s vami zmluvu... o kráľovstve.“ — Lukáš 22:29.

16. Aká úžasná služba čaká pomazaných kresťanov?

¹⁶ Z nebies budú tí, ktorí budú vládnuť spolu s Kristom, pomáhať okrem iného pri tom, keď budú zo zeme odstraňované všetky stopy vzbury proti Jehovovej zvrchovanosti. (Zjavenie 2:26, 27) Ako druhotná časť duchovného Abrahámovho semena sa budú podieľať na tom, aby boli ľudia zo všetkých národov požehnaní dokonalým životom. (Rimanom 8:17–21) Aké drahocenné dedičstvo majú! — Efezanom 1:16–18.

17. Aké stránky dedičstva zažívajú pomazaní kresťania, kým sú ešte na zemi?

¹⁷ Ale dedičstvo Ježišových pomazaných nasledovníkov nie je len vecou budúcnosti. Ježiš im spôsobom, akým by to nik iný nedokázal, pomohol spoznať Jehovu, jediného pravého Boha. (Matúš 11:27; Ján 17:3, 26) Slovom a príkladom ich naučil, čo to znamená ‚dôverovať v Jehovu‘ a čo všetko patrí k poslušnosti Jehovovi. (Hebrejom 2:13; 5:7–9) Ježiš im zveril poznanie pravdy o Božom predsavzatí a uistil ich, že svätý duch ich povedie k jej plnšiemu porozumeniu. (Ján 14:24–26) Do mysle a srdca im vštepil, aké dôležité je Božie Kráľovstvo. (Matúš 6:10, 33) Zveril im aj úlohu vydávať svedectvo a robiť učeníkov z ľudí v Jeruzaleme, Judei, Samárii a v najvzdialenejších častiach zeme. — Matúš 24:14; 28:19, 20; Skutky 1:8.

Drahocenné dedičstvo veľkého zástupu

18. Ako sa dnes spĺňa Jehovov sľub, že prostredníctvom Abrahámovho „semena“ sa budú žehnať všetky národy?

¹⁸ Je pravdepodobné, že plný počet členov duchovného Izraela, toho „malého stáda“ dedičov Kráľovstva, už bol vybratý. (Lukáš 12:32) Teraz už celé desaťročia Jehova zameriava svoju pozornosť na zhromažďovanie veľkého zástupu ďalších ľudí zo všetkých národov. Sľub, ktorý Jehova dal Abrahámovi, že prostredníctvom jeho „semena“ sa budú žehnať všetky národy, sa tak spĺňa vo veľkom. Je potešujúce, že aj títo požehnaní preukazujú Jehovovi svätú službu a uznávajú, že ich záchrana závisí od viery v Božieho Baránka, Ježiša Krista. (Zjavenie 7:9, 10) Prijal si už Jehovovo láskavé pozvanie stať sa časťou tejto šťastnej skupiny?

19. Na aké dedičstvo sa tešia ľudia z národov, ktorí sú dnes požehnávaní?

¹⁹ Aké drahocenné dedičstvo ponúka Jehova ľuďom, ktorí nepatria do malého stáda? Nie, nie je to dedičstvo v nebesiach. Je to dedičstvo, ktoré mohol odovzdať svojmu potomstvu Adam — vyhliadka na dokonalý večný život v raji, ktorý sa postupne rozšíri na celú zem. Bude to svet, kde „smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. (Zjavenie 21:4) A tak aj tebe sa prihovára Božie inšpirované Slovo: „Dôveruj Jehovovi a konaj dobro; bývaj na zemi a počínaj si s vernosťou. Maj tiež najväčšie potešenie v Jehovovi, a on ti dá, čo si žiada tvoje srdce.  A ešte chvíľku a zlého už nebude... Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja. Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:3, 4, 10, 11, 29.

20. Ako sa „iné ovce“ tešia z veľkej časti duchovného dedičstva pomazaných kresťanov?

²⁰ Ježišove „iné ovce“ majú dedičstvo v pozemskej sfére nebeského Kráľovstva. (Ján 10:16a) Hoci nebudú v nebi, dostávajú mnohé z duchovného dedičstva, z ktorého sa tešia pomazaní. Práve prostredníctvom zboru pomazaných, „verného a rozvážneho otroka“, bolo iným ovciam sprístupnené porozumenie drahocenných sľubov obsiahnutých v Božom Slove. (Matúš 24:45–47; 25:34) Aj pomazaní, aj iné ovce poznajú a uctievajú jediného pravého Boha, Jehovu. (Ján 17:20, 21) Spoločne ďakujú Bohu za Ježišovu obeť, ktorá má hodnotu zmierenia za hriechy. Spoločne slúžia ako jedno stádo pod vedením jedného Pastiera, Ježiša Krista. (Ján 10:16b) Spolu tvoria jediné milujúce celosvetové bratstvo. Majú spoločnú výsadu byť svedkami Jehovu a jeho Kráľovstva. Áno, ak si oddaným a pokrsteným služobníkom Jehovu, toto všetko patrí k tvojmu duchovnému dedičstvu.

21, 22. Ako môže každý z nás ukázať, že si veľmi cení svoje duchovné dedičstvo?

²¹ Aké vzácne je pre teba toto duchovné  dedičstvo? Ceníš si ho natoľko, aby si konanie Božej vôle urobil vo svojom živote tou najdôležitejšou vecou? Dokazuješ to tým, že dbáš na radu Božieho Slova a Božej organizácie, aby si pravidelne navštevoval všetky zhromaždenia kresťanského zboru? (Hebrejom 10:24, 25) Má pre teba toto dedičstvo takú hodnotu, že ďalej slúžiš Bohu aj napriek ťažkostiam? Je tvoje ocenenie preň dostatočne veľké, aby ťa posilňovalo odolávať každému pokušeniu žiť takým spôsobom života, ktorý by mohol viesť k strate tohto dedičstva?

²² Všetci si veľmi ceňme duchovné dedičstvo, ktoré nám Boh dáva. Plne sa zúčastňujme na činnostiach súvisiacich s duchovnými výsadami, ktoré nám Jehova dáva v súčasnosti, a majme pritom oči stále upriamené na Raj, ktorý je pred nami. Keď si budeme život skutočne budovať na vzťahu k Jehovovi, budeme presvedčivo dokazovať, aké naozaj drahocenné je pre nás dedičstvo od Boha. Kiež budeme medzi tými, ktorí volajú: „Ja ťa budem vyvyšovať, ó, môj Bože, Kráľu, a budem žehnať tvoje meno na neurčitý čas, áno navždy.“ — Žalm 145:1.

Ako by si vysvetlil?

• Aké dedičstvo by nám Adam bol odovzdal, keby bol lojálny Bohu?

• Ako Abrahámovi potomkovia zaobchádzali s dedičstvom, ktoré im bolo sprístupnené?

• Čo patrí k dedičstvu Kristových pomazaných nasledovníkov?

• Aké dedičstvo má veľký zástup a ako môžu jeho členovia dávať najavo, že si ho naozaj cenia?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 20]

Abrahámovmu potomstvu bolo sľúbené drahocenné dedičstvo

[Obrázky na strane 23]

Ceníš si svoje duchovné dedičstvo?