Cyril a Metod — prekladatelia Biblie, ktorí vynašli jednu abecedu

„Náš národ je pokrstený, a predsa nemáme učiteľa. Nerozumieme ani po grécky, ani po latinsky... Nerozumieme písaným znakom ani ich významu, preto nám pošli učiteľov, ktorí nám dajú poznať slová Písiem a ich zmysel.“ — Rastislav, veľkomoravské knieža, rok 862 n. l.

DNES má viac ako 435 miliónov ľudí hovoriacich jazykmi slovanskej skupiny prístup k prekladu Biblie vo svojom rodnom jazyku. Z nich 360 miliónov používa cyrilskú abecedu. Ale pred 12 storočiami nemali dialekty ich predkov písaný jazyk ani abecedu. Muži, ktorí pomohli túto situáciu napraviť, boli rodní bratia Cyril a Metod. Ľudia, ktorí milujú Božie Slovo, zistia, že odvážne a priekopnícke úsilie týchto dvoch bratov je veľmi zaujímavou kapitolou dejín zachovávania a rozširovania Biblie. Kto boli títo muži a s akými prekážkami zápasili?

„Filozof“ a miestodržiteľ

Cyril (827–869 n. l., pôvodným menom Konštantín) a Metod (825–885 n. l.) sa narodili vo vznešenej rodine v gréckom Solúne (Tesalonika). Solún bol v tom období dvojjazyčným mestom, ktorého obyvatelia hovorili po grécky a jednou formou staroslovienčiny. Početná prítomnosť Slovanov a blízky vzájomný kontakt medzi obyvateľmi tohto mesta a okolitými slovanskými spoločenstvami dali azda Cyrilovi a Metodovi príležitosť nadobudnúť dôkladné poznanie jazyka južných Slovanov. Jeden Metodov životopisec sa dokonca zmieňuje o tom, že ich matka bola pôvodom Slovanka.

Cyril sa po smrti svojho otca presťahoval do Carihradu (Konštantinopol), hlavného mesta Byzantskej ríše. Tam študoval na cisárskej škole a stýkal sa s významnými učiteľmi. Stal sa knihovníkom Hagie Sofie, čo bola najvýznamnejšia cirkevná budova Východu, a neskôr sa stal profesorom filozofie. Pre svoje akademické úspechy dostal Cyril prezývku Filozof.

Metod sa medzičasom usiloval o rovnakú životnú dráhu ako jeho otec — o kariéru v politickej správe. Dosiahol postavenie archona (miestodržiteľa) v jednej pohraničnej oblasti Byzancie, kde žilo mnoho Slovanov. Ale odišiel  do kláštora v maloázijskej Bitýnii. V roku 855 n. l. sa k nemu pripojil aj Cyril.

V roku 860 poslal carihradský patriarcha týchto dvoch bratov na zahraničnú misiu. Vyslal ich k Chazarom, k ľudu bývajúcemu severovýchodne od Čierneho mora, ktorý stále váhal, či sa rozhodnúť pre islam, judaizmus, alebo pre kresťanstvo. Na ceste tam zostal Cyril nejaký čas v Chersone na Kryme. Niektorí učenci sú presvedčení, že tam sa naučil po hebrejsky a samaritánsky a že tam preložil hebrejskú gramatiku do jazyka Chazarov.

Volanie z Veľkej Moravy

V roku 862 poslal Rastislav, knieža Veľkej Moravy (východ dnešného Česka, západ Slovenska a západ Maďarska), byzantskému cisárovi Michalovi III. prosbu uvedenú v úvodnom odseku, totiž aby poslal učiteľov Písiem. Učenie cirkvi starosloviensky hovoriaci občania Veľkej Moravy poznali už od misionárov z Východofranského kráľovstva (dnes Nemecko a Rakúsko). Rastislavovi však robil starosti politický a cirkevný vplyv germánskych kmeňov. Dúfal, že náboženské zväzky s Carihradom pomôžu jeho štátu udržať si politickú a náboženskú autonómiu.

