‚Jehovovo slovo ďalej rástlo‘

„Posiela na zem svoju reč a jeho slovo rýchlo beží.“ — ŽALM 147:15, Evanjelický preklad.

1, 2. Akú úlohu dal Ježiš svojim učeníkom a čo zahŕňala?

JEDNO z najúžasnejších proroctiev Biblie sa nachádza v Skutkoch 1:8. Krátko pred vystúpením do neba povedal Ježiš svojim verným nasledovníkom tieto slová: „Prijmete moc, keď na vás príde svätý duch, a budete mi svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme.“ Ako sa ukázalo, mala to byť obrovská úloha.

² Hŕstke učeníkov, ktorí boli poverení oznamovať Božie slovo po celej zemi, sa táto úloha určite javila ako veľmi náročná. Len sa zamyslime, čo si to vyžadovalo. Mali ľuďom pomáhať pochopiť dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Pri vydávaní svedectva o Ježišovi bolo tiež potrebné deliť sa o jeho pôsobivé učenie s inými a vysvetľovať im jeho úlohu v Jehovovom predsavzatí. V rámci tohto diela mali navyše robiť z ľudí učeníkov a potom ich krstiť. A toto sa malo robiť po celom svete! — Matúš 28:19, 20.

3. O čom Ježiš uistil svojich nasledovníkov a ako zareagovali na to, čím ich poveril?

³ Ježiš však svojich nasledovníkov uistil, že pri vykonávaní činnosti, ktorou ich poveril, bude s nimi svätý duch. Preto Ježišovi raní učeníci napriek rozsahu tejto úlohy a napriek tomu, že sa odporcovia neúprosne a násilne snažili umlčať ich, úspešne vykonali to, čo im Ježiš prikázal. To je historický fakt, ktorý nemožno poprieť.

4. Ako sa v poverení kázať a vyučovať iných prejavila Božia láska?

⁴ Touto celosvetovou kazateľskou a vyučovacou kampaňou Boh prejavil lásku ľuďom, ktorí ho nepoznali. Dostali tak príležitosť priblížiť sa k Jehovovi a získať odpustenie hriechov. (Skutky 26:18) A aj pre tých, ktorí toto posolstvo niesli, bolo poverenie kázať a vyučovať prejavom Božej lásky, lebo im umožnilo dať najavo svoju oddanosť Jehovovi a ukázať svoju lásku k blížnym. (Matúš 22:37–39) Apoštol Pavol si tak cenil kresťanskú službu, že o nej hovoril ako o „poklade“. — 2. Korinťanom 4:7.

5. a) Kde nájdeme najspoľahlivejšie dejiny raných kresťanov a aký rast je tam opísaný? b) Prečo je kniha Skutky pre dnešných Božích služobníkov významná?

⁵ Najspoľahlivejšie dejiny kazateľskej činnosti raných kresťanov sú zapísané v inšpirovanej knihe Skutky, ktorú napísal učeník Lukáš. Je to záznam o úžasnom, rýchlom raste. Tento rast poznania Božieho Slova nám pripomína Žalm 147:15, kde sa píše: „[Jehova] posiela na zem svoju reč a jeho slovo rýchlo beží.“ ​(Evanjelický preklad) Správa o raných kresťanoch posilňovaných svätým duchom je vzrušujúca a veľmi významná aj pre nás dnes. Jehovovi svedkovia sú zapojení do toho istého diela kázania a robenia učeníkov, ibaže v oveľa väčšom rozsahu. Stojíme tiež pred podobnými problémami, pred akými stáli  kresťania v prvom storočí. Úvaha o tom, ako Jehova žehnal a posilňoval raných kresťanov, posilňuje našu dôveru v jeho podporu.

Rast v počte učeníkov

6. Aký zvrat týkajúci sa rastu sa tri razy vyskytuje v knihe Skutky a na čo sa vzťahuje?

⁶ Keď chceme preskúmať, ako sa naplnili Skutky 1:8, môžeme pouvažovať o vyjadrení ‚Jehovovo slovo ďalej rástlo‘, čo je zvrat, ktorý sa s drobnými obmenami vyskytuje v Biblii len trikrát, a to len v knihe Skutky. (Skutky 6:7; 12:24; 19:20) Výraz „Jehovovo slovo“ alebo „Božie slovo“ sa v týchto pasážach vzťahuje na dobré posolstvo — na strhujúce posolstvo božskej pravdy, na živé, pôsobivé posolstvo, ktoré zmenilo život tých, ktorí ho prijali. — Hebrejom 4:12.

