Stojte v úplnosti a s pevným presvedčením

„Stále sa za vás namáha v svojich modlitbách, aby ste nakoniec stáli v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli.“ — KOLOSANOM 4:12.

1, 2. a) Čo povedali o raných kresťanoch ľudia mimo zboru? b) Ako list Kolosanom odráža láskyplný záujem?

JEŽIŠOVI nasledovníci sa o svojich spoluctiteľov hlboko zaujímali. Tertulián (spisovateľ druhého a tretieho storočia n. l.) hovoril o láskavosti, ktorú prejavovali sirotám, chudobným a starým. Tieto dôkazy lásky v praxi na neveriacich tak zapôsobili, že niektorí o kresťanoch povedali: ‚Pozrite sa, ako sa majú radi.‘

² List Kolosanom odráža taký láskyplný záujem zo strany apoštola Pavla a jeho spoločníka Epafra o bratov a sestry v Kolosách. Pavol Kolosanom napísal: Epafras „sa [stále] za vás namáha v svojich modlitbách, aby ste nakoniec stáli v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli“. V roku 2001 budú mať Jehovovi  svedkovia ročný text založený na slovách z listu Kolosanom 4:12: ‚Stojte v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli.‘

3. O aké dve veci sa Epafras modlil?

³ Ako vidíš, Epafrove modlitby za jeho milovaných mali dve stránky: Modlil sa, (1) aby „nakoniec stáli v úplnosti“ a (2) aby stáli „s pevným presvedčením o celej Božej vôli“. Tieto informácie boli do Písiem zahrnuté na náš úžitok. Polož si preto otázku: ‚Čo ja osobne musím robiť, aby som nakoniec stál v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli? A aký to bude mať účinok, keď to budem robiť?‘ Pozrime sa.

Vážne sa usiluj ‚stáť v úplnosti‘

4. V akom zmysle potrebovali byť Kolosania ‚úplní‘?

⁴ Epafras vrúcne túžil, aby jeho duchovní bratia a sestry v Kolosách „nakoniec stáli v úplnosti“. Výraz, ktorý Pavol použil a ktorý je tu preložený slovom „v úplnosti“, môže znamenať dokonalý, plne dospelý či zrelý. (Matúš 19:21; Hebrejom 5:14; Jakub 1:4, 25) Akiste vieš, že aj keď je niekto pokrsteným svedkom Jehovu, ešte to neznamená, že je plne dospelým kresťanom. Efezanom, bývajúcim západne od Kolos, Pavol napísal, že pastieri a učitelia sa usilujú pomôcť ‚všetkým dospieť k jednote vo viere a v presnom poznaní Božieho Syna, k plne dospelému mužovi, k miere vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti‘. Na inom mieste Pavol kresťanov nabádal, aby sa stali „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. — Efezanom 4:8–13; 1. Korinťanom 14:20.

5. Ako si môžeme dať úplnosť za jeden z dôležitých cieľov?

⁵ Ak niektorí Kolosania ešte neboli duchovne plne dospelí, čiže zrelí, bolo potrebné, aby si to dali za cieľ. Nemalo by to isté platiť aj dnes? Či už sme boli pokrstení pred desaťročiami, alebo len nedávno, vidíme u seba zreteľný pokrok v uvažovaní a názoroch? Zvažujeme biblické zásady, prv ako urobíme nejaké rozhodnutie? Sú veci súvisiace s Bohom a so záujmami zboru v našom živote stále dôležitejšie a nenechávame ich na náhodu? Nemôžeme tu uviesť všetky spôsoby, ktorými môžeme dávať najavo taký rast k úplnosti, ale pouvažujme o dvoch príkladoch.