Cisár sa rozhodol poslať na Veľkú Moravu Metoda a Cyrila. Títo dvaja bratia boli na vedenie takej misie akademicky, vzdelanostne a jazykovo dobre vyzbrojení. Jeden životopisec deviateho storočia uvádza, že keď ich cisár nabádal, aby išli na Veľkú Moravu, povedal: „Obaja ste rodení Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovienčinou.“

Rodí sa abeceda a preklad Biblie

Mesiace pred odchodom sa Cyril pripravoval na misiu tak, že vytváral Slovanom písmo. Hovorí sa, že mal citlivý sluch na fonetiku. Použil teda grécke a hebrejské znaky a pokúsil sa každému zvuku v staroslovienčine priradiť nejaké písmeno. * Niektorí výskumníci sú presvedčení, že kladeniu základov takej abecedy venoval už predtým celé roky. A ešte stále nie je celkom jasné, akú formu mala abeceda, ktorú Cyril vymyslel. — Pozri rámček „Cyrilika, alebo hlaholika?“

V tom čase Cyril začal s programom rýchleho prekladu Biblie. Tradícia hovorí, že začal  tým, že z gréčtiny do staroslovienčiny s použitím novej abecedy preložil prvú vetu Jánovho evanjelia: „Na začiatku bolo Slovo...“ a potom preložil štyri evanjeliá, Pavlove listy a knihu Žalmy.

Pracoval sám? S touto úlohou mu s najväčšou pravdepodobnosťou pomáhal Metod. Navyše kniha The Cambridge Medieval History uvádza: „Je veľmi pravdepodobné, že [Cyrilovi] pomáhali ďalší, ktorí museli byť predovšetkým pôvodom Slovania a museli mať grécke vzdelanie. Keď skúmame najstaršie preklady... dostávame najlepší dôkaz o vysoko vyvinutom cite pre starosloviensky jazyk, ktorý rozhodne treba pripísať spolupracovníkom, ktorí boli sami Slovanmi.“ Ako uvidíme, ostatné časti Biblie dokončil neskôr Metod.

„Ako havrany do sokola“

V roku 863 Cyril a Metod začali svoju misiu na Veľkej Morave, kde ich srdečne privítali. K náplni ich práce patrilo okrem prekladania biblických a liturgických textov aj vyučovanie skupiny miestnych ľudí novovytvorenému staroslovienskemu písmu.

To však nebolo jednoduché. Franské duchovenstvo na Veľkej Morave zúrivo odporovalo používaniu staroslovienčiny. Títo duchovní sa pridržiavali trilingvistickej teórie, podľa ktorej sa mohli pri uctievaní používať len tri jazyky: latinčina, gréčtina a hebrejčina. V roku 867 sa títo bratia vydali na cestu do Ríma s nádejou, že pre svoj novovytvorený písaný jazyk získajú pápežovu podporu.

Cestou mali Cyril a Metod v Benátkach ďalšiu zrážku so skupinou trilingvistických latinských duchovných. Istý stredoveký Cyrilov životopisec hovorí, že miestni biskupi, kňazi a mnísi sa do nich pustili „ako havrany do sokola“. Podľa tejto správy Cyril ostro odpovedal citátom z 1. Korinťanom 14:8, 9: „Lebo ak trúbka nezaznie zreteľne, kto sa pripraví na boj? Podobne, pokiaľ jazykom nevyjadríte reč, ktorá je ľahko zrozumiteľná, ako sa pozná, čo sa hovorí? V skutočnosti budete hovoriť do vzduchu.“

Keď sa títo bratia konečne dostali do Ríma, pápež Hadrián II. plne schválil to, že používajú staroslovienčinu. O niekoľko mesiacov, ešte počas pobytu v Ríme, Cyril vážne ochorel. Ani nie o dva mesiace vo veku 42 rokov zomrel.

Pápež Hadrián II. povzbudil Metoda, aby sa vrátil pracovať na Veľkú Moravu do okolia Nitry. Pápež chcel posilniť svoj vplyv v tejto oblasti, a preto dal Metodovi listy, ktorými schválil používanie staroslovienčiny, a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Ale v roku 870 franský biskup Hermanrich s pomocou nitrianskeho kniežaťa Svätopluka Metoda uväznil. Metod bol dva a pol roka väznený v jednom kláštore v juhovýchodnom Nemecku. Pápež Ján VIII., nástupca Hadriána II., napokon nariadil, aby bol Metod prepustený, opätovne ho dosadil do úradu v jeho diecéze a potvrdil pápežskú podporu používania staroslovienčiny pri uctievaní.

Ale odpor zo strany franského duchovenstva pokračoval. Metod sa úspešne obhájil proti obvineniam z odpadlíctva a nakoniec získal od pápeža Jána VIII. bulu, ktorá výslovne oprávňovala používať staroslovienčinu v cirkvi. Ako uznal dnešný pápež Ján Pavol II., Metod strávil svoj život „na cestách, v odriekaní, utrpení, nepriateľstve a prenasledovaní... a počas istého obdobia aj v krutom väzení“. Iróniou je, že to bolo spôsobené biskupmi a kniežatami priaznivo naklonenými Rímu.

