Aká je pravda o zvitkoch od Mŕtveho mora?

Pred vyše 50 rokmi kameň, ktorý hodil istý beduínsky pastier do jaskyne, viedol k tomu, čo niektorí nazvali najväčším archeologickým objavom 20. storočia. Beduín začul, ako kameň rozbil hlinenú nádobu. Po preskúmaní našiel prvú časť toho, čo sa stalo známym ako zvitky od Mŕtveho mora.

TIETO zvitky sa dostali do centra pozornosti a stali sa predmetom polemík tak v akademických kruhoch, ako aj všeobecne v masmédiách. Medzi verejnosťou vznikali špekulácie a zavádzajúce správy. Začali sa šíriť reči o dôkladnom utajení, vedenom obavami, že zvitky odhalia fakty, ktoré vážne podkopú vieru kresťanov a takisto Židov. Ale aký je skutočný význam týchto zvitkov? Môžu byť tieto poznatky preskúmané po viac ako 50 rokoch?

Čo sú zvitky od Mŕtveho mora?

Zvitky od Mŕtveho mora sú staroveké židovské rukopisy, pričom väčšina z nich bola napísaná v hebrejčine, niektoré v aramejčine a niekoľko v gréčtine. Mnohé z týchto zvitkov a fragmentov sú staré viac ako 2000 rokov a datujú sa do obdobia pred narodením Ježiša. Medzi prvými zvitkami, ktoré sa získali od beduínov, bolo sedem rozsiahlych rukopisov, ktoré boli v rôznych stupňoch rozkladu. Ako sa prehľadávali ďalšie jaskyne, boli nájdené ďalšie zvitky a tisícky fragmentov zvitkov. V priebehu rokov 1947 až 1956 bolo v blízkosti Kumránu pri Mŕtvom mori objavených celkovo 11 jaskýň, ktoré obsahovali zvitky.

 Keď boli všetky zvitky a fragmenty roztriedené, vytvorili asi 800 rukopisov. Približne jedna štvrtina, niečo viac ako 200 rukopisov, sú odpisy častí hebrejského textu Biblie. Ďalšie rukopisy predstavujú staroveké židovské nebiblické spisy, apokryfy i pseudoepigrafy. *

Niektoré zo zvitkov, ktoré najviac zaujali učencov, boli predtým neznámymi spismi. Zahŕňali výklady týkajúce sa židovského zákona, osobitých pravidiel komunity sekty, ktorá žila v Kumráne, liturgické básne a modlitby, ako aj eschatologické diela, ktoré odhaľujú predstavy o splnení biblických proroctiev a o posledných dňoch. Sú tu tiež jedinečné biblické komentáre, predchodcovia dnešných podrobných komentárov k biblickým textom.

Kto napísal zvitky od Mŕtveho mora?

Rozličnými spôsobmi určovania veku starovekých dokumentov sa ukázalo, že zvitky boli buď odpísané, alebo zostavené medzi tretím storočím pred n. l. a prvým storočím n. l. Niektorí učenci uvádzajú, že zvitky ukryli v jaskyniach Židia z Jeruzalema pred zničením chrámu v roku 70 n. l. Avšak väčšina učencov, ktorí skúmali tieto zvitky, došla k záveru, že tento názor nie je v súlade so samotným obsahom týchto zvitkov. Mnohé zvitky zachytávajú názory a zvyky, ktoré boli v rozpore s postojom náboženských vodcov v Jeruzaleme. Tieto zvitky odhaľujú existenciu istého spoločenstva ľudí, ktorí verili, že Boh zavrhol kňazov a chrámovú službu v Jeruzaleme a že sa na uctievanie ich skupiny na púšti pozerá ako na náhradnú chrámovú službu. Vyzerá to dosť nepravdepodobné, že by vrchnosti z jeruzalemského chrámu skryli zbierku, ktorá obsahovala takéto zvitky.

Hoci v Kumráne bola zrejme skupina odpisovačov, pravdepodobne mnohé z týchto zvitkov boli zozbierané inde a sem boli prinesené veriacimi. Zvitky od Mŕtveho mora sú v určitom zmysle rozsiahlou knižnou zbierkou. Ako v každej knižnici, zbierka môže obsahovať široký rozsah myšlienok a nie všetky musia vyjadrovať náboženské názory svojich čitateľov. Tieto texty, ktoré sú zaznamenané v mnohopočetných odpisoch, však skôr odrážajú špecifické záujmy a názory danej skupiny.

Boli obyvateľmi Kumránu eséni?

Ak tieto zvitky boli knižnicou v Kumráne, kto potom boli jeho obyvatelia? Profesor Eleazar Sukenik, ktorý v roku 1947 získal tri zvitky pre Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme, bol prvý, kto vyhlásil, že tieto zvitky patrili komunite esénov.

Eséni boli židovskou sektou, o ktorej sa zmienili pisatelia prvého storočia Josephus, Filón Alexandrijský a Plínius Starší. Presný pôvod esénov je predmetom dohadov, ale na scéne sa objavili zrejme počas obdobia nepokojov, ktoré nasledovali po vzbure Makabejcov v druhom storočí pred n. l. * Josephus zaznamenal správu o ich existencii počas tohto obdobia, keď podrobne opísal, ako sa ich náboženské postoje odlišovali od postojov farizejov a saducejov. Plínius sa zmienil o mieste, kde žilo spoločenstvo esénov, že to bolo pri Mŕtvom mori medzi Jerichom a En-gedi.