6. V akej oblasti môže človek robiť pokroky, aby bol dokonalý, ako je dokonalý Jehova?

⁶ Prvý príklad: Dajme tomu, že sme vyrástli v prostredí poznačenom predsudkami alebo nepriateľstvom voči ľuďom inej rasy, národnosti alebo z iného regiónu. Vieme už, že Boh nie je predpojatý a že ani my by sme nemali byť takí. (Skutky 10:14, 15, 34, 35) V našom zbore alebo kraji sú jednotlivci z tohto iného prostredia, a tak s nimi prichádzame do kontaktu. Do akej miery však prechovávame vo svojom vnútri negatívne  pocity alebo nedôveru voči ľuďom z tohto prostredia? Sme takpovediac „hotoví do bitky“ tým, že si okamžite myslíme niečo negatívne, ak človek z takého prostredia urobí chybu alebo sa voči nám dopustí nejakej menšej urážky? Opýtaj sa sám seba: ‚Potrebujem ďalej robiť pokroky, aby som mal taký nepredpojatý názor ako Boh?‘

7. Aký pohľad na iných by sme si mali osvojiť, aby sme sa ako kresťania stali úplnými?

⁷ Druhý príklad: Podľa Filipanom 2:3 by sme nemali ‚robiť nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle by sme mali považovať ostatných za vyšších od seba‘. Ako napredujeme v tomto ohľade? Každý človek má svoje slabé i silné stránky. Ak sme si v minulosti rýchlo všímali slabé stránky iných, urobili sme pokrok a neočakávame už od nich, že budú takmer ‚dokonalí‘? (Jakub 3:2) Dokážeme v súčasnosti viac ako predtým vidieť — dokonca hľadať — stránky, v ktorých nás iní prevyšujú? ‚Musím uznať, že tá sestra je trpezlivejšia ako ja.‘ ‚Ten brat prejavuje silnejšiu vieru.‘ ‚Úprimne povedané, je lepší učiteľ ako ja.‘ ‚Tamtá sestra sa vie lepšie ovládať.‘ Niektorí Kolosania možno potrebovali v tomto ohľade urobiť pokrok. Potrebujeme ho urobiť aj my?

8, 9. a) Čo mal Epafras na mysli, keď sa modlil za Kolosanov, aby „stáli“ v úplnosti? b) Čo ‚státie v úplnosti‘ znamenalo pre nich do budúcnosti?

⁸ Epafras sa modlil, aby Kolosania „stáli v úplnosti“. Je zrejmé, že sa k Bohu modlil o to, aby Kolosania „stáli“ do takej miery, do akej boli úplnými, zrelými, plne dospelými kresťanmi, čiže aby takí zostali.

⁹ Nemôžeme predpokladať, že každý, kto sa stane kresťanom — hoci aj zrelým —, takým aj zostane. Ježiš povedal, že jeden anjelský Boží syn „nestál pevne v pravde“. (Ján 8:44) A Pavol pripomínal Korinťanom niektorých, ktorí nejaký čas v minulosti slúžili Jehovovi, ale potom zlyhali. Kresťanov pomazaných duchom Pavol varoval: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ ​(1. Korinťanom 10:12) To dodáva váhu modlitbe, aby Kolosania „nakoniec stáli v úplnosti“. Keď sa už stali úplnými, plne dospelými, bolo potrebné, aby vytrvávali, nie aby sa odťahovali, ochabovali alebo sa nechali odvliecť. (Hebrejom 2:1; 3:12; 6:6; 10:39; 12:25) Tak mohli byť ‚úplní‘ v deň svojej prehliadky a záverečného schvaľovania. — 2. Korinťanom 5:10; 1. Petra 2:12.

10, 11. a) Aký príklad nám dal Epafras, pokiaľ ide o modlitbu? b) Aké predsavzatie by si si chcel dať v súlade s tým, o čo sa modlil Epafras?

¹⁰ Už sme hovorili o tom, aké je dôležité modliť sa za druhých menovite, byť konkrétny, keď prosíme Jehovu, aby im pomohol, utešil ich, požehnal a dal im svätého ducha. Epafras sa takto za Kolosanov modlil. A my môžeme — vlastne by sme mali — nájsť v týchto slovách hodnotné podnety na to, o čo sa môžeme k Jehovovi modliť, pokiaľ ide o nás. Niet pochýb o tom, že by sme mali Jehovu prosiť o pomoc, aby sme ako jednotlivci „nakoniec stáli v úplnosti“. Modlíš sa o to?

