Prečo slúžiš Bohu?

Jeden bohabojný kráľ dal raz svojmu synovi túto radu: „Poznaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a dušou plnou potešenia.“ ​(1. Paralipomenon 28:9) Je zrejmé, že Jehova chce, aby mu jeho služobníci slúžili so srdcom plným vďačnosti a ocenenia.

AKO Jehovovi svedkovia bez váhania priznáme, že keď nám niekto prvý raz vysvetlil biblické sľuby, naše srdce prekypovalo vďačnosťou. Každý deň sme sa dozvedali o Božom predsavzatí niečo nové. Čím viac sme sa o Jehovovi dozvedeli, tým silnejšia bola naša túžba slúžiť mu „celým srdcom a dušou plnou potešenia“.

Mnohí, ktorí sa stali Jehovovými svedkami, po celý svoj život slúžia Jehovovi s nesmiernou radosťou. Niektorí kresťania však dobre začnú, ale po čase strácajú zo zreteľa presvedčivé dôvody, ktoré nás motivujú slúžiť Bohu. Stalo sa to aj tebe? Ak áno, nezúfaj. Stratenú radosť možno znova nájsť. Ako?

Uvažuj o svojich požehnaniach

Najprv rozjímaj o požehnaniach, ktoré každý deň od Boha dostávaš. Premýšľaj o Jehovových dobrých daroch: o jeho mnohorakých stvoriteľských dielach — dostupných všetkým bez ohľadu na spoločenské alebo ekonomické postavenie —, o jeho prírodných opatreniach na zabezpečenie dostatku jedla a pitia, o určitej miere zdravia, z ktorého sa tešíš, o svojom poznaní biblickej pravdy a hlavne o dare v podobe jeho Syna. Ježišova smrť ti pripravila cestu, aby si mohol slúžiť Bohu s čistým svedomím. (Ján 3:16; Jakub 1:17) Čím viac budeš rozjímať o Božej dobrote, tým viac si budeš Boha ceniť. Srdce ťa potom bude pobádať, aby si mu slúžil z vďačnosti za všetko, čo pre teba urobil. Niet pochýb o tom, že sa opäť začneš cítiť ako žalmista, ktorý napísal: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám; nikto sa ti nemôže prirovnať... Je ich viac, ako môžem vypočítať.“ — Žalm 40:5.

Tieto slová napísal Dávid, muž, ktorého život nebol ani zďaleka bez ťažkostí. Dávid strávil v mladosti veľa času na úteku pred zlým kráľom Saulom a jeho strážcami, ktorí ho hľadali, pretože ho chceli zabiť. (1. Samuelova 23:7, 8, 19–23) Dávid mal aj osobné slabosti, s ktorými zápasil. To uznal v 40. žalme: „Obklopovali ma nešťastia, až sa nedali spočítať. Dostihlo ma viac mojich previnení, ako som mohol vidieť; stali sa početnejšie ako vlasy na mojej hlave.“ ​(Žalm 40:12) Áno, Dávid mal ťažkosti, ale nedal sa nimi celkom premôcť. Napriek problémom sa zameral na to, v čom ho Jehova žehnal, a zistil, že tieto požehnania veľmi prevýšili jeho súženie.

Keď sa cítiš pohltený osobnými problémami alebo pocitom nedostatočnosti, je dobré zastaviť sa a zrátať svoje požehnania, ako to robil Dávid. Nepochybne, ocenenie za tieto požehnania ťa pobádalo oddať sa Jehovovi; také uvažovanie ti tiež môže pomôcť opäť roznietiť  stratenú radosť a slúžiť Bohu zo srdca plného ocenenia.

Pomôcť ti môžu zborové zhromaždenia

Okrem rozjímania o Jehovovej dobrote v súkromí potrebujeme sa tiež stretávať so spolukresťanmi. Je povzbudzujúce pravidelne sa zhromažďovať s mužmi, ženami a mladými, ktorí milujú Boha a sú odhodlaní slúžiť mu. Ich príklad nás môže podnietiť, aby sme z celého srdca konali službu pre Jehovu. Naša prítomnosť v sále Kráľovstva zasa povzbudzuje ich.

Pravdaže, keď prídeme domov po namáhavej celodennej práci alebo keď sme skľúčení pre nejaký problém alebo slabosť, nemusí byť ľahké myslieť na návštevu zhromaždenia v sále Kráľovstva. Vtedy azda budeme musieť byť na seba prísni a akoby ‚biť svoje telo‘, aby sme poslúchli príkaz zhromažďovať sa so spolukresťanmi. — 1. Korinťanom 9:26, 27; Hebrejom 10:23–25.

Mali by sme dospieť k záveru, že ak je nutné, aby sme boli na seba prísni, v skutočnosti nemilujeme Jehovu naozaj? Vôbec nie. Aj v minulosti sa museli zrelí kresťania, ktorých láska k Bohu bola nesporná, veľmi namáhať, aby konali Božiu vôľu. (Lukáš 13:24) Apoštol Pavol bol jedným z týchto kresťanov. Otvorene opísal svoje pocity takto: „Veď viem, že vo mne, totiž v mojom tele, nebýva nič dobré; lebo schopnosť chcieť je u mňa, ale schopnosť vykonať to, čo je znamenité, tá nie je. Lebo nerobím to dobré, čo chcem, ale robím to zlé, čo nechcem.“ ​(Rimanom 7:18, 19) A Korinťanom povedal: „Teda ak oznamujem dobré posolstvo, nemám žiaden dôvod na chválu, lebo mi to bolo uložené ako nutnosť... Ak to konám ochotne, mám odmenu; ale ak to robím proti svojej vôli, jednako mi je zverené správcovstvo.“ — 1. Korinťanom 9:16, 17.

Pavol rovnako ako mnohí z nás mal hriešne sklony, ktoré hatili jeho túžbu robiť to, čo je dobré. Ale s týmito sklonmi tvrdo bojoval a poväčšine bol úspešný. Samozrejme, Pavol to nedosiahol vlastnou silou. Napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:13) Jehova, ktorý prepožičal silu Pavlovi, posilní aj teba, aby si robil to, čo je správne, ak ho poprosíš o pomoc. (Filipanom 4:6, 7) Teda ‚tvrdo bojuj za vieru‘ a Jehova ťa požehná. — Júda 3.

Nemusíš viesť tento boj sám. V zboroch Jehovových svedkov sú zrelí kresťanskí starší, ktorí vytrvávajú v ‚boji za vieru‘ a sú ochotní v tom pomôcť aj tebe. Ak požiadaš niektorého staršieho o pomoc, bude sa snažiť s tebou ‚hovoriť utešujúco‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Jeho cieľom bude správať sa tak, aby bol „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. — Izaiáš 32:2.

„Boh je láska“, a preto chce, aby mu jeho služobníci slúžili z lásky. (1. Jána 4:8) Ak potrebuješ svoju lásku k Bohu znova roznietiť, podnikni náležité kroky, aby si konal tak, ako je to tu vysvetlené. Budeš rád, že si to urobil.