Vianočné zvyky — sú kresťanské?

OBDOBIE Vianoc je tu. Čo znamená pre vás, vašu rodinu a vašich priateľov? Je to duchovná udalosť alebo len obdobie veselosti a radosti? Je časom na zamyslenie sa nad narodením Ježiša Krista alebo časom, keď sa nezaujímate o kresťanské normy?

Pri zvažovaní týchto otázok majte na mysli, že vianočné tradície sa môžu odlišovať vzhľadom na miesto, kde žijete. Napríklad v Mexiku a ďalších latinskoamerických krajinách je dokonca aj názov iný. Jedna encyklopédia poukazuje na to, že anglický názov Christmas (Vianoce) „je odvodený od stredovekého výrazu Christes Masse, Kristova omša“. Avšak La Navidad, čiže Narodenie Pána, ako sa Vianoce nazývajú v týchto latinskoamerických krajinách, sa vzťahuje na narodenie Krista. Pouvažujte na chvíľu o niektorých podrobnostiach z Mexika. Môže vám to pomôcť, aby ste si vytvorili vlastný názor na toto sviatočné obdobie.

Posadas, „traja králi“ a nacimiento

Slávnostná nálada sa začína 16. decembra s posadas. Kniha Mexico’s Feasts of Life (Mexické sviatky) uvádza: „Čas posadas je deväť očarujúcich dní pred Štedrým večerom, ktoré pripomínajú osamelé putovanie Jozefa a Márie do mesta Betlehem a okamih, keď im bola napokon prejavená láskavosť a našli prístrešie. Rodiny a priatelia sa večer stretávajú, aby si pripomenuli dni pred narodením Krista.“

Tradične skupiny ľudí prinášajú k domu obrazy Márie a Jozefa a spevom prosia o prístrešie, čiže posadu. Tí v dome im odpovedajú spevom, až kým návštevníkov napokon nevpustia dnu. Potom sa začína večierok, na ktorom sa niektorí so zaviazanými očami a s palicou v ruke striedajú pri pokusoch rozbiť piñatu, veľkú ozdobnú hlinenú nádobu, ktorá visí na šnúre. Po rozbití nádoby prítomní zbierajú jej obsah (cukríky, ovocie a podobne). Potom nasleduje jedlo, nápoje, hudba a tanec. V súčasnosti sa od spevu a nosenia obrazov upúšťa — zostali už len večierky. Od 16. do 23. decembra sa usporadúva osem večierkov posada. Nochebuena (Štedrý večer) sa oslavuje 24. decembra a rodiny sa snažia byť spolu pri zvláštnej večeri.

Krátko nato prichádza Nový rok, ktorý sa oslavuje veľmi bujarými večierkami. Večer 5. januára sa očakáva, že Tres Reyes Magos („traja králi“) prinesú deťom hračky. Vyvrcholí to večierkom 6. januára, keď sa je rosca de Reyes (prstencovitý koláč). Pri jedení tohto múčnika niekto nájde vo svojom kúsku bábiku, ktorá predstavuje malého Ježiša. Nálezca je povinný usporiadať 2. februára záverečný večierok. (Na niektorých miestach sú v koláči tri bábiky, ktoré predstavujú „troch mágov“.) Ako vidíte, večierky súvisiace s Vianocami neustále pokračujú.

V tomto období dosť vyniká nacimiento (betlehem). Čo k tomu patrí? Nuž na  verejných priestranstvách, ako aj v kostoloch a domoch sa vystavujú betlehemy s figúrkami (veľkými alebo malými), ktoré sú vyrobené z dreva alebo hliny. Predstavujú Jozefa a Máriu, ako kľačia pred jasličkami, v ktorých leží novonarodené dieťa. Často sú tam aj pastieri a Los Reyes Magos („králi“). Je to scéna zo stajne a môže ju dotvárať niekoľko zvierat. Ústrednou postavou však je novonarodené dieťa, ktoré sa po španielsky volá el Niño Dios (Božské dieťa). Túto kľúčovú figúrku tu možno umiestniť na Štedrý večer.

