Žiješ v súlade so svojou oddanosťou?

„Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ — KOLOSANOM 3:23.

1. Čo vo svetskom kontexte zahŕňa slovo „oddanosť“?

AKO športovci dosahujú vrcholné výkony? V tenise, futbale, basketbale, bejzbale, ľahkej atletike, golfe alebo v ktoromkoľvek inom športe tí najlepší dosahujú vrchol len vďaka neochvejnej oddanosti športu. Prioritou je získavanie čo najlepšej fyzickej a duševnej formy. To veľmi dobre vystihuje jednu z definícií slova „oddaný“, ktorá hovorí, že to znamená byť „plne zameraný na určitý spôsob myslenia alebo konania“.

2. Čo v Biblii znamená slovo „oddanosť“? Znázorni to.

² Čo však znamená slovo „oddanosť“ v biblickom zmysle? Slovom „oddať“ sa prekladá hebrejské sloveso, ktoré znamená „udržiavať oddelené; byť oddelený; odtiahnuť sa“. * Áron, veľkňaz v starovekom Izraeli, nosil na turbane „sväté znamenie zasvätenia“, čiže oddanosti, čo bol žiarivý plátok z čistého zlata, na ktorom boli vyryté hebrejské slová s významom „Svätosť patrí Jehovovi“. To veľkňazovi pripomínalo, že sa musí vyhýbať všetkému, čo by znesvätilo svätyňu, „lebo je na ňom znamenie zasvätenia, olej pomazania jeho Boha“. — 2. Mojžišova 29:6; 39:30; 3. Mojžišova 21:12.

3. Ako by mala oddanosť ovplyvňovať naše správanie?

³ Z toho môžeme vidieť, že oddanosť je vážna vec. Znamená dobrovoľne sa stať Božím služobníkom a vyžaduje si čisté správanie. Môžeme teda pochopiť, prečo apoštol Peter citoval Jehovov výrok: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ ​(1. Petra 1:15, 16) Ako oddaní kresťania nesieme vážnu zodpovednosť žiť v súlade so svojou oddanosťou a byť verní až do konca. Čo však zahŕňa kresťanská oddanosť? — 3. Mojžišova 19:2; Matúš 24:13.

4. Ako sme dospeli ku kroku oddanosti a k čomu by sa to dalo prirovnať?

⁴ Keď sme nadobudli presné poznanie o Jehovovi Bohu, o jeho predsavzatiach a o Ježišovi Kristovi a jeho úlohe v týchto predsavzatiach, sami sme sa rozhodli, že budeme Bohu slúžiť celým srdcom, celou mysľou, celou dušou a celou silou. (Marek 8:34; 12:30; Ján 17:3) Dalo by sa to považovať za osobný slávnostný sľub, za bezvýhradné oddanie sa Bohu. Neoddali sme sa len na základe nejakého chvíľkového citového vzplanutia. Starostlivo a s modlitbou sme si to so silou rozumu premysleli. Nebolo to teda dočasné rozhodnutie. Nemôžeme byť ako niekto, kto začne orať pole a potom sa počas orania vzdá, lebo si to vyžaduje priveľa tvrdej práce alebo preto, že žatva sa mu zdá príliš vzdialená, či preto, že sa mu zdá, že vôbec nie je istá. Zamysli sa nad príkladmi ľudí, ktorí mali ‚ruku položenú na pluhu‘ teokratickej zodpovednosti v dobrom i zlom. — Lukáš 9:62; Rimanom 12:1, 2.

 Nezriekli sa svojej oddanosti

5. Ako bol Jeremiáš vynikajúcim príkladom oddaného Božieho služobníka?

⁵ Jeremiášova prorocká služba v Jeruzaleme trvala viac ako 40 rokov (647–607 pred n. l.) a nebola to ľahká úloha. Jeremiáš si veľmi dobre uvedomoval svoje obmedzenia. (Jeremiáš 1:2–6) Na to, aby sa mohol denne postaviť pred tvrdohlavých Judejčanov, potreboval odvahu a vytrvalosť. (Jeremiáš 18:18; 38:4–6) No dôveroval Jehovovi Bohu, ktorý ho posilňoval, a tak sa napokon dokázalo, že Jeremiáš je naozaj oddaným Božím služobníkom. — Jeremiáš 1:18, 19.

