Ako si môžeme pestovať cnosť

SÚČASNÉ slovníky definujú „cnosť“ ako „mravnú znamenitosť; dobrotu“. Je to „správne konanie a myslenie; dobrota charakteru“. Lexikograf Marvin R. Vincent hovorí, že pôvodný klasický význam gréckeho slova prekladaného ako „cnosť“ je „znamenitosť akéhokoľvek druhu“. Preto neprekvapuje, že také vlastnosti, ako je rozvážnosť, odvaha, sebadisciplína, bezúhonnosť, súcit, vytrvalosť, čestnosť, pokora a lojálnosť, sú niekedy označované ako cnosti. Cnosť bola definovaná aj ako „prispôsobenie sa norme správneho konania“.

Čej norme znamenitosti, dobroty a správneho konania by sme sa mali prispôsobiť? „Podľa najvplyvnejšej školy mravnej filozofie,“ uviedol časopis Newsweek, „skepticizmus vytvorený osvietenstvom znížil všetky predstavy o tom, čo je správne a čo nesprávne, na otázku osobného vkusu, emocionálnych preferencií alebo kultúrneho výberu.“ Ale sú osobné preferencie alebo vkus spoľahlivým vodidlom, ako rozlíšiť správne od nesprávneho? Nie. Ak si chceme pestovať cnosť, je nutné mať spoľahlivú normu toho, čo je dobré a čo zlé — normu, podľa ktorej sa určitý skutok, postoj alebo vlastnosť dajú posúdiť buď ako správne, alebo ako nesprávne.

Jediný pravý Zdroj mravných noriem

Je iba jeden pravý Zdroj mravných noriem — Stvoriteľ ľudstva, Jehova Boh. Krátko po stvorení prvého človeka Adama Jehova uložil človeku tento príkaz: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“  (1. Mojžišova 2:16, 17) Jehova dal tomuto stromu jedinečný názov, aby ukázal svoje výlučné právo rozhodovať o tom, čo je pre jeho tvorov dobré a čo zlé. Božie normy dobra a zla sa tak stali základom pre posúdenie, čiže zhodnotenie skutkov, názorov a osobnostných čŕt človeka. Bez týchto noriem by sme nevedeli presne rozlíšiť správne od nesprávneho.

Príkaz týkajúci sa stromu poznania dobrého a zlého postavil Adama a Evu pred dve možnosti — poslúchnuť, alebo neposlúchnuť. Cnosť by v ich prípade znamenala poslúchnuť tento príkaz. Časom Jehova ďalej zjavoval, čo sa mu páči a čo nie, a dal to pre nás zaznamenať do Biblie. Pestovanie cnosti teda v konečnom dôsledku znamená prispôsobovať sa Jehovovým spravodlivým normám stanoveným v Písmach.

Spoznajte Božie normy v celej šírke

Keďže Jehova Boh určil normy toho, čo je dobré a čo zlé, a odhalil ich v Biblii, nemali by sme ich spoznať v celej šírke? Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.

Zamyslime sa napríklad nad nedorozumením, s ktorým sa stretol Kunihito, spomenutý v predošlom článku, keď prejavil skromnosť spôsobom charakteristickým pre jeho kultúru. Bližší pohľad na biblické normy mu neskôr pomohol osvojiť si vyrovnanejší prístup. Biblia skutočne povzbudzuje ku skromnosti a varuje pred prílišnou sebadôverou a opovážlivosťou. (Príslovia 11:2; Micheáš 6:8) No keď apoštol Pavol hovoril o požiadavkách na „úrad dozorcu“, hovoril aj o ‚usilovaní sa‘ o túto výsadu. (1. Timotejovi 3:1) To znamená ‚usilovať sa‘ o ňu nielen bez pýchy alebo opovážlivosti, ale aj bez zbytočného podceňovania sa.

Čo hovorí Biblia o mravnej znamenitosti vo svete obchodu? Používanie pochybných metód alebo prehliadanie vládnych nariadení a daňových zákonov je v dnešnom obchodnom svete bežné. No bez ohľadu na to, čo robia druhí, biblická norma hovorí, že sa máme „správať... vo všetkom poctivo“. (Hebrejom 13:18) Teda cnosť si pestujeme vtedy, keď sme čestní a spravodliví k zamestnávateľom, zamestnancom, zákazníkom i vládam. (5. Mojžišova 25:13–16; Rimanom 13:1; Títovi 2:9, 10) Čestnosť rozhodne podporuje dôveru a dobrú vôľu. A vyhotovovanie zmlúv v písomnej podobe často zabraňuje nedorozumeniam a zložitým situáciám, ktoré môžu vzniknúť následkom ‚nepredvídanej udalosti‘. — Kazateľ 9:11; Jakub 4:13, 14.

