Záchrana tých, ktorí si volia svetlo
Záchrana tých, ktorí si volia svetlo
„Jehova je moje svetlo a moja záchrana. Koho sa budem báť?“ — ŽALM 27:1.
1. Aké životodarné opatrenia poskytuje Jehova?
JEHOVA je Zdrojom slnečného svetla, ktoré umožňuje na zemi život. (1. Mojžišova 1:2, 14) Je tiež Stvoriteľom duchovného svetla, ktoré rozptyľuje smrtonosnú tmu Satanovho sveta. (Izaiáš 60:2; 2. Korinťanom 4:6; Efezanom 5:8–11; 6:12) Tí, ktorí si volia svetlo, môžu spolu so žalmistom povedať: „Jehova je moje svetlo a moja záchrana. Koho sa budem báť?“ (Žalm 27:1a) No tak ako to bolo za čias Ježiša, tí, ktorí dávajú prednosť tme, môžu očakávať len nepriaznivý súd. — Ján 1:9–11; 3:19–21, 36.
2. Čo sa v staroveku stalo s tými, ktorí odmietali Jehovovo svetlo, a čo s tými, ktorí počúvali jeho slovo?
2 Za dní Izaiáša väčšina z Jehovovho zmluvného ľudu odmietala svetlo. Následkom toho Izaiáš mohol vidieť, ako bolo severné izraelské kráľovstvo ako národ zničené. A v roku 607 pred n. l. bol zničený aj Jeruzalem a jeho chrám a obyvatelia Judska boli odvedení do zajatia. No tí, ktorí počúvali Jehovovo slovo, boli posilňovaní, aby dokázali odolávať odpadlíctvu tých dní. Pokiaľ ide o rok 607 pred n. l., Jehova sľúbil, že tí, ktorí ho počúvajú, prežijú. (Jeremiáš 21:8, 9) My, ktorí milujeme svetlo, sa môžeme dnes z toho, čo sa vtedy stalo, veľa naučiť. — Efezanom 5:5.
Tí, ktorí sú vo svetle, sú šťastní
3. Akú dôveru dnes môžeme mať, aký „spravodlivý národ“ milujeme a aké „silné mesto“ má tento „národ“?
3 „Máme silné mesto. [Boh] stavia záchranu ako múry a násyp. Otvorte brány, nech môže vstúpiť spravodlivý národ, ktorý zachováva verné správanie.“ (Izaiáš 26:1, 2) To sú slová jasania tých, ktorí dôverovali Jehovovi. Verní Židia v Izaiášových dňoch sa obracali na Jehovu ako na jediný Zdroj bezpečia, nie na falošných bohov svojich krajanov. My dnes prejavujeme rovnakú dôveru. Navyše milujeme Jehovov „spravodlivý národ“ — „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16; Matúš 21:43) Aj Jehova miluje tento národ pre jeho verné správanie. S jeho požehnaním má Boží Izrael „silné mesto“, organizáciu podobnú mestu, ktorá mu poskytuje oporu a ochranu.
4. Aký myšlienkový postoj by sme si mali rozvíjať?
4 Tí, ktorí sú v tomto „meste“, si dobre uvedomujú, že „sklon mysle, ktorý je dobre podopretý, [bude Jehova] pozorne strážiť v trvalom pokoji, lebo práve [Jehovovi] sa má dôverovať“. Jehova podporuje tých, ktorí sú myšlienkovo naklonení dôverovať mu a žiť v súlade s jeho spravodlivými zásadami. Verní Judejčania dbali na Izaiášovo nabádanie: „Dôverujte Jehovovi po všetky časy, veď v Jah, Jehovovi je Skala neurčitých čias.“ (Izaiáš 26:3, 4; Žalm 9:10; 37:3; Príslovia 3:5) Ľudia s takýmto myšlienkovým postojom sa obracajú na „Jah, Jehovu“ ako na jedinú bezpečnú Skalu. A tešia sa z „trvalého pokoja“ s ním. — Filipanom 1:2; 4:6, 7.
Pokorenie Božích nepriateľov
5, 6. a) Ako bol staroveký Babylon pokorený? b) Akým spôsobom bol pokorený „Veľký Babylon“?
