Skľúčenosť môžeš prekonať!

JEDEN múdry muž raz napísal: „Stratil si odvahu v deň tiesne? Tvojej sily bude málo.“ ​(Príslovia 24:10) Ak si už bol niekedy skľúčený, pravdepodobne budeš s týmto vyjadrením súhlasiť.

Voči účinkom skľúčenosti nie je imúnny nik. Mierna skľúčenosť môže človeka zachvátiť na niekoľko dní a potom ustúpi. Ale keď sú zranené city alebo je so skľúčenosťou spojené rozhorčenie, potom môže tento problém pretrvávať oveľa dlhšie. Niektorých kresťanov, ktorí boli celé roky verní, sa zmocnila taká skľúčenosť, že dokonca prestali navštevovať zborové zhromaždenia a zúčastňovať sa na zvestovateľskej službe.

Ak pociťuješ skľúčenosť, nestrácaj odvahu! Verní služobníci v minulosti dokázali skľúčenosť úspešne prekonať a s Božou pomocou to môžeš dokázať aj ty.

Keď iní zrania tvoje city

Nemôžeš očakávať, že budeš ochránený pred každým neuváženým slovom alebo bezmyšlienkovitým skutkom. Môžeš však zabrániť, aby nedostatky iných ľudí narušili tvoju službu Jehovovi. Ak niekto zranil tvoje city, azda ti pomôže, keď sa zamyslíš, ako zvládla jednu skľučujúcu situáciu Samuelova matka Anna.

Anna zúfalo túžila po dieťati, ale bola neplodná. Peninna, druhá manželka jej manžela, už porodila svojmu mužovi synov a dcéry. Peninna miesto toho, aby na Anninu neutešenú situáciu reagovala citlivo, pozerala sa na Annu ako na sokyňu a správala sa k nej tak, že Anna „plakávala a nejedla“. — 1. Samuelova 1:2, 4–7.

Jedného dňa išla Anna modliť sa do svätostánku. Éli, izraelský veľkňaz, spozoroval jej pohybujúce sa pery. Neuvedomujúc si, že Anna sa modlí, dospel k záveru, že je opitá. „Ako dlho sa budeš správať ako opitá?“ opýtal sa. „Zbav sa svojho vína.“ ​(1. Samuelova 1:12–14) Dokážeš si predstaviť, ako sa Anna cítila? Do svätostánku prišla, aby našla povzbudenie. Určite nečakala, že ju nespravodlivo obviní jeden z najvplyvnejších mužov Izraela!

Táto situácia mohla spôsobiť, že Anna bude veľmi skľúčená. Mohla zo svätostánku razom odísť a prisahať, že kým bude Éli slúžiť ako veľkňaz, nevráti sa tam. Je však zjavné, že Anna si cenila svoj vzťah s Jehovom. Vedela, že také konanie by sa mu nepáčilo. Svätostánok bol strediskom čistého uctievania. Jehova tam položil svoje meno. A i keď bol Éli nedokonalý, bol Jehovovým vyvoleným zástupcom.

Annina bohabojná reakcia na Éliho obvinenie je pre nás dnes vynikajúcim príkladom. Nenechala sa nespravodlivo obviňovať, ale zareagovala veľmi úctivo. Povedala: „Nie, môj pane, som žena zgniavená na duchu; a nepila som víno ani opojný nápoj, ale vylievam svoju dušu pred Jehovom. Nerob zo svojej otrokyne naničhodnicu, lebo som až dosiaľ hovorila z hojnosti svojich starostí a svojho súženia.“ — 1. Samuelova 1:15, 16.

Vysvetlila Anna jasne svoje stanovisko? Rozhodne. No hovorila s Élim taktne, neopovážila sa ho za falošné obvinenie kritizovať.  On na to zas láskavo zareagoval slovami: „Choď v pokoji a kiež Boh Izraela vypočuje tvoju prosebnú žiadosť, ktorú si žiadala od neho.“ Keď už bola táto záležitosť urovnaná, Anna „odišla a najedla sa a jej tvár už nebola ustarostená“. — 1. Samuelova 1:17, 18.

Čo sa môžeme z tejto správy naučiť? Anna konala rýchlo, aby napravila nedorozumenie, ale urobila to s hlbokou úctou. Vďaka tomu si udržala znamenitý vzťah s Jehovom i s Élim. Ako často môže dobrá komunikácia a trocha taktu zabrániť, aby malé problémy neprerástli do väčších!