Ďalšou oblasťou, v ktorej by sme si mali pestovať cnosť, je obliekanie a úprava zovňajšku. Výber oblečenia závisí od kultúry a niektorí môžu cítiť silný tlak prispôsobiť sa najnovšiemu štýlu a trendu. Ale prečo by sme mali prijímať každý módny výstrelok, ktorý sa objaví? Biblia nás nabáda, aby sme sa ‚prestali utvárať podľa tohto systému vecí‘. (Rimanom 12:2) Apoštol Pavol nevytváral pravidlá, ale pod inšpiráciou napísal: „Prajem [si], aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha.“ ​(1. Timotejovi 2:9, 10) Táto základná norma sa vzťahuje na mužov i na ženy. Samozrejme, vždy je priestor aj na príjemnú pestrosť v štýle podľa kultúry alebo osobného vkusu.

Biblia poukazuje aj na nemravné konanie, ktoré Boh výslovne odsudzuje. V 1. Korinťanom 6:9, 10 čítame výstrahu: „Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo? Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani  cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely, ani muži, ktorí ležia s mužmi, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo.“ Tento text pomohol Marii, ktorá bola spomenutá v predchádzajúcom článku, aby pochopila, že podľa normy mravnej znamenitosti stanovenej Stvoriteľom je jej vzťah s Juanom nesprávny, a že ak chce mať Božie schválenie, musí tento vzťah ukončiť. Je teda zrejmé, že ak si chceme pestovať cnosť, musíme sa dôkladne oboznámiť s Jehovovými normami.

Učte sa srdcom

Cnosť nie je pasívne vyhýbanie sa tomu, čo je zlé. Cnosť má morálnu silu. Cnostný človek prejavuje dobrotu. Jeden profesor hovorí: „Cnosti sa treba učiť srdcom i mysľou.“ Pestovať si cnosť teda znamená viac ako len dôkladne spoznať Božie Slovo. Vyžaduje si to rozjímať o tom, čo je v Božom Slove napísané, takže naše srdce sa napĺňa vďačnosťou voči Jehovovi a sme podnecovaní uplatňovať biblické zásady v našom živote.

„Ako ja milujem tvoj zákon!“ zvolal žalmista. „Celý deň sa ním zaoberám.“ ​(Žalm 119:97) A kráľ Dávid napísal: „Spomínal som na dávne dni; rozjímal som o celej tvojej [Božej] činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ ​(Žalm 143:5) K nášmu štúdiu Biblie a biblických publikácií by malo neodmysliteľne patriť aj rozjímanie spojené s modlitbou.

Samozrejme, nájsť si čas na usilovné štúdium spojené s rozjímaním môže byť náročné. Ale úsilie o cnosť si vyžaduje, aby sme si vykupovali čas z iných činností. (Efezanom 5:15, 16) Aaron, ktorý má 24 rokov, si vykupuje takýto čas každý deň tým, že vstáva o 30 minút skôr, ako vstával predtým. Hovorí: „Spočiatku som si celú polhodinu iba čítal Bibliu. Až nedávno som si začal uvedomovať dôležitosť rozjímania. Preto teraz asi polovicu tohto času venujem premýšľaniu o tom, čo som práve prečítal. Je to naozaj obohacujúce.“ Rozjímaniu sa možno venovať aj inokedy. Dávid v jednej piesni Jehovovi spieval: „Počas nočných hliadok o tebe rozjímam.“ ​(Žalm 63:6) A Biblia hovorí: „Izák bol vonku a prechádzal sa, aby na poli rozjímal, keď sa schyľovalo k večeru.“ — 1. Mojžišova 24:63.