7. S čím súvisí rast Božieho slova v Skutkoch 6:7 a čo sa stalo v deň Letníc roku 33 n. l.?

⁷ Prvá zmienka o raste Božieho slova je v Skutkoch 6:7. Tam čítame: „Božie slovo tak ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov. Aj veľký zástup kňazov poslúchal vieru.“ Rast je tu spojený so zvyšovaním počtu učeníkov. Predtým, v deň Letníc roku 33 n. l., bol Boží svätý duch vyliaty približne na 120 učeníkov zhromaždených v jednej hornej miestnosti. Apoštol Peter potom predniesol strhujúci prejav a z tých, ktorí počúvali, sa ešte v ten deň stalo veriacimi asi 3000 ľudí. Určite vznikol veľký rozruch, keď tisíce ľudí išli k rybníku alebo k rybníkom v Jeruzaleme a okolí, aby mohli byť pokrstení v mene Ježiša, muža, ktorý bol približne pred 50 dňami pribitý na kôl ako zločinec! — Skutky 2:41.

8. Ako rástol počet učeníkov v rokoch po Letniciach roku 33 n. l.?

 ⁸ To bol, prirodzene, iba začiatok. Neustále snahy židovských náboženských vodcov potlačiť kazateľskú činnosť boli márne. Na veľké sklamanie týchto vodcov „Jehova k [učeníkom] každý deň pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní“. (Skutky 2:47) Zakrátko „počet mužov dosiahol asi päťtisíc“. Potom ‚sa stále pripájali veriaci v Pána, množstvo mužov aj žien‘. (Skutky 4:4; 5:14) O jednom neskoršom období čítame: „Zbor po celej Judei, Galilei a Samárii vstúpil do pokojnej doby a budoval sa; a keďže kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte.“ ​(Skutky 9:31) O niekoľko rokov, možno okolo roku 58 n. l., sa píše o mnohých ‚tisícoch veriacich‘. (Skutky 21:20) V tom čase už bolo aj mnoho veriacich spomedzi Nežidov.

9. Ako by si opísal raných kresťanov?

⁹ K tomuto početnému rastu prispievalo zväčša obracanie nových na vieru. Toto náboženstvo bolo nové, ale dynamické. Učeníci neboli ani zďaleka pasívnymi členmi cirkvi, boli plne oddaní Jehovovi a jeho Slovu, pričom niekedy spoznali pravdu od tých, ktorí boli kruto prenasledovaní. (Skutky 16:23, 26–33) Ľudia, ktorí prijali kresťanstvo, sa tak rozhodli na základe logického uvažovania a svedomia. (Rimanom 12:1) Boli vyučení Božím cestám; pravdu mali v mysli i v srdci. (Hebrejom 8:10, 11) Za to, čomu verili, boli ochotní zomrieť. — Skutky 7:51–60.

10. Akú zodpovednosť prijali raní kresťania a akú paralelu nachádzame dnes?

¹⁰ Tí, ktorí prijali kresťanské učenie, uznávali svoju zodpovednosť deliť sa o pravdu s inými. To priamo prispievalo k ďalšiemu početnému rastu. Jeden biblický učenec povedal: „O vieru sa nedelili iba veľmi horliví či oficiálne vymenovaní evanjelisti. Šírenie evanjelia bolo privilégiom a povinnosťou každého člena cirkvi... Obrovskou hybnou silou tohto hnutia bola od samého začiatku spontánna snaha celej kresťanskej komunity presviedčať ľudí.“ Ďalej napísal: „Šírenie evanjelia bolo miazgou raného kresťanstva.“ To isté platí aj o dnešných pravých kresťanoch.

Rast v počte krajín

11. Aký rast je opísaný v Skutkoch 12:24 a ako prebiehal?

¹¹ Druhá zmienka o raste Božieho slova je v Skutkoch 12:24: „Jehovovo slovo však rástlo a šírilo sa.“ Tu tento zvrat súvisí s územným rastom. Dielu sa ďalej darilo aj napriek odporu vládcov. Najskôr bol svätý duch vyliaty v Jeruzaleme a odtiaľ sa slovo rýchlo šírilo. Prenasledovaním v Jeruzaleme boli učeníci rozptýlení do oblasti celej Judey a Samárie. Aký bol výsledok? „Tí, ktorí boli rozptýlení, prechádzali krajinou a oznamovali dobré posolstvo slova.“ ​(Skutky 8:1, 4) Filip bol nasmerovaný vydať svedectvo mužovi, ktorý keď bol pokrstený, zaniesol posolstvo do Etiópie. (Skutky 8:26–28, 38, 39) Pravda sa rýchlo ujala v Lydde, na rovine Šarón a v Joppe. (Skutky 9:35, 42) Neskôr apoštol Pavol cestoval tisíce kilometrov po mori i po súši a v mnohých krajinách Stredozemia zakladal zbory. Apoštol Peter šiel do Babylona. (1. Petra 5:13) Tridsať rokov po Letniciach, keď bol vyliaty svätý duch, Pavol napísal, že dobré posolstvo bolo „zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“, čím možno myslel vtedy známy svet. — Kolosanom 1:23.

