Liečenie rán spôsobených vojnami

ABRAHAM bol 20 rokov v partizánskom oddieli. * Prestal však bojovať a už nikdy znovu nepôjde do vojny. Niektorí z jeho bývalých nepriateľov sú teraz dokonca jeho najbližšími priateľmi. Čo ho podnietilo k takej zmene? Bola to Biblia. Dala Abrahamovi nádej a pomohla mu získať pochopenie a pozerať sa na ľudské záležitosti z Božieho hľadiska. Pomocou Biblie prestal túžiť po boji a začal sa uzdravovať zo svojho zármutku, žiaľu, nenávisti a zatrpknutosti. Zistil, že Biblia obsahuje účinný liek na jeho srdce.

Ako Biblia pomáha človeku vyliečiť citové rany? Nemôže síce nič zmeniť na tom, čo sa stalo Abrahamovi. No čítaním a rozjímaním o Božom Slove Abraham uviedol svoje myslenie do súladu s myslením Stvoriteľa. Teraz má nádej do budúcnosti a má nové poradie hodnôt. To, čo je dôležité pre Boha, sa stalo dôležitým aj pre neho. Keď začal takto uvažovať, rany v jeho srdci sa začali hojiť. To pomohlo Abrahamovi zmeniť sa.

Zapojený do občianskej vojny

Abraham sa narodil v 30. rokoch 20. storočia v Afrike. Po druhej svetovej vojne sa jeho krajina dostala pod nadvládu mocnej susednej krajiny, no mnohí Abrahamovi krajania chceli nezávislosť. V roku 1961 sa Abraham pripojil k hnutiu za slobodu, ktoré viedlo partizánsku vojnu proti tejto mocnej susednej krajine.

„Boli to naši nepriatelia. Mali v pláne zabiť nás, a tak sme sa my rozhodli zabiť ich,“ vysvetľuje Abraham.

Abrahamov život bol často ohrozený, a tak v roku 1982, po 20 rokoch ozbrojeného boja, Abraham utiekol do Európy. Vtedy mal už takmer 50 rokov, a keďže mal k dispozícii dostatok času, začal uvažovať o svojom živote. Čo sa stalo s jeho snami? Čo prinesie budúcnosť? Abraham stretol Jehovových svedkov a začal navštevovať ich zhromaždenia. Spomenul si, že v Afrike pred niekoľkými rokmi čítal traktát, ktorý dostal od istého svedka. Traktát opisoval prichádzajúci raj na zemi a nebeskú vládu, ktorá bude vládnuť nad ľudstvom. Mohla by to byť naozaj pravda?

 Abraham hovorí: „Z Biblie som sa dozvedel, že všetky tie roky strávené bojom boli premrhané. Jediná vláda, ktorá bude s každým zaobchádzať spravodlivo, je Božie Kráľovstvo.“

Krátko po tom, čo sa dal Abraham pokrstiť ako Jehovov svedok, do európskeho mesta, kde žil, utiekol z Afriky muž menom Robert. Robert a Abraham bojovali v tej istej vojne, no na opačných stranách. Robert si často kládol otázku o skutočnom zmysle života. Bol nábožný, a keďže čítal niektoré časti Biblie, vedel, že Božie meno je Jehova. Keď svedkovia z Abrahamovho zboru ponúkli Robertovi pomoc lepšie porozumieť Biblii, bez váhania súhlasil.

Robert vysvetľuje: „Od samého začiatku na mňa zapôsobilo, ako svedkovia používajú mená Jehova a Ježiš, že ich uznávajú ako odlišné osoby. To bolo v súlade s tým, čo som už z Biblie vedel. Svedkovia sa tiež vkusne obliekajú a sú k druhým láskaví bez ohľadu na ich národnosť. Také veci na mňa hlboko zapôsobili.“

Nepriatelia sa stávajú priateľmi

Robert a Abraham, bývalí nepriatelia, sú teraz blízkymi priateľmi. Slúžia ako zvestovatelia celým časom v tom istom zbore Jehovových svedkov. „Počas vojny som si často kládol otázku, ako je možné, že ľudia zo susedných krajín — z ktorých mnohí patria k tomu istému náboženstvu — nenávidia jeden druhého,“ vysvetľuje Abraham. „Robert a ja sme patrili do rovnakej cirkvi, no išli sme bojovať jeden proti druhému. Teraz sme obaja Jehovovými svedkami a naša viera nás zjednotila.“

„V tom je tá odlišnosť,“ dodáva Robert. „Teraz patríme k viere, ktorá nás robí časťou pravého bratstva. Nikdy by sme nešli znovu bojovať.“ Biblia má na srdce týchto bývalých nepriateľov mocný vplyv. Nenávisť a zatrpknutosť postupne uvoľnili miesto dôvere a priateľstvu.

