Čo je pre teba meradlom úspechu?

JEDEN slovník definuje úspech ako „dosiahnutie bohatstva, uznania alebo vysokého postavenia“. Je táto definícia úplná? Je bohatstvo, uznanie či vysoké postavenie jediným meradlom úspechu? Skôr ako odpovieš, zamysli sa nad touto skutočnosťou: Ježiš Kristus počas svojho života nezískal žiadne hmotné bohatstvo. Nezískal ani uznanie väčšiny ľudí; ani nebol vysoko vážený v očiach prominentov jeho doby. No Ježiš bol úspešným človekom. Prečo?

Keď bol Ježiš na zemi, bol „bohatý voči Bohu“. (Lukáš 12:21) Po vzkriesení ho Boh odmenil tak, že ho korunoval „slávou a cťou“. Jehova povýšil svojho Syna „do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno“. (Hebrejom 2:9; Filipanom 2:9) Ježiš svojím životom rozradostňoval Jehovovo srdce. (Príslovia 27:11) Jeho pozemský život bol úspešný, lebo splnil svoj účel. Ježiš konal Božiu vôľu a prinášal česť Jehovovmu menu. Boh zas poctil Ježiša takým  bohatstvom, uznaním a významným postavením, aké nikdy nedosiahne žiaden vzdelanec, politik ani športovec. Ježiš bol naozaj najúspešnejší človek, aký kedy kráčal po zemi.

Kresťanskí rodičia si uvedomujú, že ak ich deti budú nasledovať Kristove šľapaje a stanú sa bohatými voči Bohu v tom zmysle ako Ježiš, zožnú bohaté požehnania už dnes a nepredstaviteľnú odmenu v prichádzajúcom systéme vecí. Neexistuje lepší spôsob, ako by mladý človek mohol kráčať v Kristových šľapajach, než konať dielo, ktoré konal Ježiš — zapojiť sa do služby celým časom, ak je to možné.

V niektorých kultúrach však nie je zvyčajné, aby sa mladí ľudia ujímali služby celým časom. Keď mladý človek dokončí školu, očakáva sa od neho, že si nájde zamestnanie na plný úväzok, vstúpi do manželstva a usadí sa. Mladí ľudia pochádzajúci z takéhoto prostredia sa niekedy mylne bránia vstúpiť do služby celým časom. (Príslovia 3:27) Prečo? Lebo sú pod tlakom a prispôsobujú sa prevládajúcim kultúrnym normám. To sa stalo aj Robertovi. *

Keď si kultúra a svedomie odporujú

Robert bol vychovávaný ako Jehovov svedok. V rokoch dospievania jeho správanie a výber spoločníkov zďaleka neboli ideálne. Matka si o neho začala robiť starosti. Preto poprosila jedného priekopníka, služobníka celým časom z radov Jehovových svedkov, aby ho povzbudil. Robert rozpráva, čo sa stalo potom.

„Veľmi som si cenil záujem, ktorý o mňa prejavoval tento priekopník. Jeho dobrý príklad ma podnietil k tomu, že som chcel hneď po skončení školy začať s priekopníckou službou. Vtedy si mama začala robiť starosti znova — ale tentoraz z iného dôvodu. Totiž v našej krajine je normálne, ak dievča začne hneď po škole slúžiť ako priekopníčka, ale od chlapca sa očakáva, že sa najprv finančne zabezpečí, a až potom môže myslieť na priekopnícku službu.

Otvoril som si živnosť a začal som podnikať. Onedlho som bol zabratý do podnikania a iba mechanicky som chodil na zhromaždenia a do služby. Hrýzlo ma svedomie — vedel som, že môžem slúžiť Jehovovi plnšie. Musel som skutočne bojovať, aby som sa oslobodil od toho, čo odo mňa druhí očakávali, ale som šťastný, že som to dokázal. Dnes som ženatý a spolu s manželkou slúžime už dva roky ako priekopníci. Nedávno som bol v zbore vymenovaný za služobného pomocníka. Úprimne môžem povedať, že dnes cítim skutočné uspokojenie, lebo slúžim Jehovovi z celého srdca a v rámci všetkých svojich možností.“

Tento časopis opakovane povzbudzuje mladých, aby sa vyškolili v nejakej profesii alebo získali nejakú užitočnú spôsobilosť — podľa možnosti kým ešte chodia do školy. Prečo? Aby zbohatli? Nie. Hlavným dôvodom je to, aby sa ako dospelí dokázali o seba náležite postarať a mohli slúžiť Jehovovi čo najplnšie, najmä v službe celým časom. Často sa však stáva, že mladí muži a ženy sa natoľko pohrúžia do svetskej kariéry, že služba v ich očiach stráca prvoradý význam. Niektorí vôbec nepremýšľajú o tom, že by sa ujali služby celým časom. Prečo nie?

