Čo je duchovný raj?

GUSTAVO vyrastal v jednom malom meste v Brazílii. * Od detstva ho učili, že dobrí ľudia idú po smrti do neba. Nevedel nič o Božom predsavzatí, že verné ľudstvo sa má jedného dňa tešiť z dokonalého života v pozemskom raji. (Zjavenie 21:3, 4) A ešte niečo nevedel. Nevedel, že už teraz môže byť v duchovnom raji.

Počuli ste už niekedy o tomto duchovnom raji? Viete, čo to je a čo je potrebné, aby mohol byť človek jeho časťou? O tomto raji potrebuje mať informácie každý, kto chce byť naozaj šťastný.

Kde sa nachádza duchovný raj

Vyjadrenie, že aj dnes môže niekto žiť v raji, môže znieť nerealisticky. Tento svet rozhodne nie je rajom. Priveľa ľudí v ňom zažíva to, čo opísal staroveký hebrejský kráľ: „Hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ ​(Kazateľ 4:1) Stovky miliónov ľudí trpia pod skazenými politickými, náboženskými a ekonomickými systémami a nemajú žiadnu úľavu, žiadneho „utešiteľa“. Mnohí ďalší sa veľmi namáhajú, aby dokázali platiť účty, vychovávať deti a robiť mnoho ďalších vecí potrebných na to, aby prežili. Aj tí by pravdepodobne uvítali nejakého utešiteľa, niekoho, kto by im toto bremeno čo i len trochu uľahčil. Život všetkých týchto ľudí sa ani zďaleka nepodobá životu v raji.

Kde je teda ten duchovný raj? Grécke a hebrejské slovo preložené slovom „raj” vyjadruje myšlienku parku alebo záhrady, pokojného miesta, kde možno relaxovať a pookriať na duchu. Biblia sľubuje, že jedného dňa bude zem doslovným rajom; pre bezhriešny ľudský rod bude domovom podobným záhrade. (Žalm 37:10, 11) To nám pomáha pochopiť, že duchovný raj je nejaké pokojné prostredie príjemné očiam a lahodiace duši, ktoré človeku umožňuje mať pokojný vzťah so svojím blížnym a s Bohom. Dnes taký raj existuje, ako to zistil aj Gustavo, a patrí doň rastúci počet ľudí.

Ako 12-ročný sa Gustavo rozhodol, že chce byť rímskokatolíckym kňazom. So schválením rodičov začal študovať v náboženskom seminári. Tam sa začal venovať hudbe, divadlu a politike, čo cirkev podporovala, aby pritiahla mladých. Gustavo vedel, že od kňaza sa očakáva, že sa bude venovať ľuďom, a že sa nebude môcť oženiť. Ale niektorí Gustavovi známi spomedzi kňazov a seminaristov sa správali nemravne. V takej atmosfére začal Gustavo čoskoro veľmi piť. Bolo zrejmé, že duchovný raj ešte nenašiel.

Jedného dňa Gustavo čítal biblický traktát, v ktorom sa písalo o pozemskom raji. To ho podnietilo zamyslieť sa nad zmyslom života. Hovorí: „Začal som často čítať Bibliu, ale nerozumel som jej. Nepochopil som ani to, že Boh má meno.“ Gustavo odišiel zo seminára  a pri hľadaní niekoho, kto by mu pomohol porozumieť Biblii, oslovil Jehovových svedkov. Potom urobil rýchly pokrok a zakrátko oddal svoj život Bohu. Gustavo spoznával duchovný raj.

Ľud pre Božie meno

Gustavo sa dozvedel, že Božie meno, Jehova, nie je pre toho, kto študuje Bibliu, len nejaká zaujímavosť. (2. Mojžišova 6:3) Je to nevyhnutná súčasť pravého uctievania. Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Matúš 6:9) O pohanoch, ktorí sa stali kresťanmi, učeník Jakub povedal: „Boh... obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“ ​(Skutky 15:14) V prvom storočí bol ‚ľudom pre jeho meno‘ kresťanský zbor. Jestvuje aj dnes nejaký ľud pre Božie meno? Áno, a Gustavo spoznal, že tým ľudom sú Jehovovi svedkovia.

Jehovovi svedkovia pôsobia v 235 krajinách. Počet svedkov dosahuje viac ako šesť miliónov a niektoré ich zhromaždenia navštevuje ďalších osem miliónov záujemcov. Sú dobre známi svojou verejnou službou, lebo konajú podľa Ježišových slov: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom.“ ​(Matúš 24:14) Prečo však mal Gustavo pocit, že práve v spoločenstve s Jehovovými svedkami našiel duchovný raj? Hovorí: „To, čo som videl vo svete a zvlášť v seminári, som porovnával s tým, čo som nachádzal medzi Jehovovými svedkami. Svedkov od iných veľmi odlišuje láska, ktorú majú medzi sebou.“

Podobne sa o Jehovových svedkoch vyjadrili aj iní. Miriam, mladá Brazílčanka, povedala: „Nedokázala som byť šťastná ani vo svojej rodine. Lásku v praxi som prvý raz videla medzi Jehovovými svedkami.“ Muž menom Christian povedal: „Občas som sa zahrával so špiritizmom, ale náboženstvo pre mňa nebolo dôležité. Viac som si cenil svoje spoločenské postavenie a prácu inžiniera. Ale keď moja manželka začala s Jehovovými svedkami študovať Bibliu, videl som u nej veľké zmeny. Zapôsobila na mňa aj radosť a horlivosť kresťaniek, ktoré ju navštevovali.“ Prečo tak ľudia hovoria o Jehovových svedkoch?