Podrobnejší pohľad na tradíciu betlehemov

The Encyclopedia Americana v súvislosti s vianočnými sviatkami, ako sú známe na celom svete, uvádza: „Väčšina zvykov, ktoré sú dnes spojené s Vianocami, pôvodne nebola vianočnými zvykmi, ale skôr predkresťanskými a nekresťanskými zvykmi, ktoré prevzala kresťanská cirkev. Saturnálie, rímska slávnosť, ktorá sa konala uprostred decembra, poskytli vzor pre mnohé veselé vianočné obyčaje. Napríklad nákladné hostiny, dávanie darčekov a zapaľovanie sviečok majú pôvod v tejto slávnosti.“

V Latinskej Amerike sa môžu tieto základné zvyky spájané s narodením Pána praktizovať spolu s ďalšími. Azda sa opýtate: ‚Odkiaľ pochádzajú?‘ Otvorene povedané, mnohí ľudia, ktorí sa chcú pridŕžať Biblie, uznávajú, že niektoré tieto zvyky sú čisto aztécke rituály. Mexické noviny El Universal uviedli: „Frátri z rôznych rádov využili skutočnosť, že slávnosti indiánskeho rituálneho kalendára sa zhodovali s katolíckym liturgickým kalendárom, na podporu svojho evanjelizačného a misionárskeho diela. Slávnosti predkolumbovských božstiev nahradili sviatkami kresťanských božstviev, zaviedli európske slávnosti a praktiky a využili aj indiánske zábavy,  čo viedlo ku kultúrnemu synkretizmu, z ktorého vznikla ich rýdzo mexická podoba.“

The Encyclopedia Americana vysvetľuje: „Scény narodenia Pána sa zakrátko stali súčasťou kresťanských sviatkov... So zobrazovaním jaslí v kostoloch údajne začal svätý František.“ Tieto zobrazenia narodenia Krista sa vystavovali v kostoloch od začiatku mexickej kolonizácie. Organizovali ich františkánski mnísi, aby oboznámili Indiánov s narodením Pána. Neskôr si sviatky posadas získali ešte väčšiu obľubu. Nech už bol pôvodný zámer v súvislosti s posadas akýkoľvek, spôsob, akým sa dnes zachovávajú, hovorí sám za seba. Ak ste v tom období v Mexiku, môžete vidieť či cítiť to, čo dopisovateľ novín El Universal zdôraznil vo svojom komentári: „Posadas, ktoré istým spôsobom pripomínali putovanie Ježišových rodičov hľadajúcich prístrešie, kde by sa mohlo narodiť Božské dieťa, sú teraz už len dňami opíjania sa, nestriedmosti, obžerstva, márnosti a stále väčšej zločinnosti.“

Idea nacimienta sa objavila v časoch kolonializmu z originálnych živých znázornení v kostoloch. Hoci niektorí považujú betlehemy za príťažlivé, zobrazujú presne to, čo hovorí Biblia? To je oprávnená otázka. Keď takzvaní traja králi — ktorí boli v skutočnosti astrológmi — prišli na návštevu, Ježiš a jeho rodičia už nebývali v stajni. Prešiel určitý čas a táto rodina už bývala v dome. Bude to pre vás zaujímavejšie, keď si tento detail všimnete v inšpirovanom zázname v Matúšovi 2:1, 11. Môžete si tiež všimnúť, že Biblia nehovorí, koľkí astrológovia tam boli. *

V Latinskej Amerike nahradili traja králi Santa Clausa. Mnohí rodičia ešte stále, tak ako v iných krajinách, skrývajú doma hračky. Potom ráno 6. januára ich deti hľadajú v domnení, že ich priniesli traja mágovia. Pre predajcov hračiek je to čas na dobré zárobky a niektorí zbohatli na tom, čo mnohí úprimní ľudia považujú len za fantáziu. Mýtus o troch mágoch stráca dôveru u značného počtu ľudí a dokonca aj u malých detí. Hoci sa niektorým nepáči, že tento mýtus stráca veriacich, čo môže človek očakávať od fantázie udržiavanej len z tradície a pre komerčné výhody?

