Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kresťania nachádzajú šťastie v službe

Kresťania nachádzajú šťastie v službe

Kresťania nachádzajú šťastie v službe

„Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — SKUTKY 20:35.

1. Aký nesprávny postoj dnes panuje a prečo je zhubný?

V POSLEDNÝCH desaťročiach 20. storočia sa stávalo stále zjavnejším sebectvo. Ľudia k nemu ešte pridávajú chamtivosť a nedostatok ohľaduplnosti k druhým. S istotou môžeme povedať, že v roku 2000 sebectvo stále pretrváva. Ako často počuješ otázky: „Čo za to?“ alebo „Čo z toho budem mať?“ Taký sebecký postoj neprispieva k šťastiu. Je úplným opakom zásady, ktorú uviedol Ježiš: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35.

2. Z čoho vidno, že dávanie prináša šťastie?

Naozaj prináša dávanie viac šťastia ako prijímanie? Áno. Pouvažuj o Jehovovi Bohu. Uňho je „zdroj života“. (Žalm 36:9) On dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme boli šťastní a produktívni. On je Zdrojom ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) Jehova, ‚šťastný Boh‘, stále dáva. (1. Timotejovi 1:11) Miluje svoje ľudské stvorenie, ktorému toho dáva tak veľa. (Ján 3:16) Zamysli sa aj nad ľudskou rodinou. Ak si rodič, potom vieš, koľko obetí, koľko dávania si vyžaduje výchova dieťaťa. Dieťa si však mnoho rokov neuvedomuje, aké obete prinášaš. Všetky ich považuje za niečo samozrejmé. A predsa ťa obšťastňuje, keď vidíš, ako sa dieťaťu vďaka tvojmu nesebeckému dávaniu darí. Prečo? Pretože ho miluješ.

3. Prečo je potešením slúžiť Jehovovi a spoluveriacim?

Podobne aj pre pravé uctievanie je charakteristické dávanie založené na láske. Milujeme Jehovu a svojich spoluveriacich, a preto je pre nás potešením slúžiť im, obetovať sa v ich prospech. (Matúš 22:37–39) Každý, kto uctieva Boha zo sebeckých pohnútok, skôr či neskôr stratí radosť. Ale tí, ktorí slúžia nesebecky a ktorým viac záleží na tom, čo môžu dať, než na tom, čo dúfajú, že dostanú, skutočne nachádzajú šťastie. Túto pravdu možno pochopiť, keď pouvažujeme o tom, ako sú v Písmach použité určité biblické slová súvisiace s naším uctievaním. V tomto a nasledujúcom článku budeme hovoriť o troch takých slovách.

Ježišova verejná služba

4. Aký charakter má „verejná služba“ v takzvanom kresťanstve?

Jedným dôležitým slovom, ktoré v pôvodnej gréčtine súvisí s uctievaním, je slovo leitourgia, ktoré je v Preklade nového sveta prekladané výrazom „verejná služba“. V takzvanom kresťanstve vzniklo zo slova leitourgia slovo „liturgia“. * No formalistické liturgie kresťanstva nie sú skutočne užitočnou verejnou službou.

5, 6. a) Aká verejná služba bola vykonávaná v Izraeli a aký úžitok prinášala? b) Aká oveľa vznešenejšia verejná služba nahradila službu vykonávanú v Izraeli a prečo?

Apoštol Pavol použil grécke slovo príbuzné slovu leitourgia v súvislosti s izraelskými kňazmi. Povedal: „Každý kňaz zaujíma každodenne svoje miesto, aby preukazoval verejnú službu [tvar slova leitourgia] a často obetoval rovnaké obete.“ ​(Hebrejom 10:11) Lévitskí kňazi vykonávali v Izraeli veľmi hodnotnú verejnú službu. Vyučovali Boží Zákon a predkladali obete, ktoré prikrývali hriechy ľudu. (2. Paralipomenon 15:3; Malachiáš 2:7) Keď kňazi a ľud poslúchali Jehovov Zákon, národ mal dôvody na radosť. — 5. Mojžišova 16:15.