Čo je duchovný raj?

Jednou z vecí, pre ktoré sú Jehovovi svedkovia výnimoční, je to, že si cenia biblické poznanie. Sú presvedčení, že Biblia je pravdivá a že je Božím Slovom. Preto sa neuspokojujú len s tým, že poznajú základné náuky svojho náboženstva. Majú nepretržitý program osobného štúdia a čítania Biblie. Čím dlhšie sa človek s Jehovovými svedkami stýka, tým viac sa dozvedá o Bohu a o jeho vôli zjavenej v Biblii.

Také poznanie oslobodzuje Jehovových svedkov od vecí, ktoré ľudí oberajú o šťastie, napríklad povery a škodlivé predstavy. Ježiš povedal: „Pravda vás oslobodí,“ a Jehovovi svedkovia zisťujú, že je to tak. (Ján 8:32) Fernando, ktorý sa istý čas venoval špiritizmu, hovorí: „To, že som sa dozvedel o večnom živote, mi prinieslo nesmiernu úľavu. Bál som sa, že by mohli zomrieť moji rodičia alebo že by som mohol zomrieť ja.“ Pravda oslobodila Fernanda od strachu, ktorý mal z duchovného sveta a z posmrtného života.

V Biblii je poznanie Boha úzko späté s rajom. Prorok Izaiáš povedal: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ — Izaiáš 11:9.

 Pochopiteľne, na dosiahnutie pokoja, ktorý predpovedal Izaiáš, nestačí len samotné poznanie. Človek musí v súlade s tým, čo sa dozvedá, aj konať. Fernando sa vyjadril takto: „Keď človek pestuje ovocie ducha, prispieva k budovaniu duchovného raja.“ Fernando sa tu zmienil o slovách apoštola Pavla, ktorý dobré vlastnosti, ktoré by si mal kresťan rozvíjať, nazval „ovocím ducha“. Uviedol, že je to: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie.“ — Galaťanom 5:22, 23.

Chápete, prečo by sa spoločenstvo so skupinou ľudí, ktorí sa usilujú rozvíjať si tieto vlastnosti, skutočne malo podobať pobytu v raji? Uprostred takých ľudí by mal existovať duchovný raj, ktorý predpovedal prorok Sofoniáš. Tento prorok povedal: „Nebudú konať žiadnu nespravodlivosť, ani nebudú hovoriť lož, ani sa v ich ústach nenájde úskočný jazyk; lebo sa budú sýtiť a ľahnú a nikto nespôsobí, aby sa chveli.“ — Sofoniáš 3:13.

Nesmierne dôležitá úloha lásky

Možno ste si všimli, že prvým ovocím ducha, o ktorom sa Pavol zmienil, je láska. O tejto vlastnosti Biblia hovorí veľa. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Pravda, Jehovovi svedkovia nie sú dokonalí. Niekedy majú medzi sebou osobné problémy rovnako ako Ježišovi apoštoli. Ale skutočne jeden druhého milujú a modlia sa o to, aby ich pri rozvíjaní tejto vlastnosti podporoval svätý duch.

Vďaka tomu je ich spoločenstvo jedinečné. Niet medzi nimi tribalizmu ani rozdeľujúceho nacionalizmu. Mnohí svedkovia, ktorí sa v posledných rokoch 20. storočia ocitli uprostred etnickej čistky a rasovej genocídy, chránili jeden druhého i v ohrození vlastného života. Hoci pochádzajú „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, žijú v jednote, ktorú je ťažké pochopiť, kým ju človek sám nezažije. — Zjavenie 7:9.

