Prečo sa usilovať o cnosť?

JAPONEC Kunihito, muž stredného veku, sa nedávno presťahoval do Spojených štátov. * Niekoľko týždňov po príchode sa však dostal do situácie, ktorá mohla uškodiť jeho kariére. Kunihito hovorí: „Keď sa ma môj nadriadený opýtal, či môžem prijať určitú zodpovednosť, mal som istotu, že môžem. No keďže som vyrastal v prostredí, kde sa skromnosť považuje za cnosť, odpovedal som: ‚Neviem s istotou, či to dokážem, ale urobím, čo bude v mojich silách.‘ Môjmu americkému nadriadenému to vyznelo tak, že som nespôsobilý a chýba mi sebadôvera. Keď som sa to dozvedel, uvedomil som si, že musím urobiť určité zmeny.“

Maria, ktorá žije v New Yorku, bola výbornou študentkou, vždy ochotnou pomôcť svojim spolužiakom. Juan bol študent, ktorý občas využíval Mariinu pomoc. Ale prejavoval o ňu aj romantický záujem a snažil sa na ňu zapôsobiť. Napriek túžbe zostať cudnou Maria podľahla Juanovým pokusom o zblíženie a zaplietla sa do sexuálnej nemravnosti.

Prejavovanie cnosti v dnešnom kultúrne rozdelenom a mravne skazenom svete je naozaj náročné. Prečo si potom pestovať cnosť? Lebo cnostné správanie sa páči Bohu a väčšina z nás istotne túži mať jeho priazeň.

Božie Slovo, Biblia, nabáda svojich čitateľov, aby si pestovali cnosť. Napríklad apoštol Pavol píše: „Každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ ​(Filipanom 4:8) A apoštol Peter nás nabáda, aby sme s ‚vážnym úsilím pripojili k svojej viere cnosť‘. (2. Petra 1:5) Ale čo je to cnosť? Možno ju vyučovať v škole? Ako si ju môžeme pestovať?

[Poznámka pod čiarou]