¹¹ Prečo sa o svojej situácii nezmieniť v modlitbe? Povedz Bohu, do akej miery si urobil pokrok v úsilí o dosiahnutie ‚úplnosti‘, plnej dospelosti, zrelosti. Úpenlivo ho pros, aby ti pomohol rozpoznať, v akých oblastiach ešte musíš duchovne rásť. (Žalm 17:3; 139:23, 24) Také oblasti určite máš. Nech ťa to však neodrádza, ale miesto toho pokorne, ale jasne a konkrétne pros Boha, aby ti pomohol urobiť pokrok. Pros ho o to viackrát, nielen raz. Prečo si nedať predsavzatie, že nasledujúci týždeň sa budeš nejaký čas modliť o to, aby si ‚nakoniec stál v úplnosti‘? A naplánuj si, že sa o to budeš modliť viac, keď budeš uvažovať o texte na rok 2001. Vo svojich modlitbách sa zameraj na sklony, ktoré možno máš a ktoré by mohli viesť k tomu, že by si sa začal odťahovať, ochabovať alebo že by si sa nechal odvliecť od služby Bohu, a na to, aby si sa takému konaniu dokázal vyhnúť. — Efezanom 6:11, 13, 14, 18.

Modli sa o pevné presvedčenie

12. Najmä prečo potrebovali Kolosania ‚pevné presvedčenie‘?

¹² Epafras sa modlil aj o ďalšiu vec, ktorá bola veľmi dôležitá, ak mali byť Kolosania nakoniec  nájdení v postavení prijateľnom Bohu. Táto vec je rovnako dôležitá aj pre nás. Čo to bolo? Epafras sa modlil, aby stáli „s pevným presvedčením o celej Božej vôli“. Boli obklopení herézou a ničivými filozofiami, pričom niektoré z nich mali klamnú pozlátku pravého uctievania. Bol na nich napríklad vyvíjaný tlak, aby pôstom alebo hodovaním zachovávali zvláštne dni, tak ako to bolo kedysi potrebné v židovskom uctievaní. Falošní učitelia upriamovali pozornosť na anjelov, na tých mocných duchov, ktorí boli použití na odovzdanie Zákona Mojžišovi. Predstav si, aké to bolo, byť vystavený takému tlaku, takému mätúcemu množstvu protichodných názorov! — Galaťanom 3:19; Kolosanom 2:8, 16–18.

13. Uznanie čoho mohlo Kolosanom pomôcť a ako to môže pomôcť nám?

¹³ Pavol oponoval týmto názorom tak, že zdôraznil úlohu Ježiša Krista. „Keď ste... prijali Krista Ježiša, Pána, choďte ďalej v spojení s ním, zakorenení a na ňom vybudovaní a upevnení vo viere, tak ako ste boli vyučovaní.“ Áno, bolo potrebné, aby Kolosania mali plné presvedčenie o Kristovej úlohe v Božom predsavzatí a vo svojom živote — a to platí i pre nás. Pavol vysvetlil: „V ňom je celá plnosť božskej podstaty. A tak máte plnosť prostredníctvom toho, ktorý je hlavou každej vlády a vrchnosti.“ — Kolosanom 2:6–10.

14. Prečo bola nádej pre Kolosanov niečím reálnym?

¹⁴ Kolosania boli kresťanmi pomazanými duchom. Mali pozoruhodnú nádej na život v nebesiach a mali všetky dôvody, aby si túto nádej udržali jasnú. (Kolosanom 1:5) ‚Božou vôľou‘ bolo, aby mali pevné presvedčenie o istote svojej nádeje. Mal niektorý z nich o tejto nádeji pochybovať? Určite nie! A mali by dnes pochybovať všetci tí, ktorým dal Boh vyhliadku na život na rajskej zemi? Isteže nie! Táto opodstatnená nádej je zjavne súčasťou ‚Božej vôle‘. Teraz sa zamysli nad týmito otázkami: Nakoľko reálna je tvoja nádej, ak sa vážne usiluješ byť členom „veľkého zástupu“, ktorý prežije „veľké súženie“? (Zjavenie 7:9, 14) Je súčasťou tvojho ‚pevného presvedčenia o celej Božej vôli‘?

