Všímajte si toho, ktorý koná obdivuhodné veci!

„Postoj a venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.“ — JÓB 37:14.

1, 2. Aký pozoruhodný objav bol urobený v roku 1922 a aká bola reakcia objaviteľov?

ARCHEOLÓG a anglický lord roky spolupracovali na hľadaní pokladu. Napokon 26. novembra 1922 bolo ich úsilie odmenené. Archeológ Howard Carter a lord Carnarvon našli na pohrebisku egyptských faraónov v slávnom Údolí kráľov hrobku faraóna Tutanchamóna. Do zapečatených dvier vyvŕtali dieru. Carter tam vložil sviečku a nazrel dovnútra.

² Carter neskôr rozprával: „Keď sa ma lord Carnarvon, ktorý už nemohol zniesť to napätie, dychtivo opýtal: ‚Vidíš niečo?‘, dokázal som zo seba dostať iba: ‚Áno, úžasné veci.‘“ Uprostred tisícov pokladov v hrobke bola masívna zlatá truhla. Možno ste niektoré z týchto „úžasných vecí“ videli na fotografiách alebo vystavené v múzeu. No nech sú tieto muzeálne exponáty akokoľvek obdivuhodné, pravdepodobne nesúvisia s vaším životom. Preto sa teraz zamerajme na obdivuhodné veci, ktoré s vami rozhodne súvisia a majú pre vás hodnotu.

3. Kde nájdeme informácie o obdivuhodných veciach, ktoré sú pre nás cenné?

³ Zamyslime sa napríklad nad jedným mužom, ktorý žil pred mnohými storočiami — nad mužom, ktorý bol významnejší než ktorákoľvek filmová či športová hviezda, alebo ktorýkoľvek člen kráľovskej rodiny. Bol nazývaný „najväčším zo všetkých Orientálcov“. Jeho meno zrejme poznáte — bol to Jób. O tomto mužovi bola napísaná celá jedna biblická kniha. A predsa jeden z Jóbových súčasníkov, mladý muž Elíhu, cítil, že musí Jóba usmerniť. Elíhu v podstate Jóbovi povedal, že venuje priveľa pozornosti sebe a ľuďom vo svojom okolí. V 37. kapitole knihy Jób nájdeme niekoľko ďalších konkrétnych a múdrych rád, ktoré sú cenné pre každého z nás. — Jób 1:1–3; 32:1–33:12.

4. Čo predchádzalo Elíhuovmu nabádaniu zaznamenanému v Jóbovi 37:14?

⁴ Jóbovi traja údajní priatelia zdĺhavo hovorili o tom, kde sa Jób podľa nich dopustil chyby v myšlienkach alebo v skutkoch. (Jób 15:1–6, 16; 22:5–10)  Elíhu trpezlivo čakal, kým sa tento dialóg neskončil. Potom s pochopením a múdrosťou prehovoril. Povedal mnoho hodnotných vecí, ale všimnite si túto kľúčovú myšlienku: „Nakloň k tomu predsa ucho, ó, Jób; postoj a venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.“ — Jób 37:14.

Ten, ktorý vykonal tieto diela

5. Čo odzrkadľujú „obdivuhodné Božie diela“, o ktorých sa zmienil Elíhu?

⁵ Všimnime si, že Elíhu nenavrhol Jóbovi, aby venoval pozornosť sebe samému alebo Elíhuovi, alebo iným ľuďom. Elíhu múdro nabádal Jóba — a nabáda i nás —, aby venoval pozornosť obdivuhodným dielam Jehovu Boha. Čo podľa vás zahŕňa slovné spojenie „obdivuhodné Božie diela“? A prečo by ste popri všetkých svojich starostiach o zdravie, finančnú situáciu a budúcnosť a tiež popri svojom záujme o rodinu, spolupracovníkov a susedov mali venovať pozornosť Božím dielam? Obdivuhodné diela Jehovu Boha nepochybne odzrkadľujú jeho múdrosť a moc nad hmotným stvorením všade okolo nás. (Nehemiáš 9:6; Žalm 24:1; 104:24; 136:5, 6) Aby sme to videli ešte jasnejšie, všimnime si jednu myšlienku v knihe Jozua.