Treba však uznať, že urovnávanie nezhôd s inými si vyžaduje pokoru a pružnosť na oboch stranách. Ak niektorý spoluveriaci na tvoje úsilie vyriešiť nejakú nezhodu nereaguje priaznivo, azda budeš musieť tú záležitosť nechať v Jehovových rukách s dôverou, že on ju vyrieši vo svojom čase a svojím spôsobom.

Stratil si nejakú výsadu služby?

Niektorí upadli do skľúčenosti, lebo sa museli vzdať nejakej drahocennej výsady v službe Bohu. Tešili sa z toho, že mohli slúžiť svojim bratom, a keď túto výsadu stratili, mali pocit, že už nie sú Jehovovi alebo jeho organizácii užitoční. Ak sa tak cítiš aj ty, lepšie pochopenie môžeš získať úvahou o príklade biblického pisateľa Marka, známeho aj ako Ján Marek. — Skutky 12:12.

Marek sprevádzal Pavla a Barnabáša na ich prvej misionárskej ceste, ale cestou ich opustil a vrátil sa do Jeruzalema. (Skutky 13:13) Neskôr ho chcel Barnabáš vziať na ďalšiu cestu. No v Biblii sa píše: „Pavol nepovažoval za vhodné brať ho so sebou, lebo sa v Pamfýlii od nich odlúčil a nešiel s nimi pracovať.“ Barnabáš s tým nesúhlasil. „Na to,“ hovorí sa v správe, „došlo k ostrému výbuchu hnevu, takže [Pavol a Barnabáš] sa od seba oddelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavil sa na Cyprus. Pavol si vybral Sílasa a odišiel.“ — Skutky 15:36–40.

Marek bol určite zdrvený, keď sa dozvedel, že uznávaný apoštol Pavol s ním nechcel spolupracovať a že spor o jeho spôsobilosti viedol k roztržke medzi Pavlom a Barnabášom. Ale tento príbeh má pokračovanie.

Pavol a Sílas potrebovali nejakého spoločníka na cestách. Keď prišli do Lystry, našli tam niekoho miesto Marka, mladého muža menom Timotej. Timotej bol v čase, keď bol vybratý, pokrstený len dva alebo tri roky. Na druhej strane Marek bol s kresťanským zborom spojený už od samého začiatku — vlastne dlhšie než sám Pavol. A predsa toto výsadné pridelenie dostal Timotej. — Skutky 16:1–3.

Ako Marek zareagoval, keď sa dozvedel, že ho nahradil mladý, menej skúsený muž? To Biblia nehovorí. No ukazuje, že Marek zostal činný v službe Jehovovi. Využil výsady, ktoré mu boli dostupné. Hoci nemohol slúžiť s Pavlom a Sílasom, mohol cestovať s Barnabášom na Cyprus, ktorý bol Barnabášovým domovským územím. Slúžil tiež s Petrom v Babylone. Napokon mal príležitosť pracovať s Pavlom — a Timotejom — v Ríme. (Kolosanom 1:1; 4:10; 1. Petra 5:13) Neskôr bol Marek dokonca inšpirovaný, aby napísal jedno zo štyroch evanjelií!

To všetko nám dáva hodnotné poučenie. Marek sa nezačal pre jednu stratenú výsadu tak sužovať, že by si prestal ceniť výsady, ktoré mu ešte boli dostupné. Zostal činný v službe Jehovovi a Jehova ho požehnal.

Ak si teda stratil nejakú výsadu, nebuď skľúčený. Ak si zachováš pozitívny postoj a zostaneš činný, možno prídu iné výsady. V Pánovom diele je hojnosť práce. — 1. Korinťanom 15:58.

 Verného služobníka sa zmocňuje skľúčenosť

Bojovať za vieru nie je ľahké. Občas sa ťa azda zmocní skľúčenosť. Potom máš možno pocit viny aj za to, že si skľúčený, lebo si myslíš, že verný Boží služobník by sa tak nikdy nemal cítiť. Zamysli sa nad Eliášom, jedným z význačných izraelských prorokov.