V tom istom čase, ako bojovali vo vojne Abraham a Robert, dvaja iní mladí muži stáli na opačných stranách iného konfliktu dvoch susedných krajín. Zakrátko Biblia zapôsobila ako veľmi účinný liek a uzdravila aj ich srdcia. Ako?

Zabi — potom zomri mučeníckou smrťou

Gabriel, ktorý bol vychovávaný v nábožnej rodine, bol vyučovaný, že jeho domovina sa nachádza uprostred svätej vojny. Preto vo veku 19 rokov dobrovoľne vstúpil do vojenskej služby a požiadal, aby bol poslaný na front. Trinásť mesiacov strávil v tých najprudších bojoch, niekedy len jeden a pol kilometra od nepriateľa. „Zvlášť si spomínam na jednu situáciu,“ hovorí. „Náš veliteľ nám povedal, že nepriateľ v tú noc zaútočí. Boli sme takí napätí, že sme celú noc strieľali z mínometov.“ Gabriel považoval ľudí zo susednej krajiny za svojich nepriateľov, ktorí si zasluhujú smrť. „Mal som v úmysle zabiť toľkých, koľkých len bude možné. Potom, ako  mnohí z mojich priateľov, som chcel zomrieť mučeníckou smrťou.“

No časom Gabriel vytriezvel z ilúzií. Utiekol do hôr, prekĺzol cez hranicu do neutrálnej krajiny a odcestoval do Európy. Stále sa Boha pýtal, prečo je život taký ťažký a či sú problémy trestom od neho. Dostal sa do kontaktu s Jehovovými svedkami, ktorí mu z Biblie ukázali, prečo je dnes život plný problémov. — Matúš 24:3–14; 2. Timotejovi 3:1–5.

Čím viac sa Gabriel dozvedal z Biblie, tým viac si uvedomoval, že obsahuje pravdu. „Dozvedel som sa, že môžeme žiť večne na rajskej zemi. Je to zvláštne, ale práve po takom niečom som ako dieťa túžil.“ Biblia priniesla Gabrielovi útechu a upokojila jeho dovtedy utrápené srdce. Jeho veľmi hlboké citové rany sa začali hojiť. A tak v čase, keď Gabriel stretol Daniela, bývalého nepriateľa, už nepociťoval k nemu žiadnu nenávisť. Čo však prinútilo Daniela prísť do Európy?

„Ak naozaj existuješ, prosím, pomôž mi!“

Daniel bol vychovávaný ako katolík a vo veku 18 rokov bol povolaný do vojenskej služby. Bol poslaný, aby bojoval v tej istej vojne ako Gabriel, no na opačnej strane. Keď Daniel riadil tank blízko frontu, tank dostal priamy zásah. Jeho priatelia boli zabití a on bol vážne zranený a odvedený ako väzeň. Niekoľko mesiacov strávil v nemocnici a v tábore a potom bol deportovaný do neutrálnej krajiny. Keďže bol osamotený a v núdzi, uvažoval o samovražde. Daniel sa modlil k Bohu: „Ak naozaj existuješ, prosím, pomôž mi!“ Hneď nasledujúci deň ho navštívili Jehovovi svedkovia, ktorí mu dokázali dať odpoveď na mnohé jeho otázky. Nakoniec Daniel odcestoval do Európy ako utečenec. Opäť sa začal stretávať so svedkami a študovať Bibliu. To, čo sa dozvedel, mu poskytlo úľavu od úzkosti a zatrpknutosti.