6, 7. a) Aké podivuhodné skutky vykonal Jehova za dní Mojžiša a Jozuu? b) Keby ste boli svedkami niektorého z týchto skutkov v čase Mojžiša a Jozuu, ako by ste na to reagovali?

⁶ Jehova priviedol rany na staroveký Egypt a potom rozdelil Červené more, aby Mojžiš mohol vyviesť starovekých Izraelitov na slobodu. (2. Mojžišova 7:1–14:31; Žalm 106:7, 21, 22) Podobná udalosť je opísaná v 3. kapitole Jozuu. Mojžišov nástupca Jozua mal previesť Boží ľud cez inú vodnú bariéru do Zasľúbenej krajiny. Jozua povedal: „Posväťte sa, lebo zajtra Jehova vykoná vo vašom strede podivuhodné veci.“ ​(Jozua 3:5) Aké podivuhodné veci?

⁷ Správa ukazuje, že Jehova otvoril cestu cez vodnú prekážku, rieku Jordán, takže mnoho tisíc mužov, žien a detí mohlo prejsť na druhú stranu po suchej zemi. (Jozua 3:7–17) Keby sme tam vtedy boli a pozorovali by sme, ako sa rieka otvorila a všetci tí ľudia bezpečne prešli na druhý breh, určite by na nás táto podivuhodná udalosť veľmi zapôsobila! Prejavila sa tam Božia moc nad stvorením. No i dnes — v našej dobe — sa dejú rovnako podivuhodné veci. Pozrime si Jóba 37:5–7, kde sa dozvieme o niektorých týchto veciach i to, prečo by sme im mali venovať pozornosť.

8, 9. Na aké podivuhodné veci poukazuje Jób 37:5–7 a prečo by sme mali o nich premýšľať?

⁸ Elíhu vyhlásil: „Boh hrmí svojím hlasom podivuhodne, koná veľké veci, ktoré nemôžeme spoznať.“ Čo myslel slovami, že Boh koná „podivuhodne“? Elíhu tu spomína sneh a lejaky. Tieto prírodné úkazy prerušujú prácu roľníka na poli a dávajú mu tým čas a dôvod na to, aby premýšľal o Božích dielach. My možno nie sme roľníci, ale dážď a sneh môžu ovplyvniť aj nás. Podľa toho, kde žijeme, sneh a dážď môžu prerušiť aj našu činnosť. Nachádzame si čas, aby sme uvažovali, kto je za týmito divmi a čo to znamená? Premýšľali ste o tom už niekedy?

⁹ Je zaujímavé, že podľa správy v Jóbovi 38. kapitole sám Jehova Boh rozvíjal podobné myšlienky, keď Jóbovi kládol skúmavé otázky. Hoci náš Stvoriteľ adresoval tieto otázky predovšetkým Jóbovi, zjavne sa týkajú aj nášho postoja, existencie a budúcnosti. Preto sa teraz pozrime, čo sa Boh pýtal, a uvažujme, čo z toho vyplýva. Áno, urobme to, k čomu nás povzbudzuje Jób 37:14.

10. Aký účinok by na nás mala mať 38. kapitola Jóba a aké otázky sú v nej položené?

¹⁰ Tridsiata ôsma kapitola sa začína slovami: „Vtom odpovedal Jóbovi z víchrice Jehova a hovoril: ‚Ktože to zatemňuje radu slovami bez poznania? Prepáš si, prosím, bedrá ako telesne schopný muž, a dovoľ, aby som sa ťa pýtal, a ty ma oboznám.‘“ ​(Jób 38:1–3) Tieto slová navodili atmosféru ďalšieho rozhovoru. Pomohli Jóbovi uvedomiť si skutočnosť, že stojí pred Stvoriteľom vesmíru a že jemu sa má zodpovedať.  Bude dobré, keď túto skutočnosť vezmeme do úvahy aj my a naši súčasníci. Boh sa potom zmieňuje o tom, čo predtým spomenul Elíhu. „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem? Povedz mi to, ak máš porozumenie. Ak vieš, kto určil jej miery alebo kto roztiahol po nej meraciu šnúru? Do čoho boli zapustené jej podstavce, alebo jej rohový kameň — kto položil?“ — Jób 38:4–6.