12. Ako uznali územný rast Božieho slova aj odporcovia kresťanstva?

¹² Aj odporcovia kresťanstva uznali, že Božie slovo zapustilo korene v celej Rímskej ríši. Napríklad Skutky 17:6 hovoria o tom, že v Tesalonike na severe Grécka odporcovia kričali: „Títo, ktorí prevrátili obývanú zem, sú aj tu.“ Začiatkom druhého storočia písal  Plínius Mladší z Bitýnie rímskemu cisárovi Trajánovi o kresťanstve a sťažoval sa: „Nie je len v mestách, ale táto nákaza sa šíri aj v susedných dedinách a na vidieku.“

13. Ako sa v územnom raste Božieho slova odráža Božia láska k ľudstvu?

¹³ Tento územný rast bol prejavom Jehovovej hlbokej lásky k vykúpiteľnému ľudstvu. Keď Peter videl, že na Nežidovi Kornéliovi sa prejavuje pôsobenie svätého ducha, povedal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35) Áno, dobré posolstvo je posolstvom pre všetkých ľudí a územný rast Božieho slova dáva ľuďom na celej zemi príležitosť zareagovať na Božiu lásku. V tomto 21. storočí sa Božie slovo rozšírilo doslova do všetkých častí zeme.

Rast slova, ktoré získava prevahu

14. Aký rast je opísaný v Skutkoch 19:20 a nad čím získavalo Božie slovo prevahu?

¹⁴ Tretia zmienka o vzraste Božieho slova je v Skutkoch 19:20: „Tak Jehovovo slovo mocne rástlo a rozmáhalo sa [„získavalo prevahu“, Preklad M. Pavlíka].“ Pôvodné grécke slovo preložené ako „získavalo prevahu“ vyjadruje myšlienku „vynakladalo silu“. Predchádzajúce verše hovoria, že mnohí z Efezu sa stali veriacimi a mnohí, ktorí sa zapodievali magickým umením, svoje knihy pred všetkými spálili. Tak Božie slovo získalo prevahu nad falošnými náboženskými náukami. Dobré posolstvo tiež získavalo prevahu nad prekážkami, napríklad nad prenasledovaním. Nič ho nemohlo zastaviť. V tom opäť nachádzame pozoruhodnú paralelu s pravým kresťanstvom v našich dňoch.

15. a) Čo napísal istý biblický historik o raných kresťanoch? b) Komu učeníci pripisovali zásluhu za svoj úspech?

¹⁵ Apoštoli a ďalší raní kresťania horlivo oznamovali Božie slovo. Istý biblický historik o nich poznamenal: „Keď ľudia chcú o Pánovi hovoriť, nájdu dostatok spôsobov, ako to robiť. Skutočne, títo muži a ženy na nás nerobia dojem ani tak svojimi metódami, ako silou motivácie.“ No títo raní kresťania uznávali, že úspech ich služby nie je závislý len od ich úsilia. Poverenie vykonávať túto činnosť mali od Boha a od Boha mali aj podporu, aby túto činnosť mohli dovŕšiť. Duchovný rast pôsobí Boh. Apoštol Pavol to uznal vo svojom liste zboru v Korinte. V ňom napísal: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dával vzrast. Lebo sme Božími spolupracovníkmi.“ — 1. Korinťanom 3:6, 9.