5 Čo ak tí, ktorí dôverujú v Jehovu, zažívajú súženie? Nemusia sa báť. Jehova to nejaký čas pripúšťa, ale nakoniec prináša úľavu a nad tými, ktorí spôsobujú toto súženie, vykonáva súd. (2. Tesaloničanom 1:4–7; 2. Timotejovi 1:8–10) Zamysli sa nad prípadom istého „vyvýšeného mesta“. Izaiáš hovorí: „[Jehova] zvalil tých, ktorí obývajú výšinu, vyvýšené mesto. Ponižuje ich, ponižuje ich po zem; dáva im dotýkať sa prachu. Pošliape ich noha, nohy utrápeného, kroky ponížených.“ (Izaiáš 26:5, 6) Spomínaným vyvýšeným mestom je zrejme Babylon. Toto mesto určite sužovalo Boží ľud. No čo sa s Babylonom stalo? V roku 539 pred n. l. padol do rúk Médov a Peržanov. Aké poníženie!
6 V našich dňoch Izaiášove prorocké slová dobre vystihujú, čo sa stalo „Veľkému Babylonu“ po roku 1919. Toto vyvýšené mesto zažilo v tom roku pokorujúci pád, keďže bolo prinútené prepustiť Jehovov ľud z duchovného zajatia. (Zjavenie 14:8) To, čo sa stalo potom, bolo ešte pokorujúcejšie. Tá malá skupina kresťanov začala ‚pošliapavať‘ tých, ktorí ju kedysi držali v zajatí. V roku 1922 začala oznamovať blížiaci sa koniec takzvaného kresťanstva, čím ohlasovala štyri anjelské trúbenia zo Zjavenia 8:7–12 a tri beda predpovedané v Zjavení 9:1–11:15.
„Chodníkom spravodlivého je priamosť“
7. Aké vedenie dostávajú tí, ktorí sa obracajú k Jehovovmu svetlu, v koho dúfajú a čo si cenia?
7 Jehova poskytuje tým, ktorí sa obracajú k jeho svetlu, záchranu a vedenie na ich ceste, ako ukazuje Izaiáš ďalej: „Chodníkom spravodlivého je priamosť. Keďže si priamy, uhladíš cestu spravodlivého. Áno, pre chodník tvojich súdov, ó, Jehova, sme dúfali v teba. Po tvojom mene a po tvojom pamätnom mene bola túžba duše.“ (Izaiáš 26:7, 8) Jehova je spravodlivý Boh a tí, ktorí ho uctievajú, sa musia držať jeho spravodlivých noriem. Ak to robia, Jehova ich vedie a uhladzuje im cestu. Keď mierni ľudia dbajú na Jehovovo vedenie, ukazujú tým, že dúfajú v Jehovu a že si celým srdcom cenia jeho meno — jeho „pamätné meno“. — 2. Mojžišova 3:15.
8. Aký príkladný postoj prejavil Izaiáš?
8 Izaiáš si cenil Jehovovo meno. Je to zjavné z jeho nasledujúcich slov: „V noci som túžil po tebe svojou dušou; áno, svojím duchom v sebe ťa stále hľadám, lebo keď sú tu tvoje súdy pre zem, obyvatelia úrodnej zeme sa istotne budú učiť spravodlivosti.“ (Izaiáš 26:9) Izaiáš túžil po Jehovovi „svojou dušou“ — celým svojím bytím. Predstav si tohto proroka, ako využíva pokojný nočný čas na modlitbu k Jehovovi, ako vyjadruje svoje najvnútornejšie myšlienky a ako horlivo hľadá Jehovovo vedenie. Aký znamenitý príklad! Navyše Izaiáš sa z Jehovových skutkov súdu učil spravodlivosti. To nám pripomína, že potrebujeme zostať stále bdelí a ostražití, aby sme rozpoznali, aká je Jehovova vôľa.
Niektorí si volia tmu
9, 10. Aké láskavé skutky konal Jehova pre svoj neverný národ, ale ako na to tento národ reagoval?
9 Jehova prejavil Judsku veľkú milujúcu láskavosť, ale, žiaľ, nie všetci Judejčania na to reagovali. Väčšina si často radšej volila vzburu a odpadlíctvo než svetlo Jehovovej pravdy. Izaiáš povedal: „Aj keby bola zlému prejavená priazeň, jednoducho sa nenaučí spravodlivosti. V krajine priamosti bude si počínať nespravodlivo a neuvidí Jehovovu vznešenosť.“ — Izaiáš 26:10.