11. Čo by sme si mali uvedomiť na základe Jóba 38:4–6?

¹¹ Kde bol Jób — a kde bol ktokoľvek z nás —, keď vznikala zem? Boli sme architektmi, ktorí vytvorili maketu našej Zeme a potom na základe tohto modelu narysovali jej presné rozmery? Určite nie! Ľudia vtedy ešte ani neexistovali. Boh akoby prirovnáva našu Zem k budove, keď sa pýta: ‚Kto položil jej rohový kameň?‘ Vieme, že Zem má presne takú vzdialenosť od Slnka, aby sme tu mohli žiť a aby sa nám darilo. A má aj správnu veľkosť. Keby bola Zem omnoho väčšia, z atmosféry by nemohol uniknúť vodík a Zem by bola nehostinným miestom. Je zrejmé, že niekto ‚položil jej rohový kameň‘ na správne miesto. Bola to Jóbova zásluha? Naša zásluha? Alebo je to zásluha Jehovu Boha? — Príslovia 3:19; Jeremiáš 10:12.

Ktorý človek pozná odpovede?

12. K úvahe o čom nás vedie otázka v Jóbovi 38:6?

¹² Boh sa tiež opýtal: „Do čoho boli zapustené jej podstavce?“ Nie je to dobrá otázka? My dnes máme možnosť poznať termín, ktorý Jób nepoznal — termín gravitácia (čiže príťažlivosť). Väčšina z nás chápe, že gravitačná sila obrovského Slnka pomáha udržať našu Zem na mieste, čiže akoby pomáhala zapustiť jej podstavce. No kto rozumie gravitácii úplne?

13, 14. a) Čo musíme pripustiť, pokiaľ ide o gravitáciu? b) Ako by sme mali reagovať na skutočnosť, ktorú vyzdvihuje Jób 38:6?

¹³ Kniha The Universe Explained (Vysvetlený vesmír), ktorá vyšla len nedávno, pripúšťa, že ‚gravitácia je najznámejšia prírodná sila, a pritom jej najmenej rozumieme‘. Kniha ďalej uvádza: „Gravitačná sila akoby v okamihu putovala prázdnym priestorom bez toho, že by mala na to nejaký známy prostriedok. V posledných rokoch sa však fyzici začínajú domnievať, že gravitácia zrejme putuje vo vlnách, ktoré sa skladajú z častíc nazývaných gravitóny... Ale nikto si ich existenciou nie je celkom istý.“ Zamyslime sa, čo z toho vyplýva.

¹⁴ Odkedy Jehova položil Jóbovi tieto otázky, veda pokročila o 3000 rokov. A predsa ani my, ani fyzici nevieme úplne vysvetliť gravitáciu, ktorá udržiava Zem na tej správnej obežnej dráhe, aby sme sa tu mohli tešiť zo života. (Jób 26:7; Izaiáš 45:18) To neznamená, že by sme všetci mali dôkladne študovať tajomstvá gravitácie. No venovanie pozornosti už len tejto jednej časti Božích obdivuhodných diel by malo ovplyvniť náš pohľad na Boha. Napĺňa vás to posvätnou úctou k jeho múdrosti a poznaniu a chápete, prečo sa potrebujeme učiť viac o jeho vôli?

15–17. a) Na čo sústreďujú pozornosť slová v Jóbovi 38:8–11 a k akým otázkam vedú? b) Čo treba pripustiť, pokiaľ ide o poznatky o oceánoch a o rozmiestnení geografických útvarov na zemi?

 ¹⁵ Stvoriteľ kládol otázky ďalej: „Kto zahatal dverami more, ktoré začalo vychádzať, akoby vyrazilo z lona; keď som mu dal oblak ako odev a hustú temnotu ako plienku a potom som na ňom vyrazil môj predpis a zasadil závoru a dvere a potom som povedal: ‚Až sem smieš prísť, a ďalej nie; a tu sú ohraničené tvoje pyšné vlny.‘?“ — Jób 38:8–11.