 Robertova skúsenosť to trocha objasňuje. Keď Robert získal určitú odbornosť, začal podnikať. Onedlho sa ocitol v kolotoči, ktorý neviedol nikam. Jeho cieľom bolo získať finančnú istotu. Ale dosiahol už niekto v kresťanskom zbore alebo mimo neho niekedy v plnej miere tento cieľ? Kresťania by mali k finančným záležitostiam pristupovať zodpovedne a usilovne si spĺňať svoje finančné záväzky; ale mali by si tiež uvedomovať, že v týchto neistých časoch len málokto niekedy dosiahne taký stav, že sa naozaj môže považovať za finančne zabezpečeného. Preto je Ježišov sľub zaznamenaný v Matúšovi 6:33 pre kresťanov takou útechou.

Robert je šťastný, že sa rozhodol počúvnuť túžbu svojho srdca, a nie diktát okolia. Dnes sa teší zo života v službe celým časom. Áno, služba celým časom je vznešená kariéra. Robert má vnútorný pokoj, lebo slúži Jehovovi, ako sám hovorí, „v rámci všetkých svojich možností“.

Využi svoje dary čo najlepšie

Medzi Jehovovými svedkami je veľa nadaných ľudí. Niektorí majú výnimočné intelektuálne schopnosti; ďalší sú manuálne zruční. Všetky tieto dary pochádzajú od Jehovu, ktorý dáva „všetkým život a dych a všetko“. (Skutky 17:25) Bez života by tieto dary nemali žiadnu hodnotu.

Je teda len správne, keď svoj život používame v Jehovovej službe. To sa rozhodol robiť aj jeden talentovaný mladý muž. Žil v prvom storočí n. l. Ako člen prominentnej rodiny strávil mladosť v známom meste Tarzus v Cilícii. Hoci bol pôvodom Žid, po otcovi zdedil rímske občianstvo. To mu dávalo veľa práv a privilégií. Keď vyrástol, študoval Zákon u jedného z najlepších „profesorov“ tej doby — u Gamaliela. Zdalo sa, že onedlho získa ‚bohatstvo, uznanie i vysoké postavenie‘. — Skutky 21:39; 22:3, 27, 28.

Kto bol tento mladý muž? Volal sa Saul. Ale Saul sa stal kresťanom a nakoniec sa stal apoštolom Pavlom. Odsunul nabok svoje predošlé ambície a zasvätil celý život službe Jehovovi ako kresťan. Pavol sa stal známym nie ako významný právnik, ale ako horlivý kazateľ dobrého posolstva. Po takmer 30 rokoch misionárskej služby Pavol napísal list priateľom vo Filipi. V tomto liste spomenul niektoré svoje úspechy, ktoré dosiahol predtým, ako sa stal kresťanom, a potom napísal: „Preňho [pre Ježiša Krista] som zniesol stratu všetkého a považujem to za množstvo smetí, aby som získal Krista.“ ​(Filipanom 3:8) Nie, Pavol neľutoval to, ako využil svoj život!

A čo vzdelanie, ktoré Pavol získal u Gamaliela? Využil ho vôbec niekedy? Áno! Niekoľkokrát prispel k ‚obhajobe a zákonnému upevneniu dobrého posolstva‘. Ale Pavlovou hlavnou prácou bolo kázanie dobrého posolstva — niečo, čo ho niekdajšie vzdelávanie nikdy nemohlo naučiť. — Filipanom 1:7; Skutky 26:24, 25.

Podobne aj dnes niektorí dokázali využiť svoj dar a talent i svoje vzdelanie na podporu záujmov Kráľovstva. Napríklad Amy má univerzitné vzdelanie v oblasti obchodu a práva. Kedysi mala lukratívne zamestnanie, keď pracovala v istej právnickej firme, ale dnes slúži ako neplatená dobrovoľná služobníčka v jednej odbočke spoločnosti Watch Tower. Amy komentuje svoj terajší život slovami: „Som presvedčená, že som urobila najlepšie rozhodnutie v živote... Nemenila by som so žiadnym z mojich spolužiakov z univerzity. Som hrdá na spôsob života, ktorý som si zvolila. Mám všetko, čo potrebujem a chcem — vediem spokojný, šťastný život a mám prácu, ktorá ma obohacuje a uspokojuje.“

Amy si zvolila spôsob života, ktorý jej priniesol pokoj mysle, spokojnosť a Jehovovo požehnanie. Či práve to nechcú kresťanskí rodičia pre svoje deti?