Gabriel a Daniel sú teraz dobrými priateľmi a sú zjednotení v duchovnom bratstve ako pokrstení Jehovovi svedkovia. „Moja láska k Jehovovi a poznanie Biblie mi pomohli pozerať sa na veci tak, ako sa na ne pozerá Boh. Daniel už nie je mojím nepriateľom. Pred rokmi by som ho ochotne zabil. Biblia ma naučila presnému opaku — ochote zomrieť za neho,“ hovorí Gabriel.

„Videl som ľudí rôznych náboženstiev a národností, ako sa navzájom vraždia,“ hovorí Daniel. „Aj ľudia toho istého náboženstva stojaci vo vojne na opačných stranách sa navzájom zabíjali. Keď som to videl, myslel som si, že na vine je Boh. Teraz viem, že za všetkými vojnami je Satan. Ja a Gabriel sme teraz spoluveriacimi. Nikdy viac už nebudeme bojovať!“

 „Božie slovo je živé a vykonáva moc“

Prečo sa Abraham, Robert, Gabriel a Daniel tak výrazne zmenili? Ako dokázali vymazať zo svojho srdca hlboko zakorenenú nenávisť a žiaľ?

Všetci títo muži sa dočítali o pravde v Biblii, ktorá je ‚živá a vykonáva moc‘, rozjímali o nej, a tak ju spoznávali. (Hebrejom 4:12) Autorom Biblie je Stvoriteľ ľudstva, ktorý vie, ako pozitívne pôsobiť na srdce toho, kto je ochotný počúvať a učiť sa. „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti.“ Keď sa čitateľ nechá viesť Bibliou, osvojuje si nový súbor hodnôt a noriem. Začína sa učiť, ako sa na veci pozerá Jehova. Tento proces prináša úžitok v mnohých ohľadoch vrátane liečenia rán spôsobených vojnami. — 2. Timotejovi 3:16.

Božie Slovo vysvetľuje, že žiadna národnostná, rasová ani etnická skupina nie je lepšia či horšia ako druhá. „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ Čitateľovi, ktorý to prijme, to postupne pomôže prekonať pocity rasovej či národnostnej nenávisti. — Skutky 10:34, 35.

Biblické proroctvá ukazujú, že Boh čoskoro nahradí súčasný systém ľudských vlád mesiášskym Kráľovstvom. Prostredníctvom tejto vlády Boh ‚spôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme‘. Inštitúcie, ktoré podporujú vojny a nabádajú ľudí, aby bojovali, budú odstránené. Tí, ktorí sa stali obeťou vojen, budú vzkriesení a dostanú možnosť žiť na rajskej zemi. Nikto nebude musieť utekať pred útočníkom či utláčateľom. — Žalm 46:9; Daniel 2:44; Skutky 24:15.

O ľuďoch, ktorí budú žiť v tom čase, Biblia hovorí: „Istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať... Nebudú sa lopotiť nadarmo, ani nebudú rodiť pre nepokoj.“ Neexistuje škoda, ktorá by nemohla byť napravená, ani zranenie, ktoré by nemohlo byť uzdravené. Vloženie dôvery v takúto nádej postupne odstraňuje žiaľ a smútok zo srdca človeka. — Izaiáš 65:21–23.

Biblia je naozaj účinným liekom na srdce. Jej učenie už lieči rany spôsobené vojnami. Bývalí nepriatelia sú zjednocovaní do jedného medzinárodného bratstva. Tento proces uzdravovania bude pokračovať v Božom novom systéme, až kým v srdci ľudí už viac nebude nenávisti a zatrpknutosti, ani smútku a žiaľu. Stvoriteľ sľubuje, že „skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca“. — Izaiáš 65:17.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 4]

„Z Biblie som sa dozvedel, že všetky tie roky strávené bojom boli premrhané“

[Zvýraznený text na strane 5]

Biblia môže mocne pôsobiť na srdce bývalých nepriateľov

[Zvýraznený text na strane 6]

Nenávisť a zatrpknutosť postupne uvoľnili miesto dôvere a priateľstvu

[Zvýraznený text na strane 6]

Keď sa čitateľ nechá viesť Bibliou, osvojuje si nový súbor hodnôt a noriem

[Obrázok na strane 7]

Bývalí nepriatelia sú teraz zjednocovaní do medzinárodného bratstva

[Prameň ilustrácie na strane 4]

Utečenecký tábor: UN PHOTO 186811/​J. Isaac