6. Aký príklad nám dal apoštol Ján?

⁶ A čo verný apoštol Ján, ktorý bol za to, že „hovoril o Bohu a svedčil o Ježišovi“, vo vysokom veku poslaný do vyhnanstva na nehostinný ostrov Patmos? (Zjavenie 1:9) Vytrval a v súlade so svojou kresťanskou oddanosťou žil približne 60 rokov. Prežil zničenie Jeruzalema rímskymi vojskami. Dostal výsadu napísať evanjelium, tri inšpirované listy a knihu Zjavenie, v ktorej opísal budúcu armagedonskú vojnu. Prestal Bohu slúžiť, keď sa dozvedel, že za jeho života Armagedon nepríde? Upadol do apatie? Nie, Ján zostal verný až do smrti, vediac, že hoci „ustanovený čas je blízko“, k splneniu jeho videní má dôjsť až neskôr. — Zjavenie 1:3; Daniel 12:4.

Novodobé príklady oddanosti

7. Ako bol jeden brat znamenitým príkladom kresťanskej oddanosti?

⁷ V novoveku sa tisíce verných kresťanov horlivo držali svojej oddanosti napriek tomu, že sa nedožili toho, aby boli svedkami Armagedonu. Jedným z nich bol Ernest E. Beavor z Anglicka. Svedkom sa stal v roku 1939, na začiatku druhej svetovej vojny, a aby mohol začať so službou celým časom, vzdal sa výnosného podnikania s fotografiami. Zachovával kresťanskú neutralitu, a preto išiel na dva roky do väzenia. Rodina stála pri ňom a v roku 1950 sa jeho tri deti zúčastnili misionárskeho školenia v Gileáde, biblickej škole Watchtower, v New Yorku. Brat Beavor bol v kazateľskej činnosti taký horlivý, že priatelia ho volali Ernie Armagedon. Lojálne žil v súlade so svojou oddanosťou a až do svojej smrti v roku 1986 hlásal blízkosť Božej armagedonskej vojny. Na svoju oddanosť sa nedíval ako na časovo obmedzenú zmluvu s Bohom! * — 1. Korinťanom 15:58.

8, 9. a) Aký príklad dali mnohí mladí muži v Španielsku za Francovho režimu? b) Aké otázky je vhodné si položiť?

⁸ Ďalší príklad neochabujúcej horlivosti je zo Španielska. Za Francovho režimu  (1939–1975) stovky mladých oddaných svedkov zaujali postoj kresťanskej neutrality. Mnohí z nich strávili desať alebo viac rokov vo vojenských väzniciach. Jeden svedok, Jesús Martín, dokonca dostal tresty, ktoré spolu predstavovali 22 rokov väzenia. Keď bol držaný v jednom vojenskom väzení v severnej Afrike, surovo ho bili. Nič z toho nebolo ľahké, ale odmietol urobiť kompromis.

⁹ Títo mladí muži väčšinu času nemali ani potuchy, kedy — a či vôbec — budú prepustení, lebo podliehali viacnásobným trestom nasledujúcim po sebe. Napriek tomu si vo väzení zachovali rýdzosť a udržali horlivosť v službe. Keď sa v roku 1973 začala situácia zlepšovať, mnohí z týchto svedkov — vtedy mali niečo po tridsiatke — boli prepustení z väzenia a išli rovno do služby celým časom, pričom niektorí z nich sa stali zvláštnymi priekopníkmi a cestujúcimi dozorcami. Žili v súlade so svojou oddanosťou vo väzení a väčšina v tom pokračovala aj po prepustení. * A čo my dnes? Držíme sa svojej oddanosti tak verne ako títo lojálni svedkovia? — Hebrejom 10:32–34; 13:3.

Správny názor na našu oddanosť

10. a) Ako by sme sa mali pozerať na svoju oddanosť? b) Ako sa Jehova pozerá na službu, ktorú mu preukazujeme?

¹⁰ Ako sa pozeráme na to, že sme sa Bohu oddali, aby sme konali jeho vôľu? Je táto oddanosť v našom živote prvoradou vecou? Bez ohľadu na naše okolnosti, či sme mladí, alebo starí, v manželstve alebo slobodní, zdraví alebo chorí, mali by sme sa podľa svojich okolností usilovať žiť v súlade so svojou oddanosťou. Niekomu azda situácia umožňuje slúžiť celým časom ako priekopník alebo ako dobrovoľník v niektorej kancelárii spoločnosti Watch Tower, či ako misionár, alebo ako cestujúci dozorca. Na druhej strane niektorí rodičia azda majú plné ruky práce so starostlivosťou o telesné a duchovné potreby rodiny. Cení si vari Jehova ich relatívne malý počet hodín, ktorý mesačne strávia v službe, nejako menej než množstvo hodín, ktoré v službe strávi služobník celým časom? Nie. Boh od nás nikdy neočakáva to, čo nemáme. Apoštol Pavol vyslovil túto zásadu: „Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ — 2. Korinťanom 8:12.