10 V Izaiášových dňoch väčšina odmietala uznať, že Jehova svojou rukou chráni Judsko pred jeho nepriateľmi. Keď ich Jehova požehnával pokojom, národ neprejavoval žiadnu vďačnosť. Preto ich Jehova opustil, nechal ich slúžiť ‚iným pánom‘ a napokon v roku 607 pred n. l. dovolil, aby boli Židia odvedení do zajatia v Babylone. (Izaiáš 26:11–13) Napriek tomu prečistený ostatok sa nakoniec vrátil do svojej domoviny.
11, 12. a) Aká bola budúcnosť tých, ktorí držali Judsko v zajatí? b) Aká je od roku 1919 budúcnosť tých, ktorí držali v zajatí Jehovových pomazaných služobníkov?
11 A čo tí, ktorí držali Judsko v zajatí? Izaiáš prorocky odpovedá: „Sú mŕtvi; nebudú žiť. Nemohúci v smrti, nevstanú. Preto si obrátil svoju pozornosť, aby si ich vyhladil a zničil každú zmienku o nich.“ (Izaiáš 26:14) Áno, Babylon po svojom páde v roku 539 pred n. l. nemal pred sebou už žiadnu budúcnosť. Časom malo toto mesto prestať existovať. Malo byť ‚nemohúce v smrti‘ a jeho obrovská ríša mala zostať už len v knihách dejepisu. Akým varovaním je to pre tých, ktorí vkladajú nádej do mocných tohto sveta!
12 Aspekty tohto proroctva sa splnili tiež vtedy, keď Boh v roku 1918 dovolil, aby jeho pomazaní služobníci išli do duchovného zajatia, a keď boli potom v roku 1919 oslobodení. Odvtedy je budúcnosť tých, ktorí ich kedysi držali v zajatí, hlavne takzvaného kresťanstva, pochmúrna. No pre Jehovov ľud sú pripravené naozaj bohaté požehnania.
„Pridal si k národu“
13, 14. Z akých bohatých požehnaní sa tešia Jehovovi pomazaní služobníci od roku 1919?
13 Boh v roku 1919 požehnal kajúcneho ducha svojich pomazaných služobníkov a dal im vzrast. Najprv sa pozornosť zameriavala na zhromaždenie posledných členov Božieho Izraela a potom začal byť zhromažďovaný „veľký zástup“ „iných oviec“. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Tieto požehnania boli predpovedané v Izaiášovom proroctve: „Pridal si k národu; ó, Jehova, pridal si k národu; oslávil si sa. Doďaleka si rozšíril všetky hranice krajiny. Ó, Jehova, počas tiesne obrátili pozornosť na teba; keď dostávali tvoje ukázňovanie, vylievali šepot modlitby.“ — Izaiáš 26:15, 16.
14 Dnes sú hranice Božieho Izraela rozšírené na celú zem a veľký zástup, ktorý je k nemu pridávaný, teraz dosahuje približne šesť miliónov. Jeho členovia sa nadšene podieľajú na diele kázania dobrého posolstva. (Matúš 24:14) Aké požehnanie od Jehovu! A akú slávu to prináša jeho menu! Toto meno dnes počuť v 235 krajinách — čo je úžasným splnením jeho sľubu.
15. Aké symbolické vzkriesenie nastalo v roku 1919?
15 Judsko potrebovalo Jehovovu pomoc, aby sa dostalo zo zajatia v Babylone. Nemohlo to dokázať vlastnými silami. (Izaiáš 26:17, 18) Podobne aj oslobodenie Božieho Izraela v roku 1919 bolo dôkazom Jehovovej podpory. Nemohlo sa uskutočniť bez Božej pomoci. A zmena jeho situácie bola taká prekvapujúca, že Izaiáš ju prirovnáva ku vzkrieseniu: „Tvoji mŕtvi budú žiť. Moje mŕtve telo — tí vstanú. Prebuďte sa a radostne volajte, usadlíci v prachu. Veď vaša rosa je ako rosa slezov a zem nechá tých, ktorí sú nemohúci v smrti, vypadnúť pri pôrode.“ (Izaiáš 26:19; Zjavenie 11:7–11) Áno, tí, ktorí boli nemohúci v smrti, sa akoby znovu narodili, aby mohli pokračovať v činnosti!