15. Akú postupnosť zahŕňajúcu nádej uviedol Pavol?

¹⁵ Pod pojmom „nádej“ nemáme na mysli nejaké hmlisté želanie alebo rojčenie. Môžeme to vidieť z postupnosti myšlienok, ktoré Pavol už predtým predložil Rimanom. V tejto postupnosti každá spomenutá vec súvisí s nasledujúcou alebo k nej vedie. Všimni si, kam v tejto úvahe umiestňuje Pavol „nádej“: „Jasajme, keď sme v súženiach, lebo vieme, že súženie spôsobuje vytrvalosť, vytrvalosť schválený stav, schválený stav nádej, a nádej nevedie ku sklamaniu, lebo Božia láska bola vyliata do nášho srdca prostredníctvom svätého ducha.“ — Rimanom 5:3–5.

16. Akú nádej si nadobudol, keď si spoznal biblickú pravdu?

¹⁶ Keď ti Jehovovi svedkovia prvý raz odovzdali biblické posolstvo, možno ťa zaujala určitá pravda, napríklad stav mŕtvych alebo vzkriesenie. Pre mnohých bola prvou novou vecou, ktorú spoznali, biblicky podložená možnosť žiť v pozemskom raji. Len si spomeň, ako si prvýkrát počul o tomto učení. Aká úžasná nádej — už nebude chorôb ani staroby, budeš môcť žiť stále a užívať ovocie svojej namáhavej práce a ľudia budú žiť v mieri aj so zvieratami! (Kazateľ 9:5, 10; Izaiáš 65:17–25; Ján 5:28, 29; Zjavenie 21:3, 4) Získal si nádhernú nádej!

17, 18. a) Ako vedie postupnosť, ktorú Pavol predložil Rimanom, k nádeji? b) Akú nádej mal Pavol na mysli v Rimanom 5:4, 5 a máš takú nádej?

¹⁷ Časom si pravdepodobne zažil nejaký odpor alebo prenasledovanie. (Matúš 10:34–39; 24:9) Ešte aj nedávno boli svedkom v rôznych krajinách plienené domovy alebo boli prinútení stať sa utečencami. Niektorí boli fyzicky napadnutí, bola im skonfiškovaná biblická literatúra alebo sa stali predmetom lživých správ v médiách. Nech je forma prenasledovania, ktorému si bol azda vystavený, akákoľvek, ako sa píše v Rimanom 5:3, mohol si jasať v súženiach a to prinieslo vynikajúce výsledky. Dokonca, ako Pavol napísal, súženie spôsobilo v tebe vytrvalosť. Vytrvalosť potom viedla k schválenému stavu. Vedel si, že keď konáš Božiu vôľu, robíš to, čo je  správne, a tak si si bol istý, že máš Božie schválenie. Povedané Pavlovými slovami, cítil si, že si v ‚schválenom stave‘. Ďalej Pavol napísal, že „schválený stav [spôsobuje] nádej“. To sa môže zdať trochu zvláštne. Prečo Pavol v tejto postupnosti uvádza „nádej“ až tak ďaleko? Či si nemal nádej už dávno predtým, už vtedy, keď si prvý raz počul dobré posolstvo?

¹⁸ Je zrejmé, že Pavol tu nehovorí o našej prvotnej nádeji na dokonalý život. To, o čom hovorí, je čosi viac; je to niečo, čo má väčšiu hĺbku a čo dáva väčšiu motiváciu. Keď verne vytrvávame a vďaka tomu si uvedomujeme, že máme Božie schválenie, veľmi to zväčšuje a posilňuje našu nádej, ktorú sme mali na začiatku. Táto nádej sa teraz stáva reálnejšou, pevnejšou  a osobnejšou. Táto prehĺbená nádej žiari jasnejšie. Preniká celou našou bytosťou, celou našou podstatou. „A nádej nevedie ku sklamaniu, lebo Božia láska bola vyliata do nášho srdca prostredníctvom svätého ducha.“

19. Ako by si mohol zahrnúť svoju nádej do svojich pravidelných modlitieb?

¹⁹ Epafras sa vrúcne modlil, aby jeho bratia a sestry v Kolosách boli naďalej ovplyvňovaní tým, čo bolo pred nimi, a aby o tom boli presvedčení, a aby mali tiež ‚pevné presvedčenie o celej Božej vôli‘. Aj my všetci pravidelne hovorme s Bohom o našej nádeji. Zahrň do súkromných modlitieb svoju nádej na nový svet. S plným presvedčením, že príde, povedz Jehovovi, ako veľmi túžiš po novom svete. Pokorne pros Jehovu, aby ti pomohol prehĺbiť a rozšíriť si presvedčenie. Pros o to isté, o čo prosil Epafras, keď sa modlil, aby Kolosania mali ‚pevné presvedčenie o celej Božej vôli‘. A rob to často.

20. Prečo nie je dôvod na stratu nadšenia, keď sa pomerne malý počet ľudí odchýli od kresťanského spôsobu života?

²⁰ Nemala by ťa miasť ani oberať o nadšenie skutočnosť, že nie všetci stoja v úplnosti a s pevným presvedčením. Niektorí možno zlyhajú, budú odvedení od viery alebo sa jednoducho vzdajú. To sa stalo aj medzi Ježišovými najbližšími, medzi jeho apoštolmi. Ale spomalili ostatní apoštoli alebo zanechali službu, keď sa z Judáša stal zradca? To rozhodne nie! Pomocou Žalmu 109:8 Peter ukázal, že Judášovo miesto zaujme niekto iný. Bol vybratý náhradník a tí, ktorí boli Bohu lojálni, pokračovali v plnení svojej úlohy kázať. (Skutky 1:15–26) Boli odhodlaní stáť v úplnosti s pevným presvedčením.

21, 22. V akom zmysle to neujde pozornosti, keď budeš stáť v úplnosti a s pevným presvedčením?

²¹ Môžeš si byť absolútne istý, že keď budeš stáť v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli, neostane to bez povšimnutia. Niekto to bude pozorovať a bude si to ceniť. Kto to bude?

²² Nuž budú to tvoji bratia a sestry, ktorí ťa poznajú a milujú. Hoci to väčšina slovne nevyjadrí, účinok bude podobný, ako čítame v 1. Tesaloničanom 1:2–6: „Vždy ďakujeme Bohu, keď sa o všetkých vás zmieňujeme v svojich modlitbách, lebo stále pamätáme na vaše dielo viery a vašu láskyplnú usilovnú prácu a vytrvalosť spôsobenú nádejou v nášho Pána Ježiša Krista pred naším Bohom a Otcom. Veď... dobré posolstvo, ktoré zvestujeme, sa medzi vami neprejavilo iba slovami, ale aj mocou a svätým duchom a pevným presvedčením... A stali ste sa našimi a Pánovými napodobňovateľmi.“ Lojálni kresťania v tvojom okolí budú mať podobné pocity, keď budú vidieť, že ‚stojíš v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli‘. — Kolosanom 1:23.

23. Aké odhodlanie by si mal mať v nadchádzajúcom roku?

²³ A rovnakú istotu môžeš mať aj v tom, že to bude pozorovať tvoj nebeský Otec a bude sa z toho tešiť. Môžeš si tým byť istý. Prečo? Lebo stojíš v úplnosti a s pevným presvedčením „o celej Božej vôli“. Pavol Kolosanov písomne povzbudzoval, aby chodili „hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili“. (Kolosanom 1:10) Áno, nedokonalí ľudia sa môžu Bohu plne páčiť. Tvoji koloskí bratia a sestry konali tak, že sa mu páčili. Aj kresťania, ktorých máš práve okolo seba, tak konajú. A aj ty tak môžeš konať! Preto svojimi každodennými modlitbami a svojím konaním v priebehu nadchádzajúceho roku dokazuj, že si rozhodnutý ‚nakoniec stáť v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli‘.

Spomenieš si?

• Čo zahŕňa skutočnosť, že ‚stojíš v úplnosti‘?

• O akých veciach, pokiaľ ide o teba, by si mal hovoriť v modlitbe?

• Akú nádej chceš mať podľa toho, čo naznačuje list Rimanom 5:4, 5?

• Aký cieľ si si na podnet nášho štúdia dal do nadchádzajúceho roka?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 20]

Epafras sa modlil, aby jeho bratia stáli v úplnosti, s pevným presvedčením o Kristovi a svojej nádeji

[Obrázky na strane 23]

Rovnakú spoľahlivú nádej a pevné presvedčenie, aké máš ty, majú aj milióny ďalších