Keď sa izraelská kráľovná Jezábel, fanatická podporovateľka uctievania Baala, dozvedela, že Eliáš pozabíjal Baalových prorokov, prisahala, že ho zabije. Eliáš predtým čelil väčším nepriateľom, ako bola Jezábel, ale zrazu sa ho zmocnila taká skľúčenosť, že chcel zomrieť. (1. Kráľov 19:1–4) Ako mohlo k niečomu takému dôjsť? Eliáš na niečo zabudol.

Zabudol sa spoľahnúť na Jehovu ako na Zdroj svojej sily. Kto mu dal moc kriesiť a čeliť Baalovým prorokom? Jehova. A Jehova mu určite mohol dať silu čeliť aj hnevu kráľovnej Jezábel. — 1. Kráľov 17:17–24; 18:21–40; 2. Korinťanom 4:7.

Každý môže na okamih zakolísať v dôvere v Jehovu. Podobne ako Eliáš, aj ty azda občas prijmeš ľudský názor na určitý problém a nepoužiješ na jeho riešenie „múdrosť zhora“. (Jakub 3:17) Ale Jehova za toto dočasné zlyhanie Eliáša neopustil.

Eliáš utiekol do Bér-šeby a potom do pustatiny, kde ho podľa jeho názoru nik nemohol nájsť. Ale Jehova ho našiel. Poslal anjela, aby ho utešil. Anjel sa postaral, aby sa Eliáš mohol najesť čerstvo upečeného chleba a napiť osviežujúcej vody. Keď si Eliáš odpočinul, anjel mu dal pokyn, aby putoval asi 300 kilometrov k vrchu Choreb, kde mal od Jehovu dostať ďalšie posilnenie. — 1. Kráľov 19:5–8.

Na vrchu Choreb bol Eliáš svedkom prejavov Jehovovej moci, ktoré posilnili jeho vieru. Potom ho Jehova pokojným, tlmeným hlasom uistil, že nie je sám. Bol s ním Jehova a aj 7000 jeho bratov, hoci ich Eliáš nepoznal. Napokon mu Jehova pridelil prácu. Nezavrhol Eliáša ako svojho proroka! — 1. Kráľov 19:11–18.

Pomoc je dostupná

Ak príležitostne pociťuješ miernu skľúčenosť, možno sa budeš cítiť lepšie, ak si trochu odpočinieš alebo si zaješ nejakého výživného jedla. Nathan H. Knorr, ktorý až do svojej smrti v roku 1977 slúžil ako člen vedúceho zboru, raz poznamenal, že po dobrom nočnom spánku sa veľké problémy často javia oveľa menšie. Ale ak je problém trvalejšieho charakteru, potom taká pomoc azda nebude dostačujúca — bude potrebné, aby ti v boji so skľúčenosťou niekto pomohol.

Jehova poslal anjela, aby posilnil Eliáša. Dnes Boh poskytuje povzbudenie prostredníctvom starších a ďalších zrelých kresťanov. Starší sa naozaj môžu ‚prejaviť ako úkryt pred vetrom‘. (Izaiáš 32:1, 2) Ale ak ťa majú povzbudiť, azda bude potrebné, aby si sa ujal iniciatívy. Akokoľvek bol Eliáš skľúčený, putoval k vrchu Choreb, aby mohol od Jehovu dostať poučenie. My dostávame posilňujúce poučenie cez kresťanský zbor.

Keď prijmeme pomoc a k skúškam, napríklad k zraneným citom alebo k strate výsad, sa postavíme odvážne, podporíme Jehovu v jednej dôležitej spornej otázke. V akej? Satan tvrdil, že ľudia slúžia Jehovovi len zo sebectva. Satan nepopiera, že budeme Bohu slúžiť, keď nám v živote pôjde všetko hladko, ale tvrdí, že keď sa dostaneme do problémov, prestaneme Bohu slúžiť. (Jób, 1. a 2. kapitola) Keď budeme Jehovovi ďalej neochvejne slúžiť napriek skľúčenosti, môžeme pomôcť odpovedať na Diablovo ohováračské obvinenie. — Príslovia 27:11.

 Anna, Marek i Eliáš mali problémy, ktoré ich nakrátko olúpili o radosť. Ale prekonali ich a žili ďalej plodným životom. S Jehovovou pomocou môžeš skľúčenosť prekonať aj ty!