¹⁶ Zahatanie mora sa týka kontinentov, oceánov a prílivu a odlivu. Ako dlho už človek pozoruje a skúma tieto veci? Tisíce rokov — a v minulom storočí veľmi intenzívne. Možno si poviete, že väčšina z toho, čo sa dá o nich dozvedieť, už dnes musí byť známa. No čo by ste sa dozvedeli, keby ste v tomto roku 2001 dôkladne skúmali tento námet v obrovských knižniciach alebo by ste využili ohromné výskumné možnosti internetu, aby ste zistili najnovšie fakty?

¹⁷ V jednom uznávanom odbornom diele by ste našli toto priznanie: „Rozmiestnenie kontinentálnych platforiem a oceánskych paniev na povrchu zeme a rozmiestnenie hlavných krajinných útvarov už dávno patrí k najpútavejším predmetom vedeckého bádania a teoretizovania.“ Po týchto slovách encyklopédia predkladá štyri možné vysvetlenia, ale uvádza, že patria len „k mnohým hypotézam“. Ako asi viete, hypotéza „naznačuje nedostatok dôkazov na to, aby sa vyjadrilo viac ako len predbežné vysvetlenie“.

18. K akému záveru vás vedie Jób 38:8–11?

¹⁸ Nepodčiarkuje to aktuálnosť otázok, ktoré čítame v Jóbovi 38:8–11? Na vytvorení všetkých týchto čŕt našej planéty rozhodne nemáme nijakú zásluhu. Neboli sme to my, kto umiestnil Mesiac tak, aby jeho príťažlivosť pomáhala vytvárať príliv a odliv, ktoré za bežných okolností neškodia pobrežiam ani nám osobne. Vy viete, kto to bol — Ten, ktorý koná obdivuhodné veci. — Žalm 33:7; 89:9; Príslovia 8:29; Skutky 4:24; Zjavenie 14:7.

Pripisujte zásluhu Jehovovi

19. Na aké fyzikálne javy nás upozorňujú poetické slová v Jóbovi 38:12–14?

¹⁹ Ľudia si nemôžu pripísať zásluhu ani za rotáciu, čiže otáčanie sa Zeme, o ktorej je nepriama zmienka v Jóbovi 38:12–14. Práve rotácia spôsobuje ranný úsvit, ktorý je často očarujúco krásny. Ako slnko stúpa vyššie, tvary našej zeme sú stále jasnejšie, tak ako sa menia tvary hliny pod pečaťou. Keď venujeme pohybu Zeme čo len malú pozornosť, musíme žasnúť nad tým, že Zem nerotuje príliš rýchlo, čo by, logicky, malo pre nás katastrofálne následky. Netočí sa ani tak pomaly, aby dni a noci boli oveľa dlhšie a priniesli extrémne teplo alebo chlad, ktoré by znemožnili život ľudí. Otvorene povedané, mali by sme byť šťastní, že to bol Boh, nie nejaká skupina ľudí, kto určil rýchlosť otáčania sa Zeme. — Žalm 148:1–5.

20. Ako by ste odpovedali na otázky kladené v Jóbovi 38:16, 18?

²⁰ Teraz si predstavte, že by vám Boh položil tieto ďalšie otázky: „Či si prišiel ku žriedlam mora, alebo si putoval za vodnou hlbinou?“ Na to by nemohol uspokojivo odpovedať ani oceánograf! „Uvažoval si vnímavo o šírych priestoroch zeme? Ak si to všetko spoznal, povedz.“ ​(Jób 38:16, 18) Navštívili ste a prebádali všetky miesta na zemi alebo aspoň väčšinu z nich? Koľko životov by sme potrebovali na to, aby sme mohli venovať  pozornosť krásnym miestam a divom našej zeme? A aké úžasné životy by to boli!

21. a) Aké vedecké názory by sa dali uviesť pri otázkach v Jóbovi 38:19? b) K čomu by nás mali podnecovať skutočnosti v súvislosti so svetlom?

