Máš pocit, že ťa druhí nepochopili správne?

ANTONIO bol znepokojený. Dobrý priateľ Leonardo sa k nemu začal náhle a z nevysvetliteľných príčin správať chladne. * Pri rôznych príležitostiach mu neopätoval pozdrav, a keď boli spolu, zdalo sa, že už je medzi nimi múr. Antonio začal mať obavy, že urobil alebo povedal niečo, čo jeho priateľ nesprávne pochopil. Ale čo to mohlo byť?

Nedorozumenie medzi ľuďmi je bežné. Mnohokrát je menej závažné a ľahko sa napráva. Inokedy môže byť nanajvýš frustrujúce, a to zvlášť vtedy, keď nesprávny dojem pretrváva napriek všetkým snahám o jeho rozptýlenie. Prečo dochádza k tomu, že sa ľudia nesprávne pochopia? Ako nedorozumenie vplýva na ľudí, ktorých sa týka? Čo môžeš robiť, ak druhí nechápu správne dajaké tvoje konanie? A záleží v skutočnosti na tom, čo si o tebe myslia iní ľudia?

Realita, s ktorou treba počítať

Keďže druhí ľudia nedokážu čítať naše myšlienky a úmysly, skôr či neskôr si naše slová alebo konanie niekto vysvetlí zle. Možností na vznik nedorozumenia je veľa. Občas jednoducho svoje myšlienky nevyjadríme tak jasne a presne, ako treba. Hluk v pozadí alebo iné rozptyľujúce činitele môžu spôsobiť, že pre druhých je ťažké venovať nám plnú pozornosť.

Aj niektoré spôsoby sa zvyčajne vysvetľujú nesprávne. Napríklad plachý človek môže byť mylne považovaný za chladného, ľahostajného alebo pyšného. Osobné zážitky z minulosti môžu zapríčiniť, že človek na určité situácie nereaguje rozumovo, ale citovo. Aj kultúrne a jazykové rozdiely pôsobia, že vzájomné pochopenie nemožno považovať za samozrejmosť. Ak sa k tomu pridajú nepresné informácie a klebetenie, potom by nás nemalo prekvapovať, že tomu, čo sa povedalo alebo urobilo, sa niekedy pripisuje iný význam. Toto všetko je, prirodzene, chabou  útechou pre ľudí, ktorí cítia, že ich úmysly boli interpretované nesprávne.

Napríklad Anna vyjadrila nevinnú poznámku o popularite jednej neprítomnej priateľky. Táto poznámka bola bez kontextu opakovaná a potom, na Annino prekvapenie a zdesenie, táto priateľka pred viacerými ľuďmi Annu rozhnevane obvinila, že žiarli na to, koľko pozornosti jej venuje istý spolupracovník. Annina poznámka bola vyložená celkom nesprávne a všetko jej úsilie uistiť priateľku, že jej nechcela ublížiť, bolo bezvýsledné. Táto situácia spôsobila mnoho bolesti a uplynulo veľa času, kým Anna dokázala toto nedorozumenie celkom napraviť.

To, ako ťa druhí hodnotia, často závisí od toho, ako vnímajú tvoje úmysly. Preto je prirodzené, že si znepokojený, keď si ľudia tvoje pohnútky vysvetľujú nesprávne. Možno si rozhorčený a máš pocit, že nie je dôvod, prečo by ťa niekto mal nesprávne chápať. Také hodnotenie je podľa teba zaujaté, kritické a úplne nesprávne a môže ťa hlboko raniť — zvlášť ak si názor tých, ktorí ťa tak nespravodlivo posúdili, vážiš.

Hoci ťa možno hnevá, ako ťa ľudia posudzujú, napriek tomu je vhodné rešpektovať názor iných. Nie je kresťanské znevažovať mienku iných a nikdy by sme nechceli, aby naše slová alebo skutky iným ľuďom škodili. (Matúš 7:12; 1. Korinťanom 8:12) A tak bude príležitostne azda potrebné, aby si sa pokúsil napraviť niečiu nesprávnu mienku o tebe. Ale nadmerný záujem o schválenie prináša skôr opačné výsledky a vedie k strate sebaúcty alebo k pocitu odmietnutia. Koniec koncov tvoja hodnota nezávisí od toho, čo si myslia druhí ľudia.