11. Od čoho závisí naša záchrana?

¹¹ Tak či onak, naša záchrana nezávisí od ničoho, čo by sme azda mohli urobiť, ale od Jehovovej nezaslúženej láskavosti prostredníctvom Krista Ježiša, nášho Pána. Pavol jasne povedal: „Všetci zhrešili a nedosahujú  Božiu slávu, a je to ako veľkorysý dar, že sú jeho nezaslúženou láskavosťou vyhlásení za spravodlivých pomocou vyslobodenia výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš.“ Naše skutky sú však dôkazom, že máme živú vieru v Božie sľuby. — Rimanom 3:23, 24; Jakub 2:17, 18, 24.

12. Prečo by sme sa nemali porovnávať s druhými?

¹² Netreba sa porovnávať s druhými v tom, koľko času strávime v službe Bohu, koľko rozšírime biblickej literatúry alebo koľko vedieme biblických štúdií. (Galaťanom 6:3, 4) Bez ohľadu na to, čo v kresťanskej službe dosahujeme, všetci musíme pamätať na Ježišove slová podnecujúce k pokore: „Tak aj vy, keď ste urobili všetko, čo vám bolo pridelené, poviete: ‚Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.‘“ ​(Lukáš 17:10) Ako často môžeme povedať, že sme skutočne urobili ‚všetko, čo nám bolo pridelené‘? Otázka teda je: Akú kvalitu by mala mať naša služba Bohu? — 2. Korinťanom 10:17, 18.

Využi každý deň

13. Aký postoj potrebujeme, keď sa držíme svojej oddanosti?

¹³ Keď dal Pavol radu manželkám, manželom, deťom, rodičom a otrokom, napísal: „Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí, lebo viete, že od Jehovu dostanete patričnú odmenu, dedičstvo. Slúžte ako otroci Pána, Krista.“ ​(Kolosanom 3:23, 24) Neslúžime preto, aby sme tým, čo v službe Jehovovi dosiahneme, urobili dojem na ľudí. Usilujeme sa slúžiť Bohu tak, že napodobňujeme príklad Ježiša Krista, ktorý svoju relatívne krátku službu vykonával s vedomím naliehavosti. — 1. Petra 2:21.

14. Aké upozornenie dal Peter v súvislosti s poslednými dňami?

¹⁴ Aj apoštol Peter prejavoval vedomie naliehavosti. Vo svojom druhom liste upozorňoval,  že v posledných dňoch tu budú posmievači — odpadlíci a pochybovači —, ktorí budú podľa svojich želaní spochybňovať Kristovu prítomnosť. No Peter povedal: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu. A Jehovov deň príde ako zlodej.“ Áno, Jehovov deň určite príde. Preto by sme sa mali denne zaujímať o to, či je naša viera v Boží sľub skutočne pevná a spoľahlivá. — 2. Petra 3:3, 4, 9, 10.

15. Ako by sme sa mali pozerať na každý deň svojho života?

¹⁵ Ak chceme svedomito žiť v súlade so svojou oddanosťou, mali by sme každý deň využívať na Jehovovu chválu. Môžeme sa na konci každého dňa obzrieť späť a vidieť, že sme nejakým spôsobom prispeli k posväcovaniu Božieho mena a k oznamovaniu dobrého posolstva o Kráľovstve? Možno to bolo naším čistým správaním, budujúcim rozhovorom alebo láskyplným záujmom o rodinu a priateľov. Využili sme príležitosti, ktoré sa nám naskytli, aby sme sa s inými podelili o svoju kresťanskú nádej? Pomohli sme niekomu vážne sa zamyslieť nad Božími sľubmi? Budujme si akoby veľký duchovný bankový účet a každý deň naň v duchovnom zmysle uložme niečo hodnotné. — Matúš 6:20; 1. Petra 2:12; 3:15; Jakub 3:13.

