Urobil som svätého ducha svojím osobným pomocníkom?

TEOLÓGOVIA, nehovoriac o ľuďoch všeobecne, majú rôzne predstavy o totožnosti Božieho svätého ducha. No taká neistota je neopodstatnená. Biblia jasne vysvetľuje, čo je svätý duch. Nie je to osoba, ako tvrdia niektorí, ale je to mocná činná sila, ktorú Boh používa na vykonávanie svojej vôle. — Žalm 104:30; Skutky 2:33; 4:31; 2. Petra 1:21.

Keďže svätý duch je tak úzko spätý s uskutočňovaním Božích predsavzatí, mali by sme chcieť, aby náš život bol v súlade s ním. Mali by sme chcieť, aby bol naším osobným pomocníkom.

Prečo potrebujeme pomocníka?

Ježiš pred odchodom zo zeme uistil svojich učeníkov: „Poprosím Otca, a dá vám iného pomocníka, aby bol navždy s vami.“ A opäť: „Ja vám však hovorím pravdu: Je to na váš úžitok, že odchádzam. Lebo ak neodídem, určite k vám nepríde pomocník; ale ak odídem, pošlem vám ho.“ — Ján 14:16, 17; 16:7.

Ježiš poveril svojich učeníkov závažnou úlohou, keď im dal pokyn: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ ​(Matúš 28:19, 20) Nemala to byť ľahká úloha, lebo mala byť spĺňaná zoči-voči odporu. — Matúš 10:22, 23.

Odpor zvonku mali sprevádzať určité nezhody vnútri zboru. „Ale vás, bratia, nabádam,“ napísal Pavol kresťanom v Ríme okolo roku 56 n. l., „aby ste dávali pozor na tých, ktorí spôsobujú rozdelenie a príležitosti na potkýnanie v rozpore s učením, ktoré ste sa učili, a aby ste sa im vyhýbali.“ ​(Rimanom 16:17, 18) Táto situácia sa mala po smrti apoštolov ešte zhoršiť. Pavol varoval: „Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás utláčajúci vlci a nebudú nežne zaobchádzať so stádom. A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ — Skutky 20:29, 30.

Na prekonanie týchto prekážok bola potrebná pomoc od Boha. Boh ju dal prostredníctvom Ježiša. Na Letnice roku 33 n. l., po Ježišovom vzkriesení, bolo asi 120 Ježišových nasledovníkov ‚naplnených svätým duchom‘. — Skutky 1:15; 2:4.

Títo učeníci si uvedomili, že svätý duch vyliaty pri tejto príležitosti je ten pomocník, ktorého Ježiš sľúbil. Niet pochýb, že teraz lepšie chápali, ako ho Ježiš označil: „Pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“ ​(Ján 14:26) Nazval ho aj ‚pomocník, duch pravdy‘. — Ján 15:26.

V akom zmysle je duch pomocníkom?

Duch mal slúžiť ako pomocník viacerými spôsobmi. Po prvé, Ježiš sľúbil, že duch pripomenie jeho učeníkom to, čo im hovoril. Tým mal na mysli viac ako len to, že im pomôže spomenúť si na slová. Duch im mal pomôcť  pochopiť hlbší význam toho, čo Ježiš učil. (Ján 16:12–14) Stručne povedané, tento duch mal viesť jeho učeníkov k lepšiemu porozumeniu pravdy. Apoštol Pavol neskôr napísal: „Nám to Boh zjavil svojím duchom, pretože duch skúma všetko, aj hlboké Božie veci.“ ​(1. Korinťanom 2:10) Ak mali Ježišovi pomazaní nasledovníci odovzdávať presné poznanie ďalším ľuďom, muselo byť ich vlastné porozumenie dobre podložené.

Po druhé, Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa a robiť to často. Ak si občas neboli istí, o čo sa majú modliť, duch sa mohol za nich prihovoriť alebo im pomôcť. „Takisto prichádza aj duch na pomoc našej slabosti; lebo nevieme, o čo by sme sa mali modliť tak, ako to potrebujeme, ale sám duch sa nás zastáva s nevysloviteľným stenaním.“ — Rimanom 8:26.

Po tretie, duch mal pomáhať Ježišovým učeníkom pri verejnom obhajovaní pravdy. Ježiš učeníkov upozorňoval: „Budú [vás] vydávať miestnym súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. Áno, budú vás vláčiť kvôli mne pred miestodržiteľov a kráľov na svedectvo im a národom. Avšak keď vás vydajú, nebuďte úzkostliví, ako alebo čo máte hovoriť; lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte hovoriť; lebo to nie ste len vy, kto hovorí, ale je to duch vášho Otca, ktorý hovorí vaším prostredníctvom.“ — Matúš 10:17–20.

Svätý duch mal tiež pomáhať pri identifikácii kresťanského zboru a mal podnecovať jeho členov, aby robili múdre osobné rozhodnutia. Rozoberme si podrobnejšie tieto dve hľadiská tohto námetu a pozrime sa, aký význam majú pre nás dnes.

Slúži ako poznávací znak

Celé stáročia slúžili Židia pod mojžišovským Zákonom ako Boží vyvolený ľud. Keďže však Ježiša ako Mesiáša zavrhli, Ježiš predpovedal, že zakrátko budú oni sami zavrhnutí: „Nikdy ste nečítali v Písmach: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ten sa stal hlavným rohovým kameňom. Od Jehovu sa to stalo a je to podivuhodné v našich očiach‘? Preto vám hovorím: Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ ​(Matúš 21:42, 43) Keď bol na Letnice roku 33 n. l. založený kresťanský zbor, ‚národom, ktorý prináša jeho ovocie‘, sa stali Kristovi nasledovníci. Odvtedy bol Božím komunikačným prostriedkom tento zbor. Aby Boh umožnil ľuďom spoznať, že jeho priazeň má niekto iný, poskytol neklamný poznávací znak.