Na druhej strane azda zistíš, že kritika namierená proti tebe je podložená. Aj to môže bolieť, ale ak ochotne a čestne uznáš svoje chyby, môže ti to byť užitočné a môže ti to dať podnet na urobenie potrebných zmien.

Negatívne dôsledky

Nepochopenie môže a nemusí mať závažné dôsledky. Ak v reštaurácii počuješ nejakého muža hovoriť nahlas, mohol by si napríklad dospieť k záveru, že je buď extrovert, alebo sa predvádza. Mohol by si sa mýliť. Človek, s ktorým sa ten muž rozpráva, má možno ťažkosti so sluchom. Alebo predavačka sa ti zdá nepríjemná, ale možno sa necíti dobre. Hoci také prípady vzájomného nepochopenia vedú k zlým pocitom, pravdepodobne nebudú mať žiadne vážne a trvalé následky. No nedorozumenie môže niekedy spôsobiť katastrofu. Zamysli sa nad dvoma príhodami z dejín starovekého Izraela.

Keď zomrel ammónsky kráľ Nachaš, Dávid poslal poslov, aby utešili jeho syna Chanuna, ktorý začal vládnuť miesto svojho otca. Ale Chanun si návštevu poslov nesprávne vyložil ako nepriateľskú špionáž na ammónskom území, čo ho podnietilo, aby najskôr ponížil poslov a potom bojoval s Izraelom. Výsledkom bolo, že zomrelo najmenej 47 000 ľudí — a to všetko pre nesprávne pochopenie dobrých úmyslov. — 1. Paralipomenon 19:1–19.

 V skorších izraelských dejinách sa iné nedorozumenie riešilo celkom inak. Kmene Rúben, Gád a polovica kmeňa Manaše postavili pri rieke Jordán nápadný oltár. Zvyšok Izraela to považoval za prejav nevery, vzburu proti Jehovovi. Preto sa zhromaždili do vojenskej akcie. No skôr ako títo Izraeliti urobili niečo kruté, vyslali poslov, aby vyjadrili rozhorčenie nad tým, čo vnímali ako prejav nevery. A dobre urobili, lebo stavitelia oltára odpovedali, že nemali v úmysle odvrátiť sa od čistého uctievania. Naopak, oltár mal slúžiť ako pamätník ich vernosti Jehovovi. Toto nedorozumenie mohlo byť príčinou krvavej masakry, ale vďaka múdrosti boli také hrozné následky odvrátené. — Jozua 22:10–34.

Vyjasnite si veci v duchu lásky

Porovnanie týchto správ je poučné. Zjavne je múdre problém si vyjasniť. Ktovie, koľko životov bolo ušetrených v druhej rozoberanej príhode len vďaka tomu, že sa tie dve strany porozprávali! Keď nepochopíš niečie úmysly, väčšinou nejde o život, ale môže ísť o priateľstvo. Preto ak máš pocit, že sa k tebe niekto zachoval nesprávne, si si istý, že chápeš veci správne? Čo ak si ich vysvetľuješ zle? Aké boli pohnútky toho druhého človeka? Opýtaj sa ho. Máš pocit, že ťa druhí nepochopili? Hovor o tom. Nedovoľ, aby ti v tom zabránila pýcha.

Ježiš dal na riešenie nedorozumenia znamenitý podnet: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ ​(Matúš 5:23, 24) Správne je teda osloviť toho človeka v súkromí, bez toho, aby boli do toho zapojení ďalší. K vyjasneniu neprispeje, ak strana, ktorá sa dopustila urážky, počuje tvoju sťažnosť najskôr od niekoho iného. (Príslovia 17:9) Tvojím cieľom by malo byť v duchu lásky obnoviť pokoj. Problém objasni pokojne, jasne a jednoducho a bez obviňovania. Vysvetli, ako na teba daná situácia pôsobí. Potom si nezaujato vypočuj hľadisko druhej strany. Neunáhľuj sa v pripisovaní pohnútok. Buď ochotný dôverovať, že ten druhý človek nemal zlé pohnútky. Pamätaj, láska „všetkému verí“. — 1. Korinťanom 13:7.