Preukazovanie verejnej služby pod Zákonom bolo pre izraelských kňazov skutočnou výsadou, ale ich služba celkom stratila hodnotu, keď bol Izrael za svoju nevernosť zavrhnutý. (Matúš 21:43) Jehova zariadil niečo oveľa vznešenejšie — verejnú službu, ktorú vykonáva Ježiš, veľký Veľkňaz. Čítame o ňom: „On, pretože zostáva navždy živý, má svoje kňazstvo bez akýchkoľvek nástupcov. Teda môže aj úplne zachrániť tých, ktorí sa prostredníctvom neho približujú k Bohu, lebo je stále živý, aby sa ich zastával.“ — Hebrejom 7:24, 25.

7. Prečo Ježišova verejná služba prináša neporovnateľný úžitok?

Ježiš slúži ako kňaz navždy, bez nástupcov. Len on teda môže ľudí úplne zachrániť. Túto neporovnateľnú verejnú službu vykonáva nie v chráme urobenom ľudskými rukami, ale v protiobraznom chráme, v Jehovovom veľkom usporiadaní na uctievanie, ktoré začalo svoju činnosť v roku 29 n. l. Ježiš teraz slúži v Najsvätejšej tohto chrámu, v nebi. Je ‚verejným služobníkom [leitourgos] svätého miesta a pravého stanu, ktorý postavil Jehova, a nie človek‘. (Hebrejom 8:2; 9:11, 12) Hoci má vysoké postavenie, stále je „verejným služobníkom“. Svoju autoritu používa na dávanie, nie na prijímanie. A takéto dávanie mu prináša radosť. Patrí to k ‚radosti, ktorá mu bola predložená‘ a ktorá ho posilňovala, aby vytrvával počas života na zemi. — Hebrejom 12:2.

8. Ako Ježiš svojou verejnou službou nahradil zmluvu Zákona?

Je tu ešte ďalšia stránka Ježišovej verejnej služby. Pavol napísal: „Ježiš dostal znamenitejšiu verejnú službu, lebo je sprostredkovateľom úmerne lepšej zmluvy, ktorá bola zákonne založená na lepších sľuboch.“ ​(Hebrejom 8:6) Mojžiš sprostredkoval zmluvu, ktorá bola podkladom pre vzťah Izraela s Jehovom. (2. Mojžišova 19:4, 5) Ježiš sprostredkoval novú zmluvu, ktorá umožnila zrod nového národa, „Božieho Izraela“, zloženého z kresťanov pomazaných duchom pochádzajúcich z mnohých národov. (Galaťanom 6:16; Hebrejom 8:8, 13; Zjavenie 5:9, 10) Aká to bola znamenitá verejná služba! Sme veľmi šťastní, že môžeme poznať Ježiša, verejného služobníka, prostredníctvom ktorého môžeme prijateľne uctievať Jehovu! — Ján 14:6.

Aj kresťania preukazujú verejnú službu

9, 10. Napríklad akú verejnú službu vykonávajú kresťania?

Žiaden človek nevykonáva takú významnú verejnú službu, ako bola Ježišova. Ale keď pomazaní kresťania dostanú svoju nebeskú odmenu, zaujmú svoje miesto vedľa Ježiša a budú sa s ním zúčastňovať na jeho verejnej službe ako nebeskí králi a kňazi. (Zjavenie 20:6; 22:1–5) No aj kresťania, ktorí sú na zemi, vykonávajú verejnú službu a nachádzajú v tom veľkú radosť. Napríklad keď bol v Palestíne nedostatok potravín, apoštol Pavol priniesol dary od bratov z Európy, aby pomohol zmierniť tieseň židovských kresťanov v Judei. Bola to verejná služba. (Rimanom 15:27; 2. Korinťanom 9:12) V súčasnosti sú kresťania šťastní, že môžu preukazovať podobnú službu tým, že poskytujú okamžitú pomoc, keď ich bratia prežívajú biedu, prírodnú katastrofu alebo iné nešťastie. — Príslovia 14:21.