Profesor James VanderKam, odborník na zvitky od Mŕtveho mora, predkladá názor, že „eséni, ktorí žili v Kumráne, boli iba malou časťou väčšieho esénskeho hnutia“, ktorého počet členov Josephus odhaduje približne na štyritisíc. Aj keď s tým nesúhlasia dokonale všetky odpisy, zdá sa, že obraz, ktorý vychádza z kumránskych textov, sa viac hodí na esénov ako na ktorúkoľvek inú známu židovskú skupinu toho obdobia.

 Niektorí tvrdia, že kresťanstvo malo svoje začiatky v Kumráne. Môžeme si však všimnúť mnohé nápadné rozdiely medzi náboženskými postojmi kumránskej sekty a raných kresťanov. Kumránske spisy odhaľujú extrémne prísne pravidlá týkajúce sa sabatu a takmer posadnutosť obradnou čistotou. (Matúš 15:1–20; Lukáš 6:1–11) Podobne by sa dalo hovoriť o izolácii esénov od spoločnosti, o ich viere v osud a nesmrteľnosť duše a o ich zdôrazňovaní celibátu a mystických predstáv o účasti anjelov na uctievaní. To ukazuje, že ich učenie bolo v rozpore s učením Ježiša a raných kresťanov. — Matúš 5:14–16; Ján 11:23, 24; Kolosanom 2:18; 1. Timotejovi 4:1–3.

Žiadne utajenie, žiadne skryté zvitky

V rokoch, ktoré nasledovali po objave zvitkov od Mŕtveho mora, boli vydané rôzne publikácie, ktoré učencom na celom svete pohotovo sprostredkovali informácie o počiatočných nálezoch. Ale tisícky fragmentov z jaskyne známej ako jaskyňa 4 boli omnoho spornejšie. Tieto fragmenty boli v rukách malého medzinárodného tímu učencov, ktorý bol vytvorený vo východnom Jeruzaleme (vtedy časť Jordánska) v Palestínskom archeologickom múzeu. V tomto tíme neboli žiadni židovskí ani izraelskí učenci.

Tím zaviedol opatrenia, ktoré zakazovali prístup k zvitkom až do času, kým nevydajú oficiálne vyhlásenie o ich výskume. Počet učencov v tíme bol limitovaný. Ak nejaký člen tímu zomrel, bol nahradený iba jedným novým učencom. Množstvo práce si žiadalo omnoho väčší tím a v niektorých prípadoch aj lepších znalcov starovekej hebrejčiny a aramejčiny. James VanderKam to opísal nasledovne: „Desaťtisíce fragmentov bolo priveľa na osem znalcov, akokoľvek schopných.“

Počas šesťdňovej vojny v roku 1967 sa východný Jeruzalem spolu so zvitkami dostal pod správu Izraela, ale neovplyvnilo to postupy tímu, ktorý skúmal zvitky. Ako sa zverejnenie zvitkov z jaskyne 4 odkladalo z rokov na desaťročia, viacerí vedci začali protestovať. V roku 1977 to profesor Geza Vermes z Oxfordskej univerzity nazval akademickým škandálom par excellence 20. storočia. Začali sa šíriť reči, že katolícka cirkev úmyselne zatajuje informácie zo zvitkov, ktoré by mali pustošivý účinok na kresťanstvo.

V 80. rokoch 20. storočia sa tím konečne rozrástol na 20 učencov. Potom, v roku 1990, pod vedením novozvoleného šéfa redakčného tímu Emanuela Tova z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme sa tím ďalej zväčšil na viac ako 50 učencov. Bol stanovený presný rozvrh zverejnenia všetkých odborných vydaní zostávajúcich zvitkov.

Skutočný prelom nastal nečakane v roku 1991. Najprv vyšla kniha A Preliminary Edition of the Unpublished Dead Sea Scrolls. Táto kniha bola zostavená za pomoci počítača, na základe tímovej konkordancie. Potom Huntingtonova knižnica v San Marine v Kalifornii oznámila, že sprístupní ktorémukoľvek bádateľovi svoju kompletnú zbierku fotografií zvitkov. Onedlho boli za pomoci knihy A Facsimile Edition of the Dead Sea Scrolls sprístupnené fotografie predtým nevydaných zvitkov.

A tak v poslednom desaťročí sú k dispozícii na preskúmanie všetky zvitky od Mŕtveho mora. Z týchto výskumov je zrejmé, že nebolo žiadne utajenie, žiadne skryté zvitky. Až teraz, keď sa zverejňujú konečné oficiálne vydania, sa môžu začať dôkladné výskumy. Je tu nová generácia učencov, ktorí skúmajú zvitky. Ale aký význam má tento výskum pre tých, ktorí sa zaujímajú o Bibliu?

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 3]

Niektoré z jaskýň blízko Mŕtveho mora, kde sa našli staroveké zvitky

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Fragment zvitku: Strany 3, 4 a 6: S láskavým dovolením Israel Antiquities Authority

[Prameň ilustrácie na strane 5]

S láskavým dovolením Shrine of the Book, Israel Museum, Jerusalem