Prirodzene, aj keď sa nedorozumenie vyjasní, stále môžu zostať zranené city alebo môžu pretrvávať negatívne dôsledky. Čo sa dá robiť? Keď je to potrebné, určite je namieste úprimné ospravedlnenie a ďalšie rozumné kroky, ktoré možno na urovnanie záležitosti urobiť. V každej takej situácii by sa ten, kto bol dotknutý, mal riadiť inšpirovanou radou: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ — Kolosanom 3:13, 14; 1. Petra 4:8.

Pokým budeme nedokonalí, vždy bude dochádzať k tomu, že sa navzájom nepochopíme a že zraníme niečie city. Každý môže urobiť chybu alebo povedať niečo, čo vyznie necitlivo či neláskavo. Biblia uvádza: „Všetci sa totiž mnohokrát potkýname. Ak sa niekto nepotkýna v slove, je dokonalý muž, schopný držať na uzde aj celé svoje telo.“ ​(Jakub 3:2) Jehova Boh si to dobre uvedomuje, a preto nám dáva toto poučenie: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov. A neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria, aby si nepočul, ako tvoj sluha zvoláva na teba zlo. Lebo tvoje vlastné srdce dobre  vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.“ — Kazateľ 7:9, 21, 22.

„Jehova posudzuje srdce“

Čo ak sa zdá nemožné napraviť zlý dojem, ktorý z teba niekto má? Nezúfaj. Ďalej si pestuj kresťanské vlastnosti a prejavuj ich, ako najlepšie vieš. Pros Jehovu, aby ti pomohol zlepšiť sa, kde to je potrebné. Tvoju skutočnú ľudskú hodnotu, koniec koncov, neurčujú druhí ľudia. Len Jehova dokáže presne ‚posúdiť srdce‘. (Príslovia 21:2) Dokonca ani Ježiša si ľudia nevážili a pohŕdali ním, ale to nemalo vplyv na to, ako sa naňho díval Jehova. (Izaiáš 53:3) Hoci ťa azda niektorí ľudia posudzujú nesprávne, môžeš si ‚vyliať srdce‘ pred Jehovom s dôverou, že on ťa chápe, „veď Boh vidí nie ako človek, lebo človek vidí iba čo sa javí jeho očiam; ale Jehova, ten vidí, aké je srdce“. (Žalm 62:8; 1. Samuelova 16:7) Ak vytrváš v konaní toho, čo je znamenité, tí, ktorí si o tebe vytvorili zlú mienku, si možno svoju chybu časom uvedomia a zmenia názor. — Galaťanom 6:9; 2. Timotejovi 2:15.

Spomínaš si na Antonia, o ktorom sa hovorilo na začiatku tohto článku? Pozbieral odvahu, aby uplatnil biblickú radu a v rozhovore sa svojho priateľa Leonarda spýtal, čím sa ho dotkol. Aký bol výsledok? Leonarda to zarazilo. Odpovedal, že Antonio neurobil vôbec nič, čím by sa ho dotkol, a uistil ho, že nemal v úmysle správať sa voči nemu nejako inak. Ak pôsobil chladne, možno bol len zamyslený. Leonardo sa ospravedlnil, že sa nevedomky dotkol citov svojho priateľa, a poďakoval sa mu, že ho na to upozornil. A dodal, že v budúcnosti si bude dávať väčší pozor, aby tak na druhých nepôsobil. Akékoľvek napätie medzi nimi sa proste rozplynulo a títo dvaja priatelia si boli opäť takí blízki ako predtým.

Nikdy nie je príjemné mať pocit, že ťa druhí nepochopili. Ale ak podnikneš všetky možné kroky, aby sa veci vyjasnili, a ak uplatňuješ biblické zásady lásky a odpúšťania, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeš také dobré výsledky dosiahnuť aj ty.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 23]

Vyjasnenie vecí v duchu lásky a odpúšťania môže viesť k radostným výsledkom