Ochrana v nebezpečných časoch
16, 17. a) Čo museli urobiť Židia v roku 539 pred n. l., aby prežili pád Babylona? b) Pravdepodobne čo sú ‚vnútorné miestnosti‘ dnes a ako máme z nich úžitok?
16 Jehovovi služobníci stále potrebujú Božiu ochranu. Čoskoro však Jehova vystrie svoju ruku proti Satanovmu svetu posledný raz a Boží ctitelia budú potrebovať Jehovovu pomoc tak ako nikdy predtým. (1. Jána 5:19) V súvislosti s týmto nebezpečným časom nás Jehova varuje: „Choď, ľud môj, vstúp do svojich vnútorných miestností a zavri za sebou dvere. Skry sa iba na okamih, dokiaľ neprejde verejné odsúdenie. Lebo, hľa, Jehova vychádza zo svojho miesta, aby účtoval s previnením obyvateľov zeme proti sebe, a zem istotne odhalí svoje krvipreliatie a nebude už prikrývať svojich zabitých.“ (Izaiáš 26:20, 21; Sofoniáš 1:14) Toto varovanie Židom v roku 539 pred n. l. ukázalo, ako prežiť pád Babylona. Tí, ktorí naň dbali, zostali vo svojich domoch v bezpečí pred vojakmi na uliciach, dobývajúcimi mesto.
17 Dnes ‚vnútorné miestnosti‘ z tohto proroctva pravdepodobne súvisia s desaťtisícami zborov Jehovovho ľudu po celom svete. Tieto zbory sú už teraz ochranou, miestom, kde kresťania nachádzajú bezpečie medzi svojimi bratmi v láskyplnej starostlivosti starších. (Izaiáš 32:1, 2; Hebrejom 10:24, 25) To zvlášť platí vzhľadom na blízkosť konca tohto systému vecí, keď bude prežitie závisieť od poslušnosti. — Sofoniáš 2:3.
18. Ako Jehova čoskoro „zabije morskú obludu“?
18 O tomto čase Izaiáš prorokuje: „V ten deň Jehova so svojím tvrdým a veľkým a silným mečom obráti svoju pozornosť k Leviatanovi, kĺzajúcemu sa hadovi, áno Leviatanovi, pokrivenému hadovi, a istotne zabije morskú obludu, ktorá je v mori.“ (Izaiáš 27:1) Kto je novodobým „Leviatanom“? Zjavne je ním „prahad“, sám Satan, spolu so svojím skazeným systémom vecí, ktorý využíva na vedenie vojny proti Božiemu Izraelu. (Zjavenie 12:9, 10, 17; 13:14, 16, 17) V roku 1919 „Leviatan“ stratil moc nad Božím ľudom. A časom bude úplne odstránený. (Zjavenie 19:19–21; 20:1–3, 10) Jehova „zabije morskú obludu“. Medzitým nič, čo sa bude Leviatan azda pokúšať urobiť Jehovovmu ľudu, nebude mať trvalý úspech. (Izaiáš 54:17) Akou útechou je toto uistenie!
„Vinica penivého vína“
19. Aká je situácia ostatku dnes?
19 Vari nemáme vzhľadom na toto svetlo od Jehovu všetky dôvody na radosť? Rozhodne áno! Izaiáš krásne opisuje radosť Jehovovho ľudu, keď píše: „V ten deň jej spievajte: ‚Vinica penivého vína! Ja, Jehova, ju pozorne strážim. Každú chvíľu ju budem zalievať. Aby nikto proti nej neobrátil pozornosť, budem ju pozorne strážiť v noci i vo dne.‘“ (Izaiáš 27:2, 3) Jehova sa staral o svoju „vinicu“, ostatok Božieho Izraela, a o ich usilovných spoločníkov. (Ján 15:1–8) Výsledkom je ovocie, ktoré prináša slávu jeho menu a spôsobuje veľkú radosť jeho služobníkom na zemi.
