Zvitky od Mŕtveho mora — prečo by vás mali zaujímať?

Pred objavením zvitkov od Mŕtveho mora pochádzali najstaršie dostupné rukopisy Hebrejských Písiem približne z 9. až 10. storočia n. l. Možno tieto rukopisy považovať za hodnoverné podanie Božieho Slova, keďže písanie Hebrejských Písiem bolo ukončené vyše tisíc rokov predtým? Profesor Julio Trebolle Barrera, člen medzinárodného tímu vydavateľov zvitkov od Mŕtveho mora, poznamenáva: „Izaiášov zvitok [z Kumránu] poskytuje nezvratný dôkaz toho, že prepis biblického textu rukami židovských odpisovačov bol počas obdobia viac ako tisíc rokov mimoriadne presný a starostlivý.“

ZVITOK, o ktorom hovorí Barrera, obsahuje celú knihu Izaiáš. Spomedzi viac ako 200 biblických rukopisov, ktoré sa našli pri Kumráne, boli do dnešného dňa identifikované časti všetkých kníh Hebrejských Písiem okrem knihy Ester. Na rozdiel od Izaiášovho zvitku väčšinou sú to iba zlomky rukopisov, ktoré obsahujú menej ako jednu desatinu každej knihy. Medzi knihami, ktoré sa našli pri Kumráne, sú najpočetnejšie zastúpené Žalmy (36 odpisov), Piata kniha Mojžišova (29 odpisov) a kniha Izaiáš (21 odpisov). To sú tiež knihy, ktoré sú najčastejšie citované v Kresťanských gréckych Písmach.

Hoci tieto zvitky dokazujú, že Biblia neprešla žiadnymi zásadnými zmenami, odhaľujú tiež, že do istej miery existovali odlišné verzie hebrejského textu Biblie, ktoré používali Židia v období druhého chrámu, každá so svojimi vlastnými obmenami. Nie všetky zvitky sú totožné s masoretským textom v pravopise alebo vo výbere slov. Niektoré majú bližšie ku gréckej Septuaginte. Najprv si učenci mysleli, že odlišnosti v Septuaginte mohli byť zapríčinené chybami alebo dokonca zámernými úmyslami prekladateľa. Teraz zvitky odhalili, že mnohé z týchto odlišností boli v skutočnosti spôsobené obmenami v hebrejskom texte. To môže vysvetľovať niektoré prípady, v ktorých raní kresťania citovali texty z Hebrejských Písiem, pričom použili znenie odlišné od masoretského textu. — 2. Mojžišova 1:5; Skutky 7:14.

Tento poklad biblických zvitkov a ich zlomkov poskytuje výborný základ na štúdium prepisovania hebrejského textu Biblie. Pri textovom porovnávaní zvitky od Mŕtveho mora podporujú hodnotu Septuaginty, ako aj samaritánskeho Pentateuchu. Pre prekladateľov Biblie poskytujú dodatočný zdroj informácií, aby zvážili možné textové opravy v masoretskom texte. V mnohých prípadoch boli podporou rozhodnutia Výboru Prekladu nového sveta vrátiť Jehovovo meno na miesta, odkiaľ bolo v masoretskom texte odstránené.

Zvitky, ktoré opisujú pravidlá a náuky kumránskej sekty, jednoznačne objasňujú, že v čase Ježiša neexistovala len jedna forma judaizmu.  Kumránska sekta mala tradície odlišné od tradícií farizejov a saducejov. Tieto odlišnosti pravdepodobne viedli k tomu, že sa členovia sekty utiahli do pustatiny. Nesprávne na seba vztiahli proroctvo z Izaiáša 40:3 o hlase v pustatine, ktorý pripravuje Jehovovu cestu. Množstvo fragmentov týchto zvitkov sa týka Mesiáša, ktorého príchod videli pisatelia ako bezprostredne blízky. To je zvlášť zaujímavé, pretože aj Lukáš uvádza, že „ľudia boli v očakávaní“ Mesiášovho príchodu. — Lukáš 3:15.

Zvitky od Mŕtveho mora nám pomáhajú do určitej miery porozumieť židovskému spôsobu života v čase, keď kázal Ježiš. Poskytujú informácie na porovnávanie pri skúmaní starovekej hebrejčiny a biblického textu. Ale texty mnohých zvitkov od Mŕtveho mora ešte stále potrebujú dôkladnejší rozbor. Tak môže byť dosiahnuté nové pochopenie. Áno, ako vstupujeme do 21. storočia, najväčší archeologický objav 20. storočia stále priťahuje pozornosť učencov, ako aj ľudí, ktorí sa zaujímajú o Bibliu.

[Pramene ilustrácií na strane 7]

Kumránske vykopávky: Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.; rukopis: S láskavým dovolením Shrine of the Book, Israel Museum, Jerusalem