Zachovávaj si svoj zrak jasný

16. Akými spôsobmi sa Satan snaží oslabiť našu oddanosť Bohu?

¹⁶ Žijeme v časoch, ktoré sú pre kresťanov stále náročnejšie. Satan a jeho prisluhovači sa snažia zastrieť rozdiel medzi dobrým a zlým,  čistým a nečistým, morálnym a nemorálnym, etickým a neetickým. (Rimanom 1:24–28; 16:17–19) Diaľkovým ovládaním televízora alebo pomocou klávesnice počítača nám Satan veľmi uľahčil možnosť znečistiť si srdce a myseľ. Náš duchovný zrak sa môže zastrieť, takže Satanove úskočné skutky nerozoznáme. Naše rozhodnutie žiť v súlade so svojou oddanosťou môže byť oslabené a naše zovretie „pluhu“ môže povoliť, ak urobíme kompromis vo svojich duchovných zásadách. — Lukáš 9:62; Filipanom 4:8.

17. Ako nám môžu Pavlove rady pomôcť udržať si vzťah k Bohu?

¹⁷ Pavlove slová zboru v Tesalonike sú preto nanajvýš časové: „To, čo chce Boh, je vaše posvätenie, aby ste sa zdržiavali smilstva, aby každý z vás vedel, ako sa ujať vlády nad svojou nádobou v posvätení a cti, nie v žiadostivých pohlavných chúťkach, aké majú tie národy, ktoré nepoznajú Boha.“ ​(1. Tesaloničanom 4:3–5) U niektorých — tých, čo nedbali na svoju oddanosť Bohu — viedla nemravnosť k tomu, že boli vylúčení z kresťanského zboru. Pripustili, aby ich vzťah k Bohu oslabol, takže Boh v ich živote už nebol dôležitý. Ale Pavol povedal: „Boh nás totiž nepovolal, aby dovolil nečistotu, ale pre posvätenie. Kto teda prejavuje nedbanlivosť, nedbá nie na človeka, ale na Boha, ktorý vkladá do vás svätého ducha.“ — 1. Tesaloničanom 4:7, 8.

Na čo si odhodlaný?

18. Na čo by sme mali byť odhodlaní?

¹⁸ Na aké konanie by sme mali byť odhodlaní, ak si uvedomujeme závažnosť toho, že sme sa oddali Jehovovi Bohu? Mali by sme byť pevne odhodlaní zachovať si dobré svedomie, pokiaľ ide o naše správanie i pokiaľ ide o našu službu. Peter nabádal: „Zachovajte si dobré svedomie, aby práve v tom, v čom proti vám hovoria, boli zahanbení tí, ktorí zľahčujú vaše dobré správanie v spojení s Kristom.“ ​(1. Petra 3:16) Azda musíme za svoje kresťanské správanie trpieť a byť vystavení zlému zaobchádzaniu, ale pre vieru v Boha a lojálnosť voči nemu trpel takto aj Kristus. Peter povedal: „Keďže teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte rovnakým zmýšľaním; ten, kto trpel v tele, upustil od hriechov.“ — 1. Petra 4:1.

19. Čo chceme, aby sa o nás dalo povedať?

¹⁹ Skutočne, naše pevné odhodlanie žiť v súlade so svojou oddanosťou nás ochráni pred všetkou tou povrchnou nádherou Satanovho sveta, ktorý je duchovne, mravne a telesne chorý. A nielen to, nadobudneme dôveru, že máme Božie schválenie, čo je oveľa lepšie než čokoľvek, čo môže Satan so svojimi prisluhovačmi ponúknuť. Preto kiež o nás nikdy nebude možné povedať, že sme opustili lásku, ktorú sme mali v čase, keď sme spoznali pravdu. Kiež sa o nás dá povedať to, čo bolo povedané o členoch zboru v Tyatíre v prvom storočí: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ ​(Zjavenie 2:4, 18, 19) Nebuďme vo svojej oddanosti vlažní, ale buďme „zanietení duchom“, horliví až do konca — a ten koniec je blízko. — Rimanom 12:11; Zjavenie 3:15, 16.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo zahŕňa oddanosť?

• Aké staroveké a novodobé príklady oddaných Božích služobníkov sú pre nás hodné napodobňovania?

• Ako by sme sa mali pozerať na svoju službu Bohu?

• Na čo by sme mali byť odhodlaní vzhľadom na to, že sme sa oddali Bohu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Jeremiáš zostal verný aj napriek krutému zaobchádzaniu

[Obrázok na strane 16]

Ernest Beavor bol svojim deťom príkladom ako horlivý kresťan

[Obrázok na strane 17]

Stovky mladých svedkov v španielskych väzniciach si zachovalo rýdzosť

[Obrázky na strane 18]

Každý deň si v duchovnom zmysle uložme akoby na účet niečo hodnotné