Raj medzi tými, ktorí konajú Božiu vôľu

V duchovnom raji nemá miesto chamtivosť, nemravnosť ani sebectvo. Kresťania sú povzbudzovaní: „Už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ ​(Rimanom 12:2) Keď žijeme čistým, mravným životom a aj v iných ohľadoch konáme Božiu vôľu, pomáhame budovať duchovný raj a prispievame tým k vlastnému šťastiu. O tom, že je to pravda, sa presvedčila aj Carla. Hovorí: „Otec ma učil usilovať sa o získanie finančnej nezávislosti. Ale hoci vysokoškolské štúdium mi dalo istý pocit bezpečia, chýbala mi súdržnosť rodiny a bezpečie, ktoré nám môže dať iba poznanie z Božieho Slova.“

Prirodzene, život v duchovnom raji neodstráni telesné problémy života. Kresťanov naďalej postihujú choroby. Krajina, v ktorej žijú, môže byť zatiahnutá do občianskej vojny.  Mnohí znášajú chudobu. No blízky vzťah s Jehovom Bohom — čo je rozhodujúca súčasť duchovného raja — znamená, že uňho môžeme hľadať podporu. Jehova nás vlastne vyzýva, aby sme ‚naňho uvrhli svoje bremeno‘, a mnohí môžu dosvedčiť, akým úžasným spôsobom ich podporuje aj v tých najťažších situáciách. (Žalm 55:22; 86:16, 17) Boh sľubuje, že bude so svojimi ctiteľmi aj v ‚údolí hlbokého tieňa‘. (Žalm 23:4) Dôvera v Božiu ochotu podporiť nás nám pomáha chrániť si „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“ a ktorý je pre duchovný raj veľmi dôležitý. — Filipanom 4:7.

Ako prispievať k budovaniu duchovného raja

Väčšina ľudí rada chodí do parku alebo do záhrady. Radi sa tadiaľ poprechádzajú alebo sa možno posadia na lavičku a kochajú sa pohľadom na okolie. Podobne sa mnohým ľuďom páči spoločenstvo s Jehovovými svedkami. Toto spoločenstvo ich osviežuje, upokojuje a posilňuje. No ak má krásna záhrada ďalej pripomínať raj, treba sa o ňu starať. A tak aj duchovný raj v tomto svete, vo svete, ktorý vôbec nepripomína raj, existuje len vďaka tomu, že Jehovovi svedkovia tento raj rozvíjajú a že Boh žehná ich úsilie. Ako teda môže človek hodnotne prispievať k budovaniu tohto raja?

Predovšetkým je potrebné, aby ste sa stretávali so zborom Jehovových svedkov, aby ste s nimi študovali Bibliu a nadobúdali biblické poznanie, ktoré tvorí základ duchovného raja. Carla poznamenáva: „Duchovný raj nemôže existovať bez duchovného pokrmu.“ K tomu patrí pravidelne čítať Božie Slovo a uvažovať o ňom. Nadobudnuté poznanie vás priblíži k Jehovovi Bohu a začnete ho milovať. Naučíte sa tiež rozprávať sa s ním v modlitbe a prosiť ho o vedenie a o to, aby vás pri konaní jeho vôle podporoval svojím duchom. Ježiš nám povedal, aby sme vytrvávali v modlitbe. (Lukáš 11:9–13) A apoštol Pavol povedal: „Ustavične sa modlite.“ ​(1. Tesaloničanom 5:17) Výsada hovoriť s Bohom v modlitbe s absolútnou dôverou, že vás počuje, je dôležitou súčasťou duchovného raja.

Vďaka tomu, čo sa budete učiť, sa bude váš život časom meniť k lepšiemu a napokon o tom budete chcieť hovoriť ďalším. Vtedy budete môcť poslúchnuť Ježišov príkaz: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ ​(Matúš 5:16) Keď sa budete s druhými deliť o poznanie Jehovu Boha a Ježiša Krista a keď budete vyvyšovať veľkú lásku, ktorú prejavili ľudstvu, prinesie vám to veľa šťastia.

Prichádza čas, keď bude celá zem doslovným rajom — bude to miesto podobné záhrade, ktoré nebude znečistené a ktoré bude vhodným domovom pre verné ľudstvo. Skutočnosť, že v týchto ‚kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘, existuje duchovný raj, je dôkazom Božej moci a náznakom toho, čo Boh v budúcnosti môže dosiahnuť a čo aj dosiahne. — 2. Timotejovi 3:1.

Ľudia, ktorí žijú v duchovnom raji, už dnes zažívajú duchovné splnenie Izaiáša 49:10: „Nebudú hladovať ani nebudú smädní, ani ich nebude trápiť vysušujúca horúčava alebo slnko. Veď Ten, komu je ich ľúto, ich povedie a bude ich sprevádzať okolo vodných žriediel.“ Pravdivosť tohto výroku potvrdzuje José. Sníval o tom, že bude slávnym hudobníkom, ale viac uspokojenia našiel v službe Bohu spolu s kresťanským zborom. Hovorí: „Teraz žijem zmysluplným životom. V kresťanskom bratstve sa cítim bezpečne a Jehovu poznám ako milujúceho Otca, ktorému môžeme dôverovať.“ Šťastie Josého — a miliónov jemu podobných — je teda výstižne opísané v Žalme 64:10: „Spravodlivý bude plesať v Jehovovi a naozaj ho urobí svojím útočišťom.“ Aký znamenitý opis duchovného raja!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Keď žijeme v duchovnom raji, pomáhajme pri jeho rozširovaní!