Na Letnice svätý duch umožnil učeníkom hovoriť jazykmi, ktoré sa nikdy neučili, čo v prizerajúcich sa vyvolalo úžas a pýtali sa: „Ako to, že každý z nás počuje svoj vlastný jazyk, v ktorom sme sa narodili?“ ​(Skutky 2:7, 8) Schopnosť hovoriť jazykmi, ktoré nepoznali, a skutočnosť, že ‚sa prostredníctvom apoštolov stalo mnoho predzvestí a znamení‘, viedli k tomu, že asi tritisíc ľudí spoznalo, že to skutočne pôsobí Boží duch. — Skutky 2:41, 43.

Aj podľa toho, že Kristovi učeníci prinášali „ovocie ducha“ — lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vieru, miernosť, sebaovládanie —, ich bolo možné jasne rozpoznať ako Božích služobníkov. (Galaťanom 5:22, 23) Významným poznávacím znakom pravého kresťanského zboru bola láska. Ježiš predpovedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:34, 35.

Členovia raného kresťanského zboru prijímali vedenie Božieho svätého ducha a využívali pomoc, ktorú ponúkal. Hoci dnešní kresťania si uvedomujú, že Boh v súčasnosti nekriesi mŕtvych a nerobí zázraky ako v prvom storočí, prinášaním ovocia Božieho ducha umožňujú, aby boli identifikovaní ako praví učeníci Ježiša Krista. — 1. Korinťanom 13:8.

Pomocník v prípade osobných rozhodnutí

Biblia je dielom svätého ducha. Teda keď umožňujeme, aby nás Biblia presviedčala, je to, akoby nás poučoval svätý duch.  (2. Timotejovi 3:16, 17) Môže nám pomôcť múdro sa rozhodnúť. Ale dovolíme mu to?

Čo taký výber povolania alebo zamestnania? Svätý duch nám umožní pozrieť sa na prípadné zamestnanie z Jehovovho hľadiska. Naše zamestnanie musí byť v súlade s biblickými zásadami a malo by nám pokiaľ možno pomáhať v úsilí dosahovať teokratické ciele. Mzda alebo vynikajúce postavenie a prestíž spojená s nejakým zamestnaním nie sú v skutočnosti také dôležité. Oveľa dôležitejšie je, či nám umožní zabezpečiť si veci potrebné pre život a či nám zostane dostatok času a možností na to, aby sme si mohli plniť svoje kresťanské povinnosti.

Túžba tešiť sa zo života je normálna a správna. (Kazateľ 2:24; 11:9) A tak vyrovnaný kresťan sa venuje uvoľneniu, aby sa osviežil a potešil. Ale mal by si vyberať také uvoľnenie, ktoré odráža ovocie ducha, nie také, ktoré má črty ‚skutkov tela‘. Pavol hovorí: „A zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenia a podobné veci.“ Treba dbať aj na to, aby sme sa nestali „sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli“. — Galaťanom 5:16–26.

Podobne je to aj s výberom priateľov. Je múdre vyberať si ich podľa duchovnosti, nie podľa toho, čo vidno navonok, alebo podľa majetku. Muž Dávid bol očividne Božím priateľom, lebo Boh ho opísal ako „muža príjemného [jeho] srdcu“. (Skutky 13:22) Boh nebral do úvahy vzhľad; Dávida vybral za budúceho kráľa Izraela podľa tejto zásady: „Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce.“ — 1. Samuelova 16:7.

Tisíce priateľstiev zoslablo, lebo boli založené na tom, čo vidno navonok, alebo na majetku. Priateľstvo založené na neistom bohatstve sa môže náhle skončiť. (Príslovia 14:20) Bohom inšpirované Slovo nám radí, aby sme si priateľov vyberali spomedzi tých, ktorí nás podporia v službe Jehovovi. Hovorí nám, aby sme sa nesústredili na prijímanie, ale na dávanie, lebo dávanie prináša väčšiu radosť. (Skutky 20:35) K tomu najcennejšiemu, čo môžeme svojim priateľom dať, patrí čas a náklonnosť.

Biblia poskytuje rady inšpirované duchom aj kresťanom, ktorí si hľadajú manželského partnera. Dalo by sa povedať, že hovorí: ‚Nepozeraj sa na tvár a na postavu. Pozeraj na nohy.‘ Na nohy? Áno, v tomto zmysle: Používa ich ten človek pri vykonávaní Jehovovho diela kázania dobrého posolstva a sú teda akoby v Jehovových očiach pôvabné? Má ich obuté do posolstva pravdy a do dobrého posolstva pokoja? Čítame: „Aké pôvabné sú na vrchoch nohy toho, ktorý prináša dobré posolstvo, ktorý zvestuje pokoj, ktorý prináša dobré posolstvo o niečom lepšom, ktorý zvestuje záchranu, hovoriac Sionu: ‚Tvoj Boh sa stal kráľom!‘“ — Izaiáš 52:7; Efezanom 6:15.

Keďže žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, potrebujeme pri konaní Božej vôle pomoc. (2. Timotejovi 3:1) Pomocník, Boží svätý duch, mocne podporoval činnosť kresťanov v prvom storočí a bol aj ich osobným pomocníkom. Hlavným spôsobom, ako môžeme aj my urobiť svätého ducha svojím osobným pomocníkom, je usilovné štúdium Božieho Slova, ktoré je dielom svätého ducha. Robíme to?

 [Celostránkový obrázok na strane 23]