Svätý duch v činnosti

16. Z čoho vidno, že svätý duch posilňoval učeníkov, aby dokázali smelo hovoriť?

¹⁶ Spomeň si na uistenie, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom, že v raste Božieho slova bude  hrať úlohu aj svätý duch a že svätý duch im dá v kazateľskej činnosti silu. (Skutky 1:8) Ako sa to dialo? Krátko po Letniciach, keď bol svätý duch vyliaty na učeníkov, boli Peter a Ján predvolaní hovoriť v židovskom Sanhedrine, na najvyššom súde krajiny, ktorého sudcovia niesli zodpovednosť za popravu Ježiša Krista. Mali sa apoštoli triasť od strachu pred takým impozantným a nepriateľským zhromaždením? Vôbec nie! Svätý duch dal Petrovi a Jánovi silu hovoriť tak smelo, že ich oponentov naplnil údiv a „poznali na nich, že chodili s Ježišom“. (Skutky 4:8, 13) Svätý duch takisto spôsobil, že aj Štefan vydal Sanhedrinu odvážne svedectvo. (Skutky 6:12; 7:55, 56) Predtým svätý duch podnietil učeníkov, aby smelo kázali. Lukáš podáva takúto správu: „Keď skončili svoju pokornú prosbu, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, a všetci boli naplnení svätým duchom a smelo hovorili Božie slovo.“ — Skutky 4:31.

17. Ako inak pomáhal svätý duch učeníkom v službe?

¹⁷ Jehova so vzkrieseným Ježišom prostredníctvom mocného svätého ducha riadili kazateľskú činnosť. (Ján 14:28; 15:26) Keď bol svätý duch vyliaty na Kornélia a na jeho príbuzných a dôverných priateľov, Peter spoznal, že neobrezaní pohania sú spôsobilí byť pokrstení v mene Ježiša Krista. (Skutky 10:24, 44–48) Svätý duch mal neskôr kľúčovú úlohu pri vymenovaní Barnabáša a Saula (apoštola Pavla) pre misionársku činnosť a pri ich usmerňovaní, kam majú a nemajú ísť. (Skutky 13:2, 4; 16:6, 7) Svätý duch viedol proces rozhodovania apoštolov a starších v Jeruzaleme. (Skutky 15:23, 28, 29) Viedol tiež vymenúvanie dozorcov v kresťanskom zbore. — Skutky 20:28.

18. Ako raní kresťania prejavovali lásku?

¹⁸ Svätý duch sa navyše prejavoval aj v samotných kresťanoch tým, že v nich vytváral zbožné vlastnosti, napríklad lásku. (Galaťanom 5:22, 23) Láska podnecovala učeníkov, aby sa navzájom delili o hmotné veci. Napríklad po Letniciach roku 33 n. l. zriadili spoločný fond na uspokojovanie telesných potrieb učeníkov v Jeruzaleme. Biblická správa hovorí: „Nikto z nich nemal núdzu. Lebo všetci, ktorí vlastnili polia alebo domy, ich predávali, a čo utŕžili, prinášali a kládli k nohám apoštolov. Potom každému rozdeľovali podľa toho, čo potreboval.“ ​(Skutky 4:34, 35) Túto lásku neprejavovali len spoluveriacim, ale aj iným tak, že sa s nimi delili o dobré posolstvo a že im preukazovali ďalšie skutky láskavosti. (Skutky 28:8, 9) Ježiš povedal, že jeho nasledovníkov bude možné spoznať podľa obetavej lásky. (Ján 13:34, 35) Láska, táto životne dôležitá vlastnosť, určite priťahovala ľudí k Bohu a prispievala k vzrastu v prvom storočí rovnako ako dnes. — Matúš 5:14, 16.

19. a) Akými troma spôsobmi rástlo Jehovovo slovo v prvom storočí? b) Čo budeme skúmať v nasledujúcom článku?

 ¹⁹ Celkovo sa výraz „svätý duch“ vyskytuje v knihe Skutky 41 ráz. Rast pravých kresťanov v prvom storočí bol očividne úzko spätý s mocou a vedením svätého ducha. Počet učeníkov sa zvyšoval, Božie slovo sa doďaleka šírilo a víťazilo nad náboženstvami a filozofiami tej doby. Tento vzrast v prvom storočí má dnes svoju paralelu v diele Jehovových svedkov. V nasledujúcom článku budeme skúmať rovnako pôsobivý rast Božieho slova v súčasnosti.

Spomínaš si?

• Ako rástol počet raných učeníkov?

• Ako sa Božie slovo šírilo do ďalších krajín?

• Ako Božie slovo získavalo prevahu v prvom storočí?

• Akú úlohu mal svätý duch v raste Božieho slova?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Filip kázal Etiópčanovi, čím sa dobré posolstvo šírilo územne

[Obrázok na strane 13]

Svätý duch viedol apoštolov a starších v Jeruzaleme

[Prameň ilustrácie na strane 10]

Vpravo hore: Model Jeruzalema v čase existencie druhého chrámu na pozemku hotela Holyland v Jeruzaleme