Prečo bolo Ježišovo vyučovanie výnimočne účinné?

HOCI náboženskí vodcovia judaizmu očividne neboli úprimní, keď oslovovali Ježiša titulom „Učiteľ [gr. Didaskalos]“, Ježiša považovali za učiteľa tak veriaci, ako aj neveriaci ľudia. (Matúš 8:19; 9:11; 12:38; 19:16; 22:16, 24, 36; Ján 3:2) Na úradníkov, ktorí boli poslaní, aby ho zatkli, jeho vyučovanie tak zapôsobilo, že sa vrátili naspäť s prázdnymi rukami a povedali: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ ​(Ján 7:46) Ježiš vyučoval „ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma“. (Matúš 7:29) Ježišovo učenie pochádzalo od Boha (Ján 7:16; 8:28) a Ježiš odovzdával myšlienky jednoducho, s nevyvrátiteľnou logikou, kládol otázky na zamyslenie, uvádzal pôsobivé slovné obrazy a znázornenia s hlbokým zmyslom, ktoré čerpal z toho, čo jeho poslucháči veľmi dobre poznali. (Matúš 6:25–30; 7:3–5, 24–27) Ježiš používal tiež názorné príklady; pri jednej príležitosti umyl svojim učeníkom nohy, aby ich poučil, že si majú navzájom slúžiť. — Ján 13:2–16.

Ježišovo poznanie bolo umocnené tým, že mal blízky vzťah so svojím Otcom a Bohom už predtým, ako prišiel na zem. Preto poznal Boha tak ako žiadny iný človek a to mu umožňovalo, aby o svojom Otcovi vyučoval s autoritou. Ako sám povedal: „Nikto nepozná Syna úplne, iba Otec, a ani Otca nepozná nikto úplne, iba Syn a každý, komu ho Syn chce zjaviť.“ — Matúš 11:27; Ján 1:18.

Ježiš tiež dôkladne poznal Božie písané Slovo. Keď sa ho opýtali, ktoré prikázanie je najväčšie v Zákone, bez váhania zhrnul celý Zákon do dvoch prikázaní, citujúc z 5. Mojžišovej (6:5) a z 3. Mojžišovej (19:18). (Matúš 22:36–40) Počas svojej služby bol známy tým, že citoval alebo vyjadroval myšlienky paralelných záznamov asi z polovice kníh Hebrejských Písiem.

Navyše Ježiš svojím dokonalým príkladom dával tomu, čo vyučoval, skutočnú silu. (Ján 13:15) Ježiš nebol ako znalci Písma a farizeji, o ktorých povedal: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ — Matúš 23:3.

Ďalšími dôvodmi, prečo Ježiš vyučoval s autoritou a účinne, boli jeho schopnosť porozumieť človeku a jeho milujúci záujem o druhých. Jeho citlivá rozlišovacia schopnosť bola umocnená nadprirodzenou znalosťou minulosti a zmýšľania druhých. (Matúš 12:25; Lukáš 6:8; Ján 1:48; 4:18; 6:61, 64; 13:11) „On sám vedel, čo je v človeku.“ ​(Ján 2:25) Jeho srdce bolo prístupné ľuďom natoľko, že obetoval i potrebný odpočinok, aby ich mohol vyučovať. Pri jednej príležitosti Ježiš a jeho učeníci vzali čln a zamierili k odľahlému miestu, aby si tam na chvíľu oddýchli. „Ľudia ich však videli odchádzať a mnohí sa to dozvedeli. Zbehli sa tam peši zo všetkých miest a prišli pred nimi. Keď vystupoval, videl veľký zástup, prišlo mu ich však ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ — Marek 6:31–34.

Ježiš zaobchádzal so svojimi poslucháčmi s porozumením. Keď jeho učeníci nepochopili hlavnú myšlienku podobenstva, trpezlivo im to vysvetlil. (Matúš 13:10–23) Uvedomoval si ich obmedzenia, a tak im nedával príliš veľa informácií. (Ján 16:4, 12) Ak to bolo potrebné, Ježiš im pripomenul prakticky tie isté myšlienky. (Marek 9:35; 10:43, 44) Svoje odpovede na otázky Ježiš často podporil znázornením alebo názorným príkladom, čo na myseľ jeho poslucháčov pôsobilo hlbokým dojmom a podnietilo ich schopnosť premýšľať. — Matúš 18:1–5, 21–35; Lukáš 10:29–37.