Je preložená celá Biblia

Napriek neúprosnému odporu Metod s pomocou viacerých pisárov píšucich tesnopisom dokončil preklad zostávajúcej časti Biblie do staroslovienčiny. Tradícia hovorí, že túto obrovskú prácu dokončil iba za osem mesiacov. Nepreložil však apokryfické Makabejské knihy.

 Dnes nie je ľahké presne odhadnúť kvalitu prekladu, ktorý vytvorili Cyril a Metod. Existuje už len niekoľko rukopisných kópií, ktoré sa datujú do času blízkeho prvotnému prekladu. Pri skúmaní týchto vzácnych raných exemplárov si jazykovedci všimli, že tento preklad je presný a myšlienky odovzdáva prirodzene a sviežo. Dielo Our Slavic Bible (Naša staroslovienska Biblia) uvádza, že títo bratia „museli vytvoriť mnoho nových slov a výrazov... A všetky ich vytvorili s úžasnou presnosťou [a] sprístupnili staroslovienskemu jazyku nebývalo bohatú slovnú zásobu.“

Trvalé dedičstvo

Po Metodovej smrti v roku 885 franskí odporcovia vyhnali jeho učeníkov z Veľkej Moravy. Učeníci našli útočisko v Čechách, južnom Poľsku a Bulharsku. Tak dielo Cyrila a Metoda pokračovalo a ešte sa rozširovalo. Starosloviensky jazyk, ktorému dali títo dvaja bratia trvalejšiu písomnú formu, prekvital, rozvíjal sa a neskôr sa rozdelil. Dnes tvorí slovanskú skupinu 13 jazykov a mnoho dialektov.

Okrem toho odvážne úsilie, ktoré Cyril a Metod vynaložili pri prekladaní Biblie, prinieslo ovocie v podobe rôznych slovanských prekladov Písiem, ktoré sú dnes dostupné. Milióny ľudí, ktorí hovoria týmito jazykmi, majú úžitok z toho, že majú Božie Slovo vo vlastnom jazyku. Vyjadrenie: „Slovo nášho Boha, to potrvá na neurčitý čas,“ je naozaj pravdivé aj napriek krutému odporu! — Izaiáš 40:8.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 29]

Cyrilika, alebo hlaholika?

Otázka, ktorú abecedu Cyril vymyslel, vyvoláva medzi jazykovedcami mnohé spory, lebo nemajú istotu, ktorá to bola. Abeceda, ktorá sa nazýva cyrilika, je dôsledne založená na gréckej alfabete a obsahuje viac než tucet ďalších znakov vymyslených na vyjadrenie staroslovienskych hlások, ktoré gréčtina nemá. Ale na niektorých najstarších staroslovienskych rukopisoch je použité veľmi odlišné písmo známe ako hlaholika a mnoho učencov je presvedčených, že toto je písmo, ktoré vymyslel Cyril. Niekoľko hlaholských písmen pochádza asi z gréckej alebo hebrejskej kurzívy. Niektoré boli možno odvodené od stredovekých diakritických znamienok, ale väčšina je výsledkom pôvodnej a zložitej tvorby. Zdá sa, že hlaholika je veľmi odlišným a pôvodným dielom. No bola to práve cyrilika, z ktorej sa vyvinulo dnešné ruské, ukrajinské, srbské, bulharské a macedónske písmo a tiež písmo ďalších 22 jazykov, z ktorých niektoré sú neslovanské.

[Kresba — cyrilské a hlaholské písmená]

[Mapa na strane 31]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Baltické more

(Poľsko)

Čechy (Česká republika)

Veľká Morava (Morava, záp. Slovensko a záp. Maďarsko)

Nitra

VÝCHODOFRANSKÉ KRÁĽOVSTVO (Nemecko a Rakúsko)

TALIANSKO

Benátky

Rím

Stredozemné more

BULHARSKO

GRÉCKO

Solún

(Krym)

Čierne more

Bitýnia

Carihrad (Istanbul)

[Obrázok na strane 31]

Staroslovienska Biblia v cyrilskom písme z roku 1581

[Prameň ilustrácie]

Biblia: Narodna in univerzitetna knjižnica–Slovinsko–Ľubľana