10 Pavol sa zmieňoval aj o ďalšej verejnej službe, keď napísal: „Aj napriek tomu, že som vylievaný ako tekutý obetný dar nad obeťou a verejnou službou, ku ktorej vás doviedla viera, mám radosť a radujem sa so všetkými vami.“ ​(Filipanom 2:17) Pavlova namáhavá práca v prospech Filipanov bola verejnou službou preukázanou s láskou a usilovnosťou. Podobnú verejnú službu preukazujú kresťania aj dnes a robia to predovšetkým pomazaní kresťania, ktorí slúžia ako „verný a rozvážny otrok“ a poskytujú duchovný pokrm v pravý čas. (Matúš 24:45–47) Tí sú okrem toho ako skupina „svätým kňazstvom“, povereným ‚prinášať prostredníctvom Ježiša Krista duchovné obete prijateľné Bohu‘ a ‚široko-ďaleko oznamovať znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. (1. Petra 2:5, 9) Tak ako Pavol, aj oni sa radujú z týchto výsad a „vylievajú“ sa pri plnení svojich povinností. K nim sa pripájajú ich spoločníci spomedzi „iných oviec“, ktorí ich podporujú v diele, v rámci ktorého hovoria ľuďom o Jehovovi a jeho predsavzatiach. * (Ján 10:16; Matúš 24:14) Aká je to veľkolepá a radostná verejná služba! — Žalm 107:21, 22.

Preukazuj svätú službu

11. V čom dala prorokyňa Anna znamenitý príklad všetkým kresťanom?

11 Ďalšie grécke slovo, ktoré súvisí s naším uctievaním, je slovo latreia, ktoré je v Preklade nového sveta prekladané ako „svätá služba“. Svätá služba súvisí so skutkami uctievania. Napríklad o 84-ročnej vdove a prorokyni Anne sa píše, že „nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu [grécke slovo príbuzné slovu latreia] v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami“. (Lukáš 2:36, 37) Anna uctievala Jehovu so stálosťou. Pre nás všetkých — mladých i starých, mužov i ženy — je znamenitým príkladom. Tak ako sa Anna k Jehovovi vrúcne modlila a pravidelne ho uctievala v chráme, aj k našej svätej službe patrí modlitba a účasť na zhromaždeniach. — Rimanom 12:12; Hebrejom 10:24, 25.

12. Čo je dôležitou črtou našej svätej služby a v akom zmysle je to aj verejná služba?

12 Apoštol Pavol sa zmienil o jednej dôležitej črte našej svätej služby, keď napísal: „Boh, ktorému preukazujem svätú službu svojím duchom v spojitosti s dobrým posolstvom o jeho Synovi, je mojím svedkom, ako sa o vás neprestajne zmieňujem v svojich modlitbách.“ ​(Rimanom 1:9) Áno, kázanie dobrého posolstva je viac ako len verejná služba tým, ktorí počúvajú, je to aj akt uctievania Jehovu Boha. Bez ohľadu na to, či nájdeme niekoho, kto zareaguje priaznivo, alebo nie, kazateľská činnosť je svätou službou preukazovanou Jehovovi. To, že sa usilujeme ďalším ľuďom hovoriť o znamenitých vlastnostiach a dobrých predsavzatiach nášho milovaného nebeského Otca, nám rozhodne prináša veľkú radosť. — Žalm 71:23.

Kde preukazujeme svätú službu?

13. Akú nádej majú tí, ktorí preukazujú svätú službu na vnútornom nádvorí Jehovovho duchovného chrámu, a kto sa z tejto ich nádeje teší s nimi?

13 Pomazaným kresťanom Pavol napísal: „Keď vidíme, že máme dostať kráľovstvo, ktoré nemôže byť otrasené, majme naďalej nezaslúženú láskavosť, ktorou môžeme preukazovať Bohu prijateľnú svätú službu so zbožnou bázňou a s posvätnou úctou.“ ​(Hebrejom 12:28) Pomazaní uctievajú Najvyššieho s dôverou, že zdedia Kráľovstvo, a ich viera je neotrasiteľná. Len oni mu môžu preukazovať svätú službu vo Svätej a na vnútornom nádvorí Jehovovho duchovného chrámu a pritom sa s dychtivým očakávaním tešia na čas, keď budú môcť s Ježišom slúžiť v Najsvätejšej, v samom nebi. Ich spoločníci z triedy iných oviec sa z ich úžasnej nádeje tešia s nimi. — Hebrejom 6:19, 20; 10:19–22.