Rozjímanie je pri pestovaní cnosti neoceniteľné, lebo nám pomáha zmýšľať tak, ako zmýšľa Jehova, a pozerať sa na veci tak, ako sa na ne pozerá on. Napríklad Maria vedela, že Boh zakazuje smilstvo. Ale na to, aby si ‚sprotivila to, čo je zlé, a lipla k tomu, čo je dobré‘, musela rozjímať o dôležitých biblických textoch. (Rimanom 12:9) Potrebu zmeniť sa pochopila, keď si prečítala slová z Kolosanom 3:5, kde sme nabádaní, aby sme ‚umŕtvovali svoje telesné údy, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti‘. Maria si musela položiť otázku: ‚Aké pohlavné vášne musím umŕtviť? Čomu by som sa mala vyhýbať, aby to vo mne nevyvolávalo nečisté túžby? Musím urobiť nejaké zmeny v tom, ako sa správam k ľuďom opačného pohlavia?‘

 Rozjímanie znamená aj uvažovať o následkoch nejakého konania. Pavol nabáda kresťanov, aby sa zdržiavali smilstva a prejavovali sebaovládanie, nech „nikto nejde tak ďaleko, aby škodil svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv“. (1. Tesaloničanom 4:3–7) Dobré otázky na premýšľanie sú: ‚Ako poškodím sebe, svojej rodine alebo iným, keď sa dopustím tohto skutku? Ako ma to ovplyvní po duchovnej, citovej a fyzickej stránke? Ako sa to skončilo s ľuďmi, ktorí v minulosti porušovali Boží zákon?‘ Takéto úvahy posilnili Mariino vnútorné odhodlanie a rovnako môžu posilniť aj nás.

Poučte sa z príkladov

Môže byť cnosť vyučovaná v škole? Nad touto otázkou si myslitelia lámali hlavu celé tisícročia. Grécky filozof Platón sa prikláňal k názoru, že môže byť vyučovaná. Naproti tomu Aristoteles sa domnieval, že cnosť sa dá získať iba v praxi. Jeden žurnalista zhrnul diskusiu o tejto otázke takto: „Skrátka, etike cnosti sa človek nemôže naučiť sám. Ani sa ju nemožno naučiť z učebníc. Dobrý charakter pochádza zo života v spoločnosti... kde je cnosť podporovaná a odmeňovaná.“ Ale kde by sme našli naozaj cnostných jednotlivcov? Hoci vo väčšine kultúr sa vyskytujú nejaké vzory cnosti, aspoň v podobe mytologických hrdinov a príbehov, Biblia obsahuje množstvo príkladov zo skutočného života.

Najvýraznejším príkladom cnosti je Jehova. Vždy koná cnostným spôsobom a robí len to, čo je spravodlivé a dobré. Cnosť si môžeme pestovať tak, že sa staneme „napodobňovateľmi Boha“. (Efezanom 5:1) A Boží Syn, Ježiš Kristus, ‚nám zanechal príklad, aby sme verne nasledovali jeho šľapaje‘. (1. Petra 2:21) Okrem toho Biblia obsahuje správy o mnohých verných ľuďoch, ako boli Abrahám, Sára, Jozef, Rút, Jób a Daniel so svojimi troma hebrejskými spoločníkmi. Nemôžeme prehliadnuť ani príklady cnosti medzi novodobými služobníkmi Jehovu.

Môžeme byť úspešní

Naozaj môžeme úspešne konať to, čo je cnostné v Božích očiach? Keďže sme zdedili nedokonalosť, občas v nás môže zúriť tvrdý boj medzi mysľou a telom — medzi túžbou konať to, čo je cnostné, a našimi hriešnymi sklonmi. (Rimanom 5:12; 7:13–23) Ale tento boj je možné s Božou pomocou vyhrať. (Rimanom 7:24, 25) Jehova nám poskytol svoje Slovo a biblické publikácie. Usilovným štúdiom Písiem a rozjímaním spojeným s modlitbou sa môžeme stať čistými v srdci. Z takého čistého srdca môžu vychádzať cnostné myšlienky, slová a skutky. (Lukáš 6:45) Na základe príkladu Jehovu Boha a Ježiša Krista si môžeme vybudovať zbožnú osobnosť. A rozhodne sa môžeme veľa naučiť aj od tých, ktorí dnes verne slúžia Bohu.

Apoštol Pavol nabádal svojich čitateľov, aby ‚ďalej uvažovali‘ o cnosti a iných chvályhodných veciach. Takéto úsilie Boh určite požehná. (Filipanom 4:8, 9) S Jehovovou pomocou si môžeme aj my úspešne pestovať cnosť.

[Obrázok na strane 6]

Zaraďte rozjímanie do programu svojho štúdia Biblie

[Obrázok na strane 7]

Vybudujte si zbožnú osobnosť napodobňovaním Ježiša Krista