Vianoce či Narodenie Pána raní kresťania neoslavovali. V jednej encyklopédii sa o tom píše: „Tento sviatok sa v prvých storočiach kresťanskej cirkvi neslávil, pretože pre kresťanov vo všeobecnosti bolo zvykom pripomínať si smrť významných ľudí, a nie ich narodenie.“ Biblia spája oslavovanie narodenín s pohanmi, nie s pravými Božími ctiteľmi. — Matúš 14:6–10.

To však, pravdaže, neznamená, že nie je užitočné učiť sa o skutočných udalostiach spojených s narodením Božieho Syna a pamätať na ne. Vecná biblická správa poskytuje dôležité pochopenie a poučenie pre všetkých, ktorí chcú konať Božiu vôľu.

 Ježišovo narodenie podľa Biblie

Spoľahlivé informácie o Ježišovom narodení nájdete v evanjeliách podľa Matúša a Lukáša. Tie ukazujú, že v galilejskom meste Nazaret navštívil anjel Gabriel mladú nevydatú ženu menom Mária. Aké posolstvo jej priniesol? „Hľa, počneš v svojom lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ — Lukáš 1:31–33.

Máriu toto posolstvo veľmi prekvapilo. Keďže nebola vydatá, povedala: „Ako sa to má stať, keď nemám styk s mužom?“ Anjel odpovedal: „Príde na teba svätý duch a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto aj to, čo sa narodí, bude sa nazývať sväté, Boží Syn.“ Mária si uvedomila, že je to Božia vôľa, a povedala: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ — Lukáš 1:34–38.

Jeden anjel povedal o zázračnom narodení aj Jozefovi, aby sa s Máriou nerozviedol, čo plánoval urobiť, keď sa dozvedel, že je tehotná. Potom sa Jozef ochotne ujal zodpovednosti za starostlivosť o Božieho Syna. — Matúš 1:18–25.

Neskôr nariadenie cézara Augusta prinútilo Jozefa a Máriu cestovať z Nazaretu v Galilei do Betlehema v Judsku, do mesta ich predkov, aby sa dali zapísať. „Zatiaľ čo tam boli, naplnili sa jej dni, aby porodila. A porodila syna, prvorodeného, a zavinula ho do plienok a položila ho do jaslí, lebo pre nich nebolo miesto na ubytovanie.“ — Lukáš 2:1–7.

Lukáš 2:8–14 opisuje, čo nasledovalo: „A boli v tej krajine pastieri, ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda. A zrazu stál pri nich Jehovov anjel a okolo nich zažiarila Jehovova sláva, a veľmi sa báli. Anjel im však povedal: ‚Nebojte sa, ale, hľa, oznamujem vám dobré posolstvo veľkej radosti, ktorú budú mať všetci ľudia, lebo sa vám dnes narodil v Dávidovom meste Záchranca, ktorý je Kristus, Pán. A to je vám znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a ležiace v jasliach.‘ Naraz bolo pri anjelovi množstvo nebeského vojska, ktoré chválilo Boha a hovorilo: ‚Sláva Bohu hore na výšinách a na zemi pokoj medzi ľuďmi dobrej vôle.‘“

Astrológovia

Matúš vo svojej správe spomína, že z Východu prišli do Jeruzalema astrológovia a hľadali miesto, kde sa narodil kráľ Židov. Kráľ Herodes sa o to veľmi zaujímal — ale nie s dobrou pohnútkou. „Keď ich poslal do Betlehema, povedal: ‚Choďte a dôkladne hľadajte dieťatko, a keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som aj ja mohol ísť a vzdať mu poctu.‘“ Astrológovia našli malé dieťa a „otvorili aj svoje poklady a obdarovali ho darmi, zlatom, kadidlom a myrhou“. Ale nešli späť k Herodesovi. „Dostali vo sne božskú výstrahu, aby sa nevracali k Herodesovi.“ Boh použil anjela, aby varoval Jozefa pred Herodesovým zámerom. Potom Jozef a Mária ušli so svojím synom do Egypta. Nato krutý kráľ Herodes v snahe zničiť nového Kráľa prikázal pozabíjať chlapcov v betlehemskej oblasti. Akých chlapcov? Tých, ktorí mali dva roky a menej. — Matúš 2:1–16.