14. Aký úžitok má z Ježišovej verejnej služby veľký zástup?

14 Kde však preukazujú svätú službu iné ovce? Ako to vopred videl apoštol Ján, v týchto posledných dňoch sa objavil veľký zástup iných oviec, ktorého členovia si „vyprali... rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi“. (Zjavenie 7:14) To znamená, že podobne ako ich pomazaní spoluctitelia, aj oni prejavujú vieru v Ježišovu verejnú službu, v to, že za ľudstvo obetoval svoj dokonalý ľudský život. Iné ovce majú úžitok z Ježišovej verejnej služby aj tak, že ‚sa pridržiavajú Jehovovej zmluvy‘. (Izaiáš 56:6) Nie, nie sú účastníkmi tejto novej zmluvy, ale pridržiavajú sa jej tak, že poslúchajú zákony, ktoré s ňou súvisia, a spolupracujú v súlade s opatreniami, ktoré sú prostredníctvom nej robené. Sú spojení s Božím Izraelom, sýtia sa z toho istého duchovného stola a spolupracujú s členmi Božieho Izraela tým, že verejne chvália Boha a prinášajú duchovné obete, ktoré sa Bohu páčia. — Hebrejom 13:15.

15. Kde preukazujú svätú službu členovia veľkého zástupu a ako na nich toto požehnanie pôsobí?

15 Preto tento veľký zástup stojí vo videní „pred trónom a pred Baránkom, oblečený v bielych rúchach“. Okrem toho „sú pred Božím trónom a preukazujú mu dňom a nocou svätú službu v jeho chráme. A sediaci na tróne rozprestrie nad nimi svoj stan.“ ​(Zjavenie 7:9, 15) V Izraeli uctievali prozelyti na vonkajšom nádvorí Šalamúnovho chrámu. Podobne členovia veľkého zástupu uctievajú Jehovu na vonkajšom nádvorí Jehovovho duchovného chrámu. Služba na tomto mieste im prináša radosť. (Žalm 122:1) Aj po tom, čo posledný z ich pomazaných spoločníkov dostane svoje nebeské dedičstvo, budú naďalej preukazovať Jehovovi svätú službu ako jeho ľud. — Zjavenie 21:3.

Svätá služba, ktorá je neprijateľná

16. Aké varovanie dostávame v súvislosti so svätou službou?

16 Za dní starovekého Izraela musela byť svätá služba preukazovaná v súlade s Jehovovými zákonmi. (2. Mojžišova 30:9; 3. Mojžišova 10:1, 2) Podobne aj dnes treba splniť isté požiadavky, ak má byť naša svätá služba Jehovovi prijateľná. Preto Pavol Kolosanom napísal: „Neprestali [sme sa] za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení presným poznaním jeho vôle v celej múdrosti a duchovnej rozlišovacej schopnosti, aby ste chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili, keď budete ďalej prinášať ovocie v každom dobrom diele a budete rásť v presnom poznaní Boha.“ ​(Kolosanom 1:9, 10) Nie sme to my, kto určuje, ako správne uctievať Boha. Životne dôležité je presné poznanie Písiem, duchovná rozlišovacia schopnosť a zbožná múdrosť. Inak sa to môže skončiť katastrofálne.

17. a) Ako bola svätá služba skazená v Mojžišových dňoch? b) Ako by mohla byť svätá služba nesprávne zameraná v súčasnosti?