 Úspech v kresťanskej službe

Samozrejme, je veľmi dôležité mať správny pohľad aj na úspech v samotnej kresťanskej službe. Nie je ťažké cítiť sa úspešný vtedy, keď sme vo zvestovateľskej službe strávili príjemný čas, rozšírili biblickú literatúru alebo zapojili ľudí do podnetných biblických rozhovorov. Ale ak zriedka nachádzame počujúce ucho, možno budeme v pokušení dospieť k záveru, že mrháme čas. Pamätajme však na to, že jednou z definícií úspechu je ‚získať uznanie‘. Čie uznanie chceme získať? Samozrejme, Jehovovo. To môžeme získať, či už ľudia naše posolstvo počúvajú, alebo nie. Ježiš dal svojim učeníkom v tomto ohľade mocné poučenie.

Určite si spomenieš, že Ježiš vyslal 70 zvestovateľov Kráľovstva „do každého mesta a na každé miesto, kam si zaumienil prísť“. (Lukáš 10:1) Mali kázať v mestách a dedinách sami, bez Ježiša. Bola to pre nich nová skúsenosť. Preto im Ježiš, skôr ako ich vyslal, dal podrobné pokyny. Keď stretnú „priateľa pokoja“, majú mu vydať dôkladné svedectvo o Kráľovstve. No keď budú odmietnutí, majú ísť v pokoji svojou cestou. Ježiš im vysvetlil, že tí, ktorí odmietajú počúvať ich, v skutočnosti odmietajú samého Jehovu. — Lukáš 10:4–7, 16.

Keď tých 70 dokončilo svoje kazateľské pridelenie, vrátili sa k Ježišovi „s radosťou... a hovorili: ‚Pane, dokonca démoni sa nám podrobujú, keď používame tvoje meno.‘“ ​(Lukáš 10:17) Pre týchto nedokonalých ľudí bolo určite vzrušujúcim zážitkom, keď vyháňali mocných duchovných tvorov! No Ježiš svojich nadšených učeníkov usmernil: „Neradujte sa však z toho, že sa vám podrobujú duchovia, ale radujte sa, lebo sú vaše mená zapísané v nebesiach.“ ​(Lukáš 10:20) Tých 70 učeníkov nemalo mať vždy moc vyháňať démonov ani nemalo vždy zažívať pozitívne výsledky v službe. Ale ak zostanú verní, budú mať vždy Jehovovo schválenie.

Vážiš si služobníkov celým časom?

Jeden mladý muž raz istému kresťanskému staršiemu povedal: „Keď skončím strednú školu, pokúsim sa nájsť si prácu. Keď ju nenájdem, potom budem uvažovať o nejakej forme služby celým časom.“ To však nie je prístup väčšiny tých, ktorí sa ujali priekopníckej služby. Niektorí sa s cieľom slúžiť ako priekopníci vzdali príležitostí budovať si lukratívnu kariéru. Ďalší zas odmietli lákavé možnosti vzdelania. Tak ako apoštol Pavol priniesli obete, ale tak ako Pavol, Robert a Amy svoje rozhodnutie neľutujú. Cenia si výsadu používať svoje dary na chválu Jehovu, ktorý si zaslúži to najlepšie, čo mu môžeme dať.

Mnohí verní svedkovia Jehovu z rôznych dôvodov nemôžu slúžiť ako priekopníci. Možno si musia spĺňať biblické povinnosti. No ak slúžia Bohu ‚celým srdcom, dušou a mysľou‘, Jehova má z nich radosť. (Matúš 22:37) Hoci sami nemôžu slúžiť ako priekopníci, uznávajú, že tí, ktorí takto slúžia, si zvolili znamenitý spôsob života.

Apoštol Pavol napísal: „Prestaňte [sa] utvárať podľa tohto systému vecí.“ ​(Rimanom 12:2) V súlade s Pavlovou radou nesmieme dovoliť, aby kultúrne alebo svetské normy tohto systému formovali naše myslenie. Či už môžeš slúžiť ako priekopník, alebo nie, urob službu Jehovovi stredobodom svojho života. Kým budeš mať Jehovovo schválenie, budeš úspešný.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 19]

Nelipni na spôsobe života, ktorý nikam nevedie