Čo sa môžeme z tejto správy naučiť?

Astrológovia, ktorí prišli navštíviť Ježiša — nech už ich bolo hocikoľko —, neboli ctiteľmi pravého Boha. Preklad Biblie La Nueva Biblia Latinoamérica (vydanie z roku 1989) v poznámke pod čiarou uvádza: „Mágovia neboli kráľmi, ale veštcami a kňazmi pohanského náboženstva.“ Prišli v súlade so svojím poznaním získaným z hviezd, ktorým boli zasvätení. Keby ich Boh chcel priviesť k malému dieťaťu, bol by ich zaviedol na presné  miesto a neboli by najprv išli do Jeruzalema a do Herodesovho paláca. Neskôr Boh zasiahol, aby zmenil smer ich cesty tak, aby ochránil dieťa.

V čase Vianoc je táto správa často obostretá mýtickou a romantickou atmosférou, ktorá zahaľuje najdôležitejší fakt — toto dieťa sa narodilo, aby sa neskôr stalo vznešeným Kráľom, ako to anjel oznámil Márii a pastierom. Nie, Ježiš Kristus už nie je novorodencom ani dieťaťom. Je vládnucim Kráľom Božieho Kráľovstva, ktoré čoskoro odstráni všetky panstvá odporujúce Božej vôli a vyrieši všetky problémy ľudstva. To je Kráľovstvo, o ktoré sa modlíme v modlitbe Otčenáš. — Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10.

Z anjelovho vyhlásenia, ktoré počuli pastieri, sa dozvedáme, že príležitosť na záchranu je dostupná všetkým, ktorí ochotne počúvajú dobré posolstvo. Tí, ktorí si získavajú priazeň u Boha, sa stávajú „ľuďmi dobrej vôle“. Pred nami sú úžasné vyhliadky na celosvetový pokoj pod vládou Kráľovstva Ježiša Krista, ale ľudia musia byť ochotní konať Božiu vôľu. Prispieva k tomu čas Vianoc a odzrkadľuje takú túžbu? Mnohí úprimní ľudia, ktorí chcú žiť podľa Biblie, si uvedomujú, že odpoveď je jasná. — Lukáš 2:10, 11, 14.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 4]

NIEKTORÍ BY BOLI PREKVAPENÍ

Spisovateľ Tom Flynn vo svojej knihe The Trouble With Christmas (Starosti s Vianocami) predložil závery, ku ktorým dospel po rokoch strávených skúmaním Vianoc:

„Obrovské množstvo tradícií, ktoré dnes spájame s Vianocami, má svoje korene v tradíciách predkresťanských pohanských náboženstiev. Niektoré z nich majú spoločenské, sexuálne alebo kozmologické konotácie, ktoré môžu vzdelaných, moderných ľudí s citom pre kultúru viesť k tomu, že zanechajú tieto tradície, keď jasnejšie pochopia, kde majú korene.“ — 19. strana.

Flynn sa po tom, čo prezentoval množstvo podporných informácií, vracia k základnej myšlienke: „Jednou z najväčších irónií Vianoc je, aká malá časť z ich obsahu je skutočne kresťanská. Keď odstránime predkresťanské prvky, väčšina z toho, čo zostane, je pôvodom pokresťanská, a nie skutočne kresťanská.“ — 155. strana.

[Obrázok na strane 7]

Oznámenie Ježišovho narodenia položilo základ pre jeho budúcu úlohu Božieho vyvoleného Kráľa