Pokorný Joziáš mal Jehovovu priazeň

PÄŤROČNÝ judský princ Joziáš musí byť vystrašený. Jeho matka Jedida plače. Jedida má dôvod na plač, lebo zomrel Joziášov starý otec, kráľ Manaše. — 2. Kráľov 21:18.

Teraz bude judským kráľom Joziášov otec Amon. (2. Paralipomenon 33:20) O dva roky neskôr (659 pred n. l.) Amona zavraždia jeho sluhovia. Nato ľud zráža všetkých sprisahancov a urobí kráľom mladého Joziáša. (2. Kráľov 21:24; 2. Paralipomenon 33:25) Počas Amonovej vlády si Joziáš zvykol na vôňu kadidla, ktorá napĺňala ovzdušie Jeruzalema, lebo ľudia sa klaňali falošným bohom pred veľkým počtom oltárov na strechách domov. Bolo možné vidieť, ako sa tu prechádzajú pohanskí kňazi a ako ľudia — niektorí dokonca tvrdili, že uctievajú Jehovu — prisahajú na boha Malkáma. — Sofoniáš 1:1, 5.

Joziáš vie, že Amon si počínal skazene, pretože uctieval falošné božstvá. Mladý judský kráľ začína tiež lepšie chápať vyhlásenia Božieho proroka Sofoniáša. V ôsmom roku svojej vlády (652 pred n. l.) má 15 rokov a je odhodlaný dbať na Sofoniášove slová. Hoci je Joziáš ešte len chlapec, začína hľadať Jehovu. — 2. Paralipomenon 33:21, 22; 34:3.

Joziáš začína konať!

Prejdú štyri roky a Joziáš začína očisťovať Judsko a Jeruzalem od falošného náboženstva (648 pred n. l.). Ničí modly, posvätné stĺpy a oltáre na kadidlo používané pri uctievaní Baala. Sochy falošných bohov dáva rozdrviť na prach, ktorý je potom rozhádzaný na hroby tých, ktorí im prinášali obete. Oltáre používané na nečisté uctievanie sú znesvätené a potom zničené. — 2. Kráľov 23:8–14.

Joziášove kroky v záujme očistenia Judska sú v plnom prúde, keď do Jeruzalema prichádza Jeremiáš, syn lévitského kňaza (647 pred n. l.). Jehova Boh ustanovil mladého Jeremiáša za proroka — a Jeremiáš energicky vyhlasuje Jehovovo posolstvo proti falošnému náboženstvu! Joziáš mal asi toľko rokov ako Jeremiáš. Ľud sa však napriek Joziášovým odvážnym krokom a Jeremiášovým nebojácnym vyhláseniam rýchlo vracia k falošnému uctievaniu. — Jeremiáš 1:1–10.

Neoceniteľný objav!

Prešlo asi päť rokov. Dvadsaťpäťročný Joziáš vládne už asi 18 rokov. Predvolá si tajomníka Šafana, veliteľa mesta Maasejaha a zapisovača Joacha. Kráľ prikazuje Šafanovi: ‚Povedz veľkňazovi Chilkijahovi, nech vezme peniaze, ktoré vyzbierali chrámoví vrátnici od ľudu, a nech ich dá robotníkom, aby opravili Jehovov dom.‘ — 2. Kráľov 22:3–6; 2. Paralipomenon 34:8.

Robotníci od skorého rána usilovne pracujú na oprave chrámu. Joziáš je určite vďačný Jehovovi, že robotníci naprávajú škody, ktoré na Božom dome napáchali niektorí z jeho skazených predkov. Kým práce pokračujú, prichádza Šafan, aby mu podal správu. Ale čo je to? Veď nesie zvitok! Šafan vysvetľuje, že veľkňaz Chilkijah našiel „knihu Jehovovho zákona odovzdanú Mojžišovou rukou“.  (2. Paralipomenon 34:12–18) Aký objav — nepochybne originál Zákona!

Joziáš nadšene počúva každé slovo knihy. Pritom ako Šafan číta, kráľ sa snaží pochopiť, ako sa každé prikázanie týka jeho a ako sa týka ľudu. Obzvlášť naňho zapôsobí, ako kniha zdôrazňuje pravé uctievanie a predpovedá pohromy a vyhnanstvo, ktoré prídu, ak sa ľud bude obracať k falošnému náboženstvu. Uvedomujúc si teraz, že nie všetky Božie prikázania boli vykonané, Joziáš si trhá odevy a dáva Chilkijahovi, Šafanovi a ďalším príkaz: ‚Dopytujte sa Jehovu ohľadom slov tejto knihy; veľký je totiž Jehovov hnev, ktorý sa proti nám zapálil, lebo naši predkovia nepočúvali slová tejto knihy.‘ — 2. Kráľov 22:11–13; 2. Paralipomenon 34:19–21.

Jehova sprostredkúva svoje slovo

Joziášovi poslovia idú k prorokyni Chulde, ktorá býva v Jeruzaleme, a vrátia sa s posolstvom. Chulda odovzdáva Jehovovo slovo, ktoré naznačuje, že odpadlícky národ postihnú pohromy zaznamenané v novonájdenej knihe. Joziáš sa však pokoril pred Jehovom Bohom, a preto sa nebude musieť pozerať na pohromu. Bude zhromaždený k svojim predkom a vzatý na svoj cintorín v pokoji. — 2. Kráľov 22:14–20; 2. Paralipomenon 34:22–28.