20. Ako Jehova chráni kresťanský zbor?
20 Môžeme sa tešiť, že Jehovov skorší hnev proti jeho pomazaným služobníkom — pre ktorý dovolil, aby sa v roku 1918 dostali do duchovného zajatia — sa skončil. Jehova sám hovorí: „Nemám nijaký zúrivý hnev. Kto mi dá tŕnisté kry a burinu v bitke? Na niečo také ja budem šliapať. Niečo také ja zároveň zapálim. Ináč, nech sa chopí mojej pevnosti, nech uzavrie so mnou pokoj; pokoj nech uzavrie so mnou.“ (Izaiáš 27:4, 5) Aby Jehova zaistil, že bude mať zo svojho viniča stále hojnosť „penivého vína“, pošliapava a ohňom vypaľuje akýkoľvek vplyv buriny, ktorý by mohol skaziť jeho vinicu. Preto nech nikto neohrozuje blaho kresťanského zboru! Nech sa všetci ‚chopia Jehovovej pevnosti‘ a usilujú sa o jeho priazeň a ochranu. Keď tak budeme konať, dosiahneme pokoj s Bohom — ktorý je taký dôležitý, že Izaiáš sa o ňom zmieňuje až dvakrát. — Žalm 85:1, 2, 8; Rimanom 5:1.
21. V akom zmysle je úrodná zem napĺňaná „výnosom“?
21 Požehnania pokračujú: „V prichádzajúcich dňoch Jakob zakorení, Izrael bude kvitnúť a skutočne vypučí; a naplnia povrch úrodnej zeme výnosom.“ (Izaiáš 27:6) Tento verš sa plní od roku 1919 a poskytuje úžasný dôkaz Jehovovej moci. Pomazaní kresťania napĺňajú zem „výnosom“, výživným duchovným pokrmom. Uprostred skazeného sveta sa s radosťou držia Božích vysokých noriem. A Jehova ich stále požehnáva vzrastom. Výsledkom toho je, že milióny ich spoločníkov, iných oviec, „preukazujú [Bohu] dňom a nocou svätú službu“. (Zjavenie 7:15) Kiež nikdy nestratíme zo zreteľa, akou veľkou výsadou je prijímať z tohto ‚výnosu‘ a deliť sa oň s ďalšími!
22. Aké požehnania zažívajú tí, ktorí prijímajú svetlo?
22 Nie sme vari vďační, že v týchto kritických časoch, keď tma pokrýva zem a hustá temnota národnostné skupiny, Jehova necháva pre svoj ľud svietiť duchovné svetlo? (Izaiáš 60:2; Rimanom 2:19; 13:12) Pre všetkých, ktorí toto svetlo celým srdcom prijímajú, to znamená už teraz pokoj mysle a radosť a v budúcnosti dokonca večný život. Preto my, ktorí milujeme svetlo, máme dobrý dôvod pozdvihnúť svoje srdce v chvále Jehovovi a spolu so žalmistom povedať: „Jehova je pevnosť môjho života. Koho sa budem desiť? Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ — Žalm 27:1b, 14.
Spomínaš si?
• Aká je budúcnosť tých, ktorí utláčajú Jehovov ľud?
• Aký vzrast je predpovedaný v Izaiášovi?
• V akých ‚vnútorných miestnostiach‘ musíme zostať a prečo?
• Prečo podmienky Jehovovho ľudu prinášajú Bohu chválu?
[Študijné otázky]
[Rámček na strane 22]
NOVÁ PUBLIKÁCIA
Väčšina informácií rozoberaných v týchto dvoch študijných článkoch bola predložená ako prejav na programe oblastného zjazdu v roku 2000/2001. Na konci tohto prejavu bolo oznámené vydanie novej publikácie s názvom Izaiášovo proroctvo — svetlo pre celé ľudstvo I. Táto 416-stranová kniha obsahuje rozbor prvých 40 kapitol knihy Izaiáš verš za veršom.
[Obrázok na strane 18]
Do Jehovovho ‚silného mesta‘, jeho organizácie, je dovolené vstúpiť len spravodlivým
[Obrázok na strane 19]
Izaiáš hľadal Jehovu „v noci“
[Obrázok na strane 21]
Jehova chráni svoju „vinicu“ a robí ju plodnou