²¹ Pozrime sa tiež na hlboké otázky v Jóbovi 38:19: „Nuž, kde je tá cesta, kde prebýva svetlo? A tma? Kdeže je jej miesto?“ Možno viete, že dlho prevládal názor, že svetlo sa šíri ako vlnenie, podobne ako vlnky, ktoré vidíme na jazere. V roku 1905 však Albert Einstein vysvetlil, že svetlo sa správa ako zhluky, čiže častice energie. Bola tým táto záležitosť vyriešená? Jedna z najnovších encyklopédií sa pýta: „Je svetlo vlnenie, alebo sú to častice?“ Ďalej odpovedá: „[Svetlo] zdanlivo nemôže byť oboje, lebo tieto dva modely [vlnenie a častice] sú veľmi odlišné. Najlepšou odpoveďou je, že svetlo nie je, prísne vzaté, ani to, ani ono.“ Hoci žiaden človek nedokáže v tejto oblasti úplne vysvetliť Božie diela, nás stále (priamo i nepriamo) zohrieva slnečné svetlo. Tešíme sa z jedla a kyslíka, ktoré vznikajú preto, lebo rastliny reagujú na svetlo. Môžeme čítať, vidieť tváre našich blízkych, hľadieť na západ slnka a mnohé iné veci. Nemali by sme pritom vyjadrovať Bohu uznanie za jeho obdivuhodné diela? — Žalm 104:1, 2; 145:5; Izaiáš 45:7; Jeremiáš 31:35.

22. Ako Dávid v staroveku reagoval na Božie obdivuhodné diela?

²² Je cieľom našej úvahy o Jehovových obdivuhodných dielach iba to, aby to všetko na nás zapôsobilo, aby sme pocítili posvätnú bázeň alebo zmĺkli od úžasu? Nie. Staroveký žalmista pripustil, že je nemožné pochopiť a opísať všetky Božie diela. Dávid napísal: „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože, aj svoje podivuhodné diela... Keby sa mi zachcelo o nich rozprávať a hovoriť, je ich viac, ako môžem vypočítať.“ ​(Žalm 40:5) Rozhodne tým však nemyslel, že bude o týchto veľkolepých dielach mlčať. Dávid to ukázal, keď vyjadril svoje odhodlanie v Žalme 9:1: „Ja ťa budem chváliť, ó,  Jehova, celým svojím srdcom; ja budem oznamovať všetky tvoje obdivuhodné diela.“

23. Aká je vaša reakcia na Božie obdivuhodné diela a ako môžete pomôcť ďalším?

²³ Nemali by sme byť k niečomu podobnému podnietení aj my? Nemal by nás údiv nad Božími veľkolepými dielami podnecovať hovoriť o ňom, o tom, čo vykonal a čo ešte vykoná? Odpoveď je jednoznačná — mali by sme ‚oznamovať medzi národmi jeho slávu, medzi všetkými ľuďmi jeho obdivuhodné diela‘. (Žalm 96:3–5) Áno, svoje pokorné ocenenie pre obdivuhodné Božie diela môžeme prejavovať tak, že sa s inými podelíme o to, čo sme sa o Bohu dozvedeli. I keď títo ľudia vyrastali v spoločnosti, ktorá zavrhovala Stvoriteľa, naše pozitívne, poučné vyjadrenia môžu na nich zapôsobiť tak, že uznajú existenciu Boha. Viac ako to, môže ich to podnietiť, aby sa chceli učiť o tom, ktorý „stvoril všetky veci“ a ktorý koná obdivuhodné diela, o Jehovovi, a slúžiť mu. — Zjavenie 4:11.

Ako by ste odpovedali?

• K úvahe o akých Božích dielach vás vedie nabádanie zaznamenané v Jóbovi 37:14?

• Aké veci sú vyzdvihnuté v 37. a 38. kapitole Jóba, ktoré veda nedokáže úplne vysvetliť?

• Čo si myslíte o obdivuhodných Božích dielach a k čomu vás to podnecuje?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 7]

Kto zahatal more, aby zostalo na svojom mieste?

[Obrázok na strane 7]

Kto už navštívil všetky krásne miesta na našej zemi, ktorú vytvoril Boh?