Bolo Chuldino proroctvo presné, keďže Joziáš zomrel v boji? (2. Kráľov 23:28–30) Áno, lebo „pokoj“, v ktorom bol zhromaždený na svoj cintorín, je v kontraste s „pohromou“, ktorá mala prísť na Judsko. (2. Kráľov 22:20; 2. Paralipomenon 34:28) Joziáš zomrel pred pohromou, ktorá sa odohrala v rokoch 609–607 pred n. l., keď Babylončania obkľúčili a zničili Jeruzalem. A ‚byť zhromaždený k svojim predkom‘ ešte nevylučuje možnosť zomrieť násilnou smrťou. Podobný výraz je použitý v súvislosti s násilnou aj v súvislosti s prirodzenou smrťou. — 5. Mojžišova 31:16; 1. Kráľov 2:10; 22:34, 40.

Pravé uctievanie postupuje

Joziáš zhromažďuje obyvateľov Jeruzalema do chrámu a číta im „všetky slová knihy zmluvy“, ktorá sa našla v Jehovovom dome. Potom uzatvára zmluvu, „že bude chodiť za Jehovom a dodržiavať jeho prikázania a jeho svedectvá a jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou, takže bude vykonávať slová tejto zmluvy, ktorá bola napísaná v tejto knihe“. Všetok ľud vstupuje do zmluvy. — 2. Kráľov 23:1–3.

Kráľ Joziáš teraz začína ďalšiu a zjavne intenzívnejšiu kampaň proti modlárstvu. V Judsku zbavuje úradu kňazov cudzích bohov. Lévitskí kňazi zapojení do nečistého uctievania strácajú svoju výsadu slúžiť pri Jehovovom oltári a výšiny postavené počas vlády kráľa Šalamúna robí nevhodnými na uctievanie. Očisťovanie prebieha aj na území bývalého desaťkmeňového izraelského kráľovstva, ktoré už skôr dobyli Asýrčania (740 pred n. l.).

V splnení slov, ktoré pred 300 rokmi vyslovil nemenovaný ‚muž pravého Boha‘, Joziáš páli kosti Baalových kňazov na oltári, ktorý v Bételi postavil kráľ Jeroboám I. Odtiaľ, ako aj z ďalších miest odstraňuje výšiny a modlárskych kňazov obetuje na tých istých oltároch, pri ktorých slúžili. — 1. Kráľov 13:1–4; 2. Kráľov 23:4–20.

Koná sa veľkolepý Pesach

Joziáš má pri hájení záujmov čistého uctievania Božiu podporu. Kým kráľ žije, ďakuje Bohu za to, že ľudia „neodbočili od nasledovania Jehovu, Boha svojich predkov“. (2. Paralipomenon 34:33) A ako by Joziáš mohol zabudnúť na nádhernú slávnosť, ktorá sa konala v 18. roku jeho panovania?

Kráľ prikazuje ľudu: „Slávte pesach Jehovovi, svojmu Bohu, podľa toho, čo je napísané v tejto [nedávno nájdenej] knihe zmluvy.“ ​(2. Kráľov 23:21) Joziáš sa raduje, keď vidí, že to má priaznivý ohlas. Sám pri tejto príležitosti prispieva 30 000 kusmi drobného dobytka na obeť Pesach a 3000 kusmi dobytka. A aký je to Pesach! Obeťami, dobrou organizáciou a množstvom ctiteľov prevyšuje každý Pesach, ktorý sa konal odo dní proroka Samuela. — 2. Kráľov 23:22, 23; 2. Paralipomenon 35:1–19.

 Po smrti veľmi oplákavaný

Joziáš po zvyšok svojej 31-ročnej vlády (659–629 pred n. l.) panuje ako dobrý kráľ. Na konci svojej vlády sa dozvedá, že faraón Necho plánuje na svojej ceste prejsť cez Judsko, aby zastavil babylonské vojská, a tak pomohol asýrskemu kráľovi pri Karkemiši pri rieke Eufrat. Z nejakého neznámeho dôvodu Joziáš vychádza, aby bojoval s Egypťanom. Necho posiela k nemu poslov a hovorí: „Zdrž sa kvôli sebe a kvôli Bohu, ktorý je so mnou, a nech ťa neuvedie do skazy.“ Ale Joziáš sa prezlečie a snaží sa pri Megidde Egypťanov zastaviť a vrátiť späť. — 2. Paralipomenon 35:20–22.

Bolo to však veľké nešťastie pre kráľa Judska! Nepriateľovi lukostrelci zasiahli cieľ a Joziáš svojim sluhom hovorí: „Zložte ma, lebo som veľmi ťažko ranený.“ Sluhovia prenesú Joziáša z jeho bojového dvojkolesového voza, uložia ho do druhého voza a idú do Jeruzalema. Joziáš ešte tam alebo na ceste k mestu naposledy vydýchne. „Tak zomrel a bol pochovaný na cintoríne svojich predkov,“ hovorí inšpirovaná správa, „a celý Júda a Jeruzalem smútili nad Joziášom.“ Jeremiáš nad ním spieval a odvtedy sa pri zvláštnych príležitostiach spievalo o tomto kráľovi v žalospevoch. — 2. Paralipomenon 35:23–25.

Áno, kráľ Joziáš urobil poľutovaniahodnú chybu, keď sa zapojil do bitky s Egypťanmi. (Žalm 130:3) Napriek tomu mu jeho pokora a rozhodný postoj k pravému uctievaniu priniesli Božie schválenie. Ako vynikajúco Joziášov život znázorňuje, že Jehova prejavuje priazeň svojim oddaným, pokorným služobníkom! — Príslovia 3:34; Jakub 4:6.

[Obrázok na strane 29]

Mladý kráľ Joziáš úprimne hľadal Jehovu

[Obrázok na strane 31]

Joziáš zničil výšiny a podporoval pravé uctievanie