17 Spomeň si na Izraelitov v Mojžišových dňoch. Čítame: „Boh sa odvrátil a vydal ich, aby preukazovali svätú službu nebeskému vojsku.“ ​(Skutky 7:42) Títo Izraeliti videli, ako Jehova mocne konal v ich prospech. Predsa sa však obrátili k iným bohom, keď si mysleli, že je to pre nich výhodné. Neboli lojálni, a lojálnosť je nevyhnutná, ak sa má naša svätá služba Bohu páčiť. (Žalm 18:25) Pravdaže, len málokto by sa dnes odvrátil od Jehovu, aby uctieval hviezdy alebo zlaté teľatá, ale existujú iné formy modlárstva. Ježiš varoval pred službou „bohatstvu“ a Pavol nazval modlárstvom žiadostivosť. (Matúš 6:24; Kolosanom 3:5) Satan sa povyšuje na boha. (2. Korinťanom 4:4) Takéto formy modlárstva sú hojne rozšírené a pôsobia ako osídlo. Zamysli sa napríklad nad niekým, kto tvrdí, že nasleduje Ježiša, ale jeho skutočným cieľom v živote je zbohatnúť, alebo kto v skutočnosti dôveruje iba sebe a svojim predstavám. Komu v skutočnosti slúži? Čím sa líši od Židov v Izaiášových dňoch, ktorí prisahali v Jehovovom mene, ale zásluhy za jeho veľké skutky pripisovali nečistým modlám? — Izaiáš 48:1, 5.

18. Ako bola svätá služba nesprávne vykonávaná v minulosti a ako je to v súčasnosti?

18 Ježiš tiež upozorňoval: „Prichádza hodina, keď sa bude každý, kto vás zabije, domnievať, že preukázal Bohu svätú službu.“ ​(Ján 16:2) Saul, ktorý sa stal apoštolom Pavlom, si nepochybne myslel, že slúži Bohu, keď ‚schvaľoval Štefanovu vraždu‘ a „dýchal hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom“. (Skutky 8:1; 9:1) Aj v súčasnosti niektorí páchatelia etnických čistiek a genocíd tvrdia, že uctievajú Boha. Mnoho ľudí tvrdí, že uctievajú Boha, ale v skutočnosti uctievajú bohov nacionalizmu, tribalizmu, bohatstva, vlastného ja alebo iné božstvo.

19. a) Ako sa pozeráme na svoju svätú službu? b) Aká svätá služba nám prinesie radosť?

19 Ježiš povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Matúš 4:10) Tieto slová hovoril Satanovi, ale aké je veľmi dôležité, aby sme na ne dbali všetci! Preukazovať svätú službu Zvrchovanému Pánovi vesmíru je vznešená výsada vzbudzujúca bázeň. A čo možno povedať o vykonávaní verejnej služby, ktorá je spätá s naším uctievaním? Táto služba v prospech našich blížnych je radostnou prácou, ktorá prináša veľa šťastia. (Žalm 41:1, 2; 59:16) No táto služba prináša skutočné šťastie len vtedy, ak je predkladaná z celého srdca a správnym spôsobom. Kto v skutočnosti uctieva Boha správnym spôsobom? Čiu svätú službu Jehova prijíma? Odpovede na tieto otázky môžeme nájsť, ak pouvažujeme o treťom biblickom slove, ktoré súvisí s naším uctievaním. Zamyslíme sa nad ním v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

^ 4. ods. Liturgiami kresťanstva sú spravidla bohoslužby alebo konkrétne rituály, napríklad prijímanie v rímskokatolíckej cirkvi.

^ 10. ods.Skutkoch 13:2 sa uvádza, že proroci a učitelia v Antiochii „verejne slúžili“ ​(preklad gréckeho slova príbuzného slovu leitourgia) Jehovovi. Súčasťou tejto verejnej služby bolo pravdepodobne kázanie verejnosti.

Ako by si odpovedal?

• Akú vznešenú verejnú službu Ježiš vykonal?

• Akú verejnú službu vykonávajú kresťania?

• Čo je kresťanskou svätou službou a kde ju kresťania vykonávajú?

• Čo je potrebné, ak sa má naša svätá služba Bohu páčiť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 10]

Rodičia majú z dávania veľkú radosť

[Obrázky na stranách 12, 13]

Kresťania vykonávajú verejnú službu, keď pomáhajú iným a keď oznamujú dobré posolstvo

[Obrázok na strane 14]

Potrebujeme presné poznanie a porozumenie, aby sme mohli mať istotu, že